Rubeľ pokračuje v poklese voči doláru

Rubeľ pokračuje v poklese voči doláru, už piaty deň po sebe. V pondelok popoludní prekonal hranicu 101 rubľov za dolár. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a Bloomberg.

Rubeľ prekročil 100 RUB/USD prvýkrát od marca 2022. Prispeli k tomu vlečúca sa ruská vojna na Ukrajine a západné sankcie, ktoré brzdia ekonomiku. Od februára 2022, keď prezident Vladimir Putin poslal vojakov na Ukrajinu, stratil rubeľ približne štvrtinu svojej hodnoty voči doláru, keďže západné sankcie zasiahli obchodnú bilanciu Ruska a vojenské výdavky prudko stúpajú.

V pondelok popoludní dosiahol kurz rubľa 101,7475 RUB/USD, čo je najhorší výsledok takmer za 17 mesiacov. Hodnota ruskej meny v tomto roku zatiaľ klesla o 27 percent, čo je tretí najhorší výkon na rozvíjajúcich sa trhoch.

Rubeľ oslabuje napriek tomu, že sa ruská centrálna banka snažila zabrzdiť jeho pád a zastavila nákup devíz. Ekonomický poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Maxim Oreškin obvinil centrálnu banku, že prispela k znehodnoteniu rubľa svojou uvoľnenou menovou politikou. Guvernérka banky Elvira Nabiullinová opakovane označila zhoršenie obchodnej bilancie ako hlavný dôvod oslabenia rubľa.

Nabiullinová si vlani získala uznanie za opatrenia bezprostredne po ruskej invázii, no možno sa stane obetným baránkom pred prezidentskými voľbami v marci 2024, keďže slabý rubeľ a tvrdohlavo vysoká inflácia poškodzujú spotrebiteľov. Výmenný kurz sa považuje za barometer zdravia ekonomiky, ktorá zápasí s klesajúcimi príjmami z exportu a izoláciou od medzinárodných finančných trhov.

Populárny prokremeľský televízny moderátor Vladimir Solovjev, ktorého relácie sledujú milióny Rusov, ostro kritizoval centrálnu banku: „Každá krajina sa nám smeje, že náš rubeľ je jednou z troch najslabších mien vďaka politike centrálnej banky,“ povedal. Andrei Klišas, vysokopostavený zákonodarca, v pondelok na sociálnej sieti Telegram uviedol, že centrálna banka musí pochopiť, že „výmenný kurz nie je len ekonomickým ukazovateľom, ale má tiež významný vplyv na sociálne práva našich občanov“.

V roku, ktorý predchádzal vojne, sa rubeľ obchodoval v priemere približne za 74 rubľov za dolár, pričom jeho pohyb diktovali faktory, ako sú ceny ropy, kľúčový exportný artikel Ruska. Minulý týždeň centrálna banka zastavila nákup devíz, aby zmiernila výkyvy na finančných trhoch. Analytici sa však zhodli na tom, že to nestačí na podporu ruskej meny.

Nezávislý ekonóm Ian Melkumov sa domnieva, že banka má agresívne nástroje, ale zdráha sa ich použiť. Mohla by totiž drasticky zvýšiť sadzby, ako to urobila vlani krátko po invázii na Ukrajinu, keď ich zdvihla na 20 percent. Zvýšenie úrokov len na 15 percent by zastavil pokles rubľa, ale malo by to svoju cenu. „Centrálna banka nechce zabiť ekonomiku a podniky tak, ako to bolo v minulom roku,“ dodal.