Viacerí ľudia na východe Slovenska majú po zemetrasení posttraumatický šok

Viacerí ľudia majú po zemetrasení na východe Slovenska posttraumatický šok. Ako pre TASR uviedla členka dozornej rady Nadácie Prešovského samosprávneho kraja pre podporu rodiny Lucia Sukeľová, v jednotlivých obciach sa stretáva s rôznymi príbehmi ľudí, ktorí majú po zemetrasení traumu.

„Vidíme to u citlivých skupín, ako sú deti a mládež, asi najviac sa to dotklo seniorov. Pre nich vybudovanie svojich domovov symbolizovalo ich celoživotnú prácu a teraz vlastne o ne prišli. Úplne odmietajú alebo sa vyhýbajú pobytu vo svojich domovoch. Počas dňa chodia do záhrady, v dome sa boja spať. Majú panický strach, že stavba na nich spadne," uviedla Sukeľová.

Ako pokračovala, mladí ľudia a najmä deti majú najväčší problém so spánkom a nechcú spať sami. Sukeľová, ktorá je zároveň prešovskou krajskou poslankyňou, jednotlivé obce navštevuje v súvislosti so žiadosťami o podporu od Nadácie PSK pre podporu rodiny.

Podľa riaditeľa občianskeho združenia (OZ) IPčko a psychológa Marek Madra, emocionálne náročná situácia a tragická udalosť môže vyvolať rôznorodé reakcie v podobe širokej škály emócií či zmien v správaní. Zemetrasenie a iné prírodné katastrofy sú podľa jeho slov nepredvídateľné a výrazne posilňujú pocit bezmocnosti, ktoré sa môžu prejaviť na stave duševného zdravia.

„Po zemetrasení a iných udalostiach je nevyhnutná prvá psychologická pomoc a podpora, ktorá je zameraná na zvládnutie prežitej udalosti, uspokojenie základných potrieb, pomoci zasiahnutým ľuďom vrátiť sa do bežného života a chrániť ich pred možnými dlhodobými následkami traumatických udalostí," vysvetlil.

Ako povedal, po takýchto situáciách sa najčastejšie objavuje posttraumatická stresová porucha a depresia. Odborníci na duševné zdravie odporúčajú, že ak sa situácia po dvoch týždňoch nemení alebo sa mení k horšiemu, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Blízki a príbuzní ľudí im môžu byť nápomocní počúvaním. Taktiež tým, že budú empatickí a pomôžu im vrátiť sa k bežnému životu.

Anonymne, nonstop a bezplatne sa môžu ľudia poradiť prostredníctvom webstránky IPcko.sk, prípadne na bezplatnej krízovej linke pomoci 0800 500 333.