Cieľom novej metodiky manažmentu populácie má byť zosúladenie cieľov ochrany prírody a medveďa s hospodárskym životom na vidieku a rozvojom turizmu.
Nehaňte Zásahový tím pre medveďa hnedého Väčšinu tvoria poľovníci, ministerstvo vykopáva otvorené dvere
Na rýchlejšie zásahy proti problémovým medveďom stačí zeefektívniť spoluprácu, ktorá už existuje.
Vypočuť článok
Nehaňte Zásahový tím pre medveďa hnedého / Väčšinu tvoria poľovníci, ministerstvo vykopáva otvorené dvere
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý pôsobí v rámci Štátnej ochrany prírody SR, je najmä v ostatných rokoch terčom pozornosti verejnosti, médií aj politikov – úmerne tomu, ako rástol a ďalej rastie nielen počet priamych útokov medveďa na človeka, ale aj počet hlásení výskytu tejto šelmy v intravilánoch obcí.
Z tímu sa na jednej strane robí spolok amatérov, ktorý nemá ani odbornosť, ani vybavenie na to, aby dokázal efektívne dostať medveďa od ľudských obydlí. Na druhej strane sa používal ako krytie pre tých, ktorí presadzovali absolútne embargo na akýkoľvek lov aj problémových jedincov.
Zásahový tím a jeho členovia sa tak dostali medzi mlynské kamene verejnej mienky a úradníckych obštrukcií.
Hoci by aj konkrétneho medveďa chceli a mohli eliminovať, zdĺhavý administratívny proces povoľovania im to znemožňoval. To zas vo verejnosti vyvolalo dojem, že ide o zbytočne udržiavanú a platenú zložku, ktorá sa maximálne príde na medveďa pozrieť, párkrát vystrelí do vzduchu, aby medveďa vyplašila, no pre bezpečnosť ľudí a ich majetku nedokáže reálne urobiť nič.
Takéto nálepky dostával zásahový tím počas minulého leta ešte intenzívnejšie ako predtým. Jednak bola téma medveďa hojne využitá v predvolebnej kampani, jednak letné obdobie znamená viac ľudí v horách a jednak platil interný predpis štátnej ochrany prírody, ktorý celý proces zásahu komplikoval, zdržoval a často viedol k tomu, že kým zásahový tím dostal povolenie, medveď už dávno vystrájal v inom chotári, kde však bolo treba s celou administratívou začať odznova.
Ministerstvo ich chce preškoľovať
Pohľad na zásahový tím ako na spolok amatérskych nadšencov však čiastočne predviedlo aj nové vedenie ministerstva životného prostredia.
Zásahový tím sa stal súčasťou aj pripravovanej novej metodiky krízového manažmentu riešenia problematických jedincov medveďa hnedého v intravilánoch, ktoré rezort avizuje.
Nová metodika bola síce ohlásená, no na jej definitívne znenie si budeme musieť ešte počkať. Envirorezort sľubuje, že to bude do konca februára, keď majú aj iné zainteresované ministerstvá (napríklad vnútro či pôdohospodárstvo) upraviť príslušné interné predpisy.
Súčasťou metodiky majú byť aj nové povinnosti, resp. kompetencie členov zásahového tímu. Z niekoľkých konkrétností, ktoré ministerstvo životného prostredia avizovalo, napríklad vyplýva, že vedúcim zásahu proti problémovému medveďovi v intraviláne má byť člen zásahového tímu.
Ten má situáciu záväzne posúdiť, určiť postup a v prípade nevyhnutnosti aj vydať pokyn na elimináciu medveďa.
Podľa Vladimíry Fabriciusovej, generálnej riaditeľky sekcie ochrany prírody a biodiverzity ministerstva, však majú prejsť členovia zásahového tímu aj preškolením.
„Potrebujeme sprofesionalizovať zásahové tímy. Štátna ochrana prírody urobila veľmi podrobnú analýzu stavu schopností členov zásahového tímu. Potrebujeme jeho dve zložky – veliteľov, ktorí budú zodpovednou osobou a budú viesť každý zásah v intraviláne. A druhá časť zásahového tímu bude zabezpečovať monitoring už odteraz, aby sme mali informácie o problémových jedincoch,“ uviedla Fabriciusová.
