Ministri financií EÚ sa dohodli na reforme Paktu stability a rastu

Ministri financií členských štátov Európskej únie sa dohodli na reforme dlhových pravidiel. Dosiahnutý kompromis okrem iného predpokladá, že sa viac bude prihliadať na individuálnu situáciu členských krajín, uviedli viacerí predstavitelia po videokonferencii.

Plány musia ešte schváliť členské štáty a prerokovať ich s Európskym parlamentom. Nové fiškálne pravidlá sú realistickejšie a zároveň efektívnejšie, napísal nemecký minister financií Christian Lindner na platforme X. "Spájajú jasné čísla o nižších deficitoch a klesajúcom pomere dlhu so stimulmi pre investície a štrukturálne reformy," dodal.

Dohode medzi 27 štátmi predchádzal francúzsko-nemecký návrh, ktorý Lindner a jeho francúzsky rezortný kolega Bruno Le Maire predložili v včera večer. Podľa informácií z nemeckých vládnych kruhov obsahoval účinnejšie poistky pre znižovanie rozpočtových deficitov a štátnych dlhov ako doteraz a zároveň kládol väčší dôraz na investície a štrukturálne reformy členských štátov.

Koniec malých štátov v EÚ? Europoslanci schválili koniec práva veta, cez členské štáty to zrejme neprejde

Erik Potocký

Návrh posilňuje právomoci europarlamentu nielen voči členským štátom, ale aj voči Európskej komisii.

Ministri financií EÚ sa niekoľko mesiacov snažili dosiahnuť kompromis v otázke reformy Paktu stability a rastu. Základom pre rokovania bol návrh, ktorý v apríli predložila Európska komisia. Predpokladal, že vysoko zadlženým krajinám sa poskytne väčšia flexibilita pri znižovaní dlhu a rozpočtových deficitov.

Návrhy sa v európskych metropolách streli so zmiešanými reakciami. Juhoeurópske krajiny na čele s Francúzskom a Talianskom žiadali, aby sa pravidlá čo najviac uvoľnili a vytvorili priestor pre verejné investície. Nemecko, Rakúsko a ďalšie štáty na druhej strane presadzovali spoľahlivé odbúravanie dlhov, aby sa zabránilo opakovaniu dlhovej krízy, ktorá zasiahla eurozónu v roku 2010.

Pakt stability a rastu je dohoda medzi členskými štátmi EÚ o koordinácii ich rozpočtových politík, ktorá stanovuje strop pre verejný dlh na úrovni 60 percent HDP a pre deficit verejných financií na úrovni troch percent HDP. Pravidlá boli pozastavené v roku 2020, najskôr z dôvodu pandémie, ich opätovnému uplatňovaniu následne zabránila vojna na Ukrajine.