Prečo bolo potrebné nahradiť zradcu Judáša

Evanjelium siedmej veľkonočnej nedele (13. 5. 2018) je úryvkom Ježišovej modlitby, ktorú sa modlil pred svojím utrpením (Jn 17,11-19). Je to modlitba, ktorej obsahom sú viaceré témy. Dovoľte, aby som tentoraz venoval pozornosť nedeľnému prvému čítaniu (Sk 1,15-17.20-26). Úryvok sa venuje voľbe nového apoštola, aby zaujal miesto Judáša Iškariotského, ktorého si Ježiš vyvolil a zaradil k dvanástim. Ale Krista zradil za 30 strieborných a potom si siahol na život. Za nového apoštola bol vybraný Matej (na obr.), ktorého sviatok je v pondelok.

(1) Niektorí autori sa pri výklade voľby apoštola Mateja a jeho zaradenia k dvanástim apoštolom opierajú o fakt, že Ježiš si vyvolil 12 apoštolov, a ak by ich bolo iba 11, neboli by pri Zoslaní Ducha Svätého kompletní, čo bolo vzhľadom na 12 kmeňov Izraela zásadné (porov. Lk 22,28) (W. Kurz, 25). Tento výklad má slabinu v tom, že 9. kapitola Skutkov apoštolov hovorí o obrátení/povolaní Pavla za apoštola, a ten nebol pri udalosti Zoslania Ducha. 

(2) Iní autori zdôrazňujú, že pripomienka Judáša pri výbere nového apoštola je vlastne výstrahou, aby sa nikto viac nestal zradcom Boha (A. Najda, 372).

(3) Ďalší autori dôvod výberu apoštola Mateja neriešia, ale viac zdôrazňujú ponaučenie, ktoré si môže vziať každý z nás: „Keďže ani dnes nechýbajú v Cirkvi zradcovia, je na každom z nás, aby sme toto ich zlo, ktorého sa dopustili, vyvažovali svojím zreteľným svedectvom o Ježišovi“ (Benedikt XVI., Apoštoli, 119).

Zrnko duchovnej múdrosti: ak Judáša bolo potrebné nahradiť Matejom, zlyhanie svedectva má nahradiť nové svedectvo, že Kristus je Pán. Nie dať sa znechutiť, ale povzbudiť...

Požehnanú