Dodala, že absolvujú aj školenia na krízový manažment, ktoré vyselektujú typy vhodné na pozíciu veliteľa zásahu.
Ako nedostatočne profesionálny vidí zásahový tím aj predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rudolf Huliak.
„Viete si predstaviť, že zásah príde niekde vykonávať človek, ktorý nepozná terén, nemá poľovne upotrebiteľného psa, nie je taký zručný v zaobchádzaní s poľovnou zbraňou ako poľovník, ktorý je dennodenne v revíri a tú zbraň používa?“ argumentuje Huliak potrebu väčšieho zapojenia poľovníkov do zásahov v intravilánoch.
Ako fungujú zásahové tímy
Skutočnosť je však trochu iná a reálne schopnosti, zručnosti a vybavenie členov zásahového tímu tomu zodpovedajú. Volanie po väčšej účasti poľovníkov je do veľkej miery len mediálnou kampaňou. Z informácií, ktoré máme k dispozícii z interného prostredia štátnej ochrany prírody, vyplýva, že už dnes tvoria väčšinu členov poľovníci.
Potreba profesionalizácie, ktorú avizuje Vladimíra Fabriciusová, by sa dala vztiahnuť maximálne na obdobie rokov 2014 až 2020 – teda prvé roky od vytvorenia tímu.
Už v roku 2020, keď mal tím 5 členov, doň nastúpil prvý poľovník. V polovici roka 2022 boli zo 7 členov dvaja poľovníci. Na jeseň 2022 bol na uvoľnené miesto prijatý ďalší poľovník. Po rozšírení tímu od 1. apríla 2023 už poľovníci tvorili väčšinu, keď ich z 11 zamestnancov bolo osem. Po ďalších personálnych zmenách bol v októbri minulého roka zo všetkých členov už iba jediný nepoľovník.
Po ďalších personálnych zmenách bol v októbri minulého roka zo všetkých členov už iba jediný nepoľovník.Zdieľať
Ďalším rozhodnutím, ktoré ešte spadá do obdobia úradníckej vlády, bol zásahový tím rozšírený o dve pracoviská v Detve a Bojniciach, teda v lokalitách, kde dochádza k častému výskytu medveďov, stretom s človekom a škodám na majetku obyvateľov.
Tím sa rozšíril na 24 zamestnancov, z ktorých 18 je poľovníkov.
Byť poľovníkom však, samozrejme, automaticky neznamená byť aj odborníkom na medveďa v zmysle nevyhnutnej potreby jeho eliminácie. A to zrejme uznajú aj sami poľovníci, keďže nie každý má s medveďom reálnu skúsenosť v teréne.
Aké sú teda odborné a praktické skúsenosti súčasných členov?
Siedmi majú najvyššie na Slovensku dosiahnuteľné vzdelanie v oblasti poľovníctva – aplikovaná zoológia a poľovníctvo na Technickej univerzite vo Zvolene. Vyššiu skúšku z poľovníctva má 12 členov zásahového tímu, skúšku zo zoológie majú štrnásti.
Takisto 14 členov má skúšku z kynológie, šestnásti chovajú poľovne upotrebiteľného psa, šiesti sú členmi chovateľských klubov, štyria majú chovnú stanicu pre tieto psy. Okrem toho šiesti majú skúsenosti s aktívnym využívaním GPS obojkov pri monitorovaní pohybu psov a dohľadávaní zveri (v prípade, ak by pri zásahu nedošlo k usmrteniu jedinca, len k jeho poraneniu).
Jeden je dokonca predsedom poľovníckeho združenia, jeden je poľovným hospodárom. Viacerí aktívne poľujú viac ako dve desaťročia, najstarší člen tímu bol poľovníkom 42 rokov.
Toľko teda k poľovníckym skúsenostiam a vzdelaniu členov zásahového tímu či k využívaniu poľovne upotrebiteľných psov, ako ich spomína poslanec Rudolf Huliak.
Komentár
Minister životného prostredia nemusí meniť zákony, stačí posilniť zásahové tímy a naplno využiť ich oprávnenie pri likvidácii problémových jedincov.
Pokiaľ ide o schopnosť a oprávnenie využívať poľovnú zbraň, v tomto ohľade je profil členov tímu podobne profesionalizovaný.
