Pod syčiaci horák vkladá jedna zo zamestnankýň čadčianskej firmy Okrasa sklenenú rúrku. V jednom momente sa zdá, že sa jej ruka už-už dotýka plameňa. Presne však vie, čo robí.

Rúrku treba najskôr zohriať a potom rovnomerne otáčať, aby sa pod približne 800-stupňovým plameňom roztavila z každej strany. Len tak sa z nej bude dať vyfúknuť požadovaný tvar, ktorý z nič nehovoriacej rúrky spraví kontúru ozdoby.

Potom sa ozdoba dostane do ďalšej fázy výroby. Na scénu prichádzajú namiešané farby, časť ozdôb si „potyká“ aj so striebrom, vďaka ktorému vzniknú nepriehľadné guľky či iné tvary s neskorším kovovým leskom.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Nefunguje to tu ako na páse, ide o postupnosť pri výrobe. Po nafarbení musia nechať ozdoby odkvapkať a vyschnúť.

Vyvolená časť ďalej putuje do sekcie, v ktorej zamestnancom treba vysokú dávku trpezlivosti a pedantnosti. Vyťahujú sa lyžičky či štetce, potrebný je jemný cit.

Motívy dekorácií sa rôznia, niektoré sú jednoduché, iné veľmi komplikované. Dokopy je ich viac ako 12-tisíc, čo značí, že nejde o stereotypnú prácu.

„To je špeciálna páska, ktorá sa na ozdobu nanesie a potom sa posype trblietkami,“ vysvetľuje predsedníčka výrobného družstva Okrasa Eliška Šipulová. Sústrediacej sa zamestnankyni to ide od ruky. Vo firme pracuje už 16 rokov, jej prax je neprehliadnuteľná.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Fluktuácia vo firme nie je veľká, viaceré ženy pracujú vo výrobnom družstve niekoľko rokov a hovoria, že Okrasa je ich druhý domov.

„Potom sa namaľovaná ozdoba odreže, nasadí sa záponka a dá sa do škatuľky,“ uzatvára výrobný proces Šipulová, ktorá šéfuje výrobnému družstvu od začiatku roka 2019.

Na škatuľku sa ešte pridá etiketa. Za rok v družstve takto vyrobia približne tri milióny ozdôb, z ktorých každá jedna prejde rukami viacerých žien.

Každý kus je originál

Do výroby nezasahuje žiaden stroj, všetko je ručná práca. Každý jeden kus je preto originál a je jedno, či ide o gule, zvončeky, hríbiky, špirály, raketky, srdiečka, či vtáčiky. Ženy vo výrobnom družstve občasne vyfúknu aj šašov či mačičky. Začiatočníkom by trvalo týždne, kým by sa tomuto systému fúkania skla naučili.

Tradičné ozdoby vyrába čadčianske družstvo nepretržite už sedemdesiat rokov. Stojí za tým už niekoľko generácií žien z Kysúc.

A aj keď mnoho podobných projektov či firiem zaniklo, Okrase sa zatiaľ podarilo zvládnuť všetky krízy. Tie najväčšie prišli po roku 1989 a na prelome tisícročí.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Problémom bola aj pandémia, počas ktorej s firmou obmedzil spoluprácu jeden z väčších odberateľov. „Ľudia si však vedia vážiť hodnotnú ručnú prácu aj v zlých ekonomických situáciách,“ vraví Lenka Bytčanková, ktorá má na starosti komunikáciu výrobného družstva Okrasa.

V období veľkej prosperity, v 70. rokoch minulého storočia, mala firma 600 zamestnancov. Teraz má Okrasa približne 60 pracovníčok. „Máme tu taký babinec,“ vraví Bytčanková s úsmevom.

„Sú slabšie roky a sú aj silnejšie roky, ale kto chce, ten si ozdobu zadováži,“ myslia si v čadčianskom družstve, ktoré od svojho vzniku dáva príležitosť aj ženám so zdravotným znevýhodnením či zo sociálne slabších rodín. Ide asi o 20 percent z firemných zamestnankýň.

Lacné nenahradia kvalitu

Firme ublížila aj konkurencia existujúca v lacných tovaroch. Ľudia sa však vracajú ku sklenenej klasike. „Vnímame vplyv konkurencie z Číny, ale predsa nemôžete porovnávať strojovo robené plastové gule s naozaj hodnotnou ručnou prácou,“ vraví Bytčanková s tým, že ľudia si ich výrobky vedia vážiť a sú ochotní zaplatiť za ozdoby viac.

Účty za ceny energií v prvom polroku sa odrazili aj na cenách ozdôb. Bytčanková však hovorí, že sumy za ne nie sú prehnané. „Keď si ľudia dokážu kupovať luxusné autá či dovolenky, tak toto je úplne minimálna suma.“

Kedysi bolo až 97 percent výrobkov určených pre zahraničie. Okrasa dodávala ozdoby do mnohých európskych krajín (najviac Nemecko, Rakúsko, Francúzsko či Veľká Británia), ale aj do Ameriky či Austrálie, no nie pod svojím menom.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V súčasnosti tvorí export ozdôb 60 percent, zvyšných 40 percent ostáva na Slovensku. Vzrast podielu na domácom trhu v Okrase pripisujú menšej konkurencii v rámci Slovenska a tomu, že oprášili mnohé staršie motívy ozdôb, ktoré klientom pripomínajú detské časy.

Pomohol aj všeobecný záujem Slovákov o ručne vyrábané vianočné ozdoby.

V Okrase vyrábajú aj veľkonočné či valentínske motívy, ide však o veľmi malé percento. Dominujú tie vianočné.

Ozdoby z Čadce si v súčasnosti objednávajú aj niektoré slovenské firmy, no raritou nie sú ani v štátnych inštitúciách. Okrasa sa pýši, že svoje ozdoby budú mať tento rok na rôznych ministerstvách, no objavia sa aj v Prezidentskom paláci.

Čadčianske výrobky vlani skončili aj vo Vatikáne. Prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala pápežovi Františkovi pri osobnej audiencii bielo-zlatú kolekciu vianočných gúľ.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Hoci sa ľudia pravidelne vracajú k retro motívom vianočných ozdôb, tento rok bol pre retro kolekciu slabší. Žiadanými farbami bola hnedá či zemitá, no ľudia chceli aj kolekcie zlatej v kombinácii s čiernou alebo bielou farbou. „Pôsobí to elegantne,“ vraví Bytčanská. Nezaostávali ani tradičné farby – červená a zelená.

Po tom, čo sa výroba ozdôb v decembri skončí, nastáva proces upratovania dielne.

„V januári sa dielňa uprace a pobalí sa všetko, čo z daného roka ostalo,“ približuje Šipulová.

Od januára do marca výroba neprebieha, začnú s ňou až v apríli a prioritne pre zahraničný trh. Veľké zákazky treba vybaviť do augusta alebo najneskôr do konca septembra a v októbri opäť začnú s výrobou pre tuzemský trh.