Spomienku na výročie Pinochetovho prevratu sprevádzali v Čile potýčky s políciou

Počas pochodu na pamiatku obetí vojenskej diktatúry Augusta Pinocheta došlo včera v čilskej metropole Santiago k potýčkam medzi demonštrantmi a políciou.

Čile si pripomína päťdesiate výročie prevratu, ktorý generála Pinocheta vyniesol k moci. K potýčkam došlo pred prezidentským palácom La Moneda, kde bol 11. septembra 1973 zvrhnutý vtedajší prezident Salvador Allende, a na cintoríne, na ktorom je pamätník obetiam Pinochetovho režimu.

Exteriér paláca bol poškodený a rozbité boli niektoré z jeho okien. Polícia na rozohnanie davu zhromaždeného pred palácom použila slzotvorný plyn a vodné delá. Konfrontácie si vyžiadali zranenia najmenej šiestich policajtov. Zadržaných bolo 11 ľudí.

Čilský prezident Gabriel Boric, ktorý sa podľa oficiálnych odhadov nakrátko pripojil k sprievodu približne 5000 ľudí, odsúdil nezákonné konanie časti účastníkov. Ich konanie označil za iracionálne a v rozpore s tým, za čo Allende a mnohí ďalší demokrati bojovali.

Polstoročie po prevrate zostáva Čile rozdelené na tých, ktorí diktatúru bránia, a na tých, ktorí ju zavrhujú. Boric sa včera stal vôbec prvým prezidentom od konca diktatúry v roku 1990, ktorý sa zúčastnil na každoročnej spomienke. 

Ako končia mocní tohto sveta

Roman Joch

Mali všetku moc, často rozhodovali o živote a smrti svojich obyvateľov. Ako sa končia ich pozemské príbehy?

V predvečer spomienkových podujatí pri príležitosti výročia prevratu odpísal Boric so svojimi predchodcami na prezidentskom poste dokument, v ktorom potvrdili záväzok Čile dodržiavať ústavný poriadok. Okrem Borica sa signatármi memoranda stali Eduardo Frei Ruiz-Tagle, Ricardo Lagos, Michelle Bacheletová a Sebastián Piňera.

Agentúra AFP konštatuje, že v čase, keď krajná pravica v Čile naberá na sile, pričom rozklad demokracie označuje ako nástroj riešenia politických konfliktov, má toto memorandum hodnotu záväzku.

Na ohrozenie demokracie upozorňovali aj účastníci pochodu na pamiatku obetí Pinochetovho režimu. V rozhovoroch s novinármi zhodne uvádzali, že v Čile v roku 1973 bola demokracia "zlomená" a teraz sa pokračuje "v boji za jej zachovanie a posilnenie".

Tento zápas sa odohráva krátko po tom, ako krajne pravicová Republikánska strana vedená konzervatívnym právnikom Josém Antoniom Kastom – Pinochetovým obdivovateľom – v máji získala 23 z 51 kresiel v ústavodarnej rade. Tento orgán má vypracovať novú ústavu, náhradu tej z obdobia Pinochetovej diktatúry.

Pinochetove bezpečnostné sily po prevrate v roku 1973 zabili alebo zariadili "zmiznutie" – zrejme uniesli a pravdepodobne zabili – viac ako 3200 ľudí a ďalších asi 38-tisíc ich bolo mučených. Generál Pinochet zomrel na infarkt desiateho decembra 2006 vo veku 91 rokov. Za svoje činy a rozhodnutia nebol súdený.