Zbrojný preukaz má 21 členov tímu, špeciálny strelecký výcvik majú šestnásti.
Pridajme aj skúsenosti so zvládaním konfliktných situácií – traja členovia sú bývalými príslušníkmi Policajného zboru.
Zásah na výnimku je možný už dnes
Všetky vyššie opísané znalosti a zručnosti musia byť, samozrejme, v plnom súlade so zákonom o poľovníctve, či už ide o absolvovanie poľovníckych skúšok, využívanie poľovne upotrebiteľných psov, povolenia vlastniť a nosiť poľovnú zbraň a podobne.
Okrem poľovných znalostí členovia zásahového tímu absolvujú aj ďalšie školenia – napríklad pracovné postupy s veľkými šelmami, telemetria šeliem a základy odchytu, ekológia a etológia veľkých šeliem, medzidruhová a vnútrodruhová komunikácia šeliem, určovanie veku medveďa hnedého, určovanie pôvodcov poškodenia koristi, odchyt, imobilizácia a anatómia veľkých šeliem, medzinárodný odborný tréning pre medvedie zásahové tímy. Miera zaškolenia, samozrejme, vychádza aj z toho, ako dlho v tíme jednotliví členovia pôsobia.
Miera zaškolenia vychádza aj z toho, ako dlho v tíme jednotliví členovia pôsobia.Zdieľať
Ďalšie „výhrady“ voči zásahovému tímu sú z kategórie dodržiavania zákona o poľovníctve. Týmto zákonom sa síce musia členovia riadiť tiež, no pri zásahoch v intraviláne vychádzajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon dáva právomoc štátnej ochrane prírody (ŠOP) na zásah voči šelmám v intraviláne. A na tento účel bol aj zriadený Zásahový tím pre medveďa hnedého.
Pri zásahu preto nepotrebujú takzvanú lovenku, teda povolenie na lov ani potvrdenie o dočasnej zmene nelovného priestoru (intravilánu) na lovný. Možnosť zásahu majú práve cez výnimku, ktorú neudeľuje okresný úrad, ale ŠOP. Takisto zbrane, ktoré používajú, sú vydané na zbrojnú licenciu ŠOP, využívať ich, samozrejme, môžu len držitelia zbrojného preukazu.
Ak sa členovia zásahového tímu stanú podľa zámeru ministerstva životného prostredia veliteľmi zásahov, pri ktorých bude spolupracovať miestne poľovné združenie a policajný zbor, v takom prípade a po príslušnej úprave legislatívy by nepotrebovali ani výnimku udeľovanú okresným úradom.
Stačí spružniť rozhodovanie na úrovni štátnej ochrany prírody.
Nie proti poľovníkom, ale s nimi
Tieto údaje nemajú slúžiť ako argument proti väčšej účasti poľovníkov pri nevyhnutných zásahoch. Majú byť len ozrejmením faktu, že zásahový tím nie sú žiadni amatérski nadšenci, ale riadne vyškolení profesionáli s dlhoročnými skúsenosťami.
Zásahový tím nie sú žiadni amatérski nadšenci, ale riadne vyškolení profesionáli s dlhoročnými skúsenosťami.Zdieľať
Rudolf Huliak má však v jednej veci pravdu. Pri zásahu v intraviláne je podstatná aj znalosť miesta, napríklad v prípade, keď treba medveďa zahnať mimo zastavanej plochy, aby mohol byť eliminovaný bez rizika ohrozenia života a zdravia obyvateľov. (Zo streľby v zastavanom území majú prirodzené obavy aj tí najväčší profesionáli, či už z radov poľovníkov, alebo policajtov.)
Ďalšia vec, ktorá je pravdou, no pre ktorú sa zásahový tím stal v očiach najmä vidieckej verejnosti zbytočným až „bezzásahovým“, je jeho kapacita. V čase, keď sa nielen strety, ale predovšetkým pozorovania medveďa v intraviláne stali už pomerne bežným javom (a to bez ohľadu na to, či medveď obcou len migruje alebo aktívne hľadá potravu a pôsobí škody), sa prirodzene množili aj volania na linku zásahového tímu.
Aj po rozšírení na 24 členov, nehovoriac o tom, že predtým ich bolo menej, nie je v ľudských silách účinne reagovať na všetky hlásenia. Zvlášť ak sa výskyt medveďa rozširuje aj do oblastí, kde o ňom pred niekoľkými rokmi ani nechyrovali. Stali sa aj prípady, keď zásahový tím prišiel a počas jedného zásahu mal telefonát, že na druhej strane tej istej obce je ďalší medveď.
Súčinnosť poľovníkov znalých dispozície zastavaného územia aj okolitého terénu je preto aj pre zásahový tím vítanou pomocou. Samotní členovia tímu, ako sme už uviedli vyššie, sú totiž vo veľkej väčšine sami poľovníkmi a proti takejto spolupráci nijako nenamietajú.
Súčinnosť poľovníkov znalých dispozície zastavaného územia aj okolitého terénu je preto aj pre zásahový tím vítanou pomocou.Zdieľať
Tu treba pre korektnosť dodať, že užšiu spoluprácu s poľovníkmi rozbehol ešte minister životného prostredia úradníckej vlády Milan Chrenko.
Išlo o výrazný posun oproti stavu za ministra Jána Budaja, ktorý presadzoval takmer absolútnu ochranu medveďa. A stavu vecí nepomohol ani komunikačne. Legendárny je už jeho výrok, že medveď je vegetarián.
Treba však povedať, že aj v prípade celoročnej druhovej ochrany – bez ohľadu na to, či ide o šelmu alebo iný druh živočícha – musí existovať mechanizmus, ktorý zabezpečí operatívne a včasné riešenie v prípade, že jedinec chráneného druhu ohrozuje či napáda človeka alebo spôsobuje škody na jeho majetku.
V prípade, ak takýto účinný mechanizmus existuje, nie je to dokonca ani v rozpore s cieľmi ochrany prírody, ani konkrétneho druhu. Žiaden druh nežije v bubline, ale je súčasťou celého ekosystému. A do tohto ekosystému, či už si to priznáme, alebo nie, patrí aj človek. Ak prijmeme prístup, že žiaden medveď nie je „zrelý“ na elimináciu, nech už pácha čokoľvek, verejná mienka sa obráti proti celému druhu.
Prevencia
Pojem, ktorý sa často spomína v súvislosti so stretmi medveďov s ľuďmi, je prevencia.
Je takisto dôležitá, no niektoré nápady na predídenie tomu, aby človeku liezol medveď do záhrady, tento prístup skôr zdiskreditovali, ako by priniesli reálnu pomoc.
Ak niekto ľuďom na vidieku, ktorí chovajú včely alebo pestujú ovocie, radí, aby sa včiel zbavili, aby pooberali ešte nedozreté plody alebo ovocné stromy rovno vyrúbali, nevytvára to úplne dobrý obraz o „ochranároch“.
Pritom tí istí ľudia ospevujú biopotraviny, lokálnych pestovateľov a chovateľov, kritizujú dovážanie potravín z opačného konca sveta. No ak tu takýchto farmárov chceme mať a chceme si kupovať kvalitné domáce potraviny, musíme ľuďom, ktorí ich dorábajú, vytvoriť aj vhodné podmienky.
A ak už chceme chrániť šelmy, títo ľudia by mali dostať zodpovedajúce odškodnenie – nie na symbolickej úrovni, ale povedzme v prípade zničeného úľa napríklad trhovú hodnotu ušlého zisku z medu, ktorý mohol včelár získať.
Ak už chceme chrániť šelmy, ľudia poškodení ich konaním by mali dostávať nie symbolické odškodnenia, ale reálnu trhovú hodnotu zničeného majetku.Zdieľať
Ak sa hovorí o elektrických ohradníkoch, ľudia, ktorí proti problémovým medveďom zasahujú a zasahovali, vedia, že odhodlanú šelmu takéto prekážky nezastavia. Ak vidí úľ, je ochotná aj zniesť trochu bolesti pre sladkú odmenu.
Jediný spôsob, ako medveďa z intravilánu dostať (ak ohrozuje ľudí a majetok), je jeho eliminácia. Ak nepomáha plašenie gumovými projektilmi a medveď sa opakovane vracia, niet inej cesty ako jeho usmrtenie. Ideálne, samozrejme, v priestore mimo zastavaného územia.
A na tento účel bol zriadený aj zásahový tím.
Uspanie problémového medveďa a jeho prevoz na iné miesto podľa odborníkov nepomáha, medveď sa dokáže vrátiť aj cez stovky kilometrov. Navyše, ak problémového jedinca vysadíte do iného teritória, problém neriešite, len prenášate. A do nového prostredia prenesiete aj konflikt s tam existujúcou populáciou medveďa, ktorú tým môžete destabilizovať.
Medvede zmenili správanie
Hoci existuje spor o to, koľko medveďov na Slovensku vlastne máme, otázka podľa odborníkov primárne nestojí tak, či sú premnožené, ale prečo tak výrazne zmenili svoje správanie. V posledných rokoch sleduje nárast počtu pozorovaní medveďov v intravilánoch.
Rozhovor s expertom na medvede Jaroslavom Slašťanom o zmene správania týchto zvierat i o dôvodoch ich útokov na ľudí.
Z laických hlásení je ťažké identifikovať, či v konkrétnej oblasti ide o jedinca alebo malú skupinu jedincov, ktoré opakovane navštevujú ľudské sídla. Preto nie je možné jednoducho pripísať tieto výskyty len premnoženiu. Záznamy však hovoria jasne.
Zásahový tím v roku 2023 prijal 1644 hlásení. Nejde len o priamy kontakt. Hlásenia zahŕňajú výskyt v intraviláne, stret s človekom či útok na človeka, škody na ovocných stromoch, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšíril sa aj zoznam lokalít, z ktorých hlásenia prichádzali. Medveďa vlani zaznamenali až v 345 obciach v 61 okresoch Slovenska.
Priamych útokov medveďa na človeka bolo 12, štrnásť ľudí bolo pri nich zranených. V piatich prípadoch bolo nahlásené použitie strelnej zbrane na odvrátenie útoku v tzv. krajnej núdzi.
Celkovo bolo zaznamenaných 76 usmrtených medveďov, z toho 52 po zrážke s autom či vlakom. Desiatich medveďov vlani eliminoval zásahový tím.
O stúpajúcom trende svedčí aj výška spôsobenej škody, resp. náhrady škody vyplatenej štátom. V roku 2023 štát vyplatil poškodeným viac ako 543-tisíc eur. (V roku 2020 - vyše 75-tisíc eur, v roku 2021 cez 191-tisíc eur a v roku 2022 takmer 395-tisíc eur.)
Aj preto je na mieste, aby sa odborné kapacity začali zaoberať aj otázkou príčiny zmeny správania. Hodiť všetko len na poľovnícke vnadiská v intravilánoch, nezabezpečené kontajnery či rozširovanie zástavby by mohlo vyústiť do selektívnej slepoty, ktorá nakoniec obíde iné, možno závažnejšie príčiny.
Zaujímavosťou v tomto smere je vedecký výskum inej veľkej šelmy – vlka. Na konci roka 2022 bola publikovaná štúdia, ktorá preukazuje spojitosť medzi nákazou toxoplazmózy a agresívnejším správaním jedincov vlka.
Jedným z následkom prekonania toxoplazmózy u zvierat je aj možná strata plachosti. A podľa odborníkov sa toto ochorenie vyskytuje aj medzi medveďmi na Slovensku.Zdieľať
Výskum prebehol na viac ako 200 vlkoch v Yellowstoneskom národnom parku v USA. Zistilo sa, že nakazené jedince sú nielen agresívnejšie, ale aj odvážnejšie. A je u nich až 46-násobne vyššia pravdepodobnosť, že sa im podarí stať sa vodcami svorky. Jedným z následkov prekonania toxoplazmózy u zvierat je aj možná strata plachosti. Podľa odborníkov sa toto ochorenie vyskytuje aj medzi medveďmi na Slovensku.
Bez priamych dôkazov síce nemožno túto hypotézu nijako potvrdiť, ak sa však chystá podrobný monitoring medvedej populácie na Slovensku, zrejme by jeho súčasťou malo byť aj zisťovanie, či populácia u nás trpí vo zvýšenej miere nejakým ochorením, ktoré by mohlo mať vplyv na ich správanie.
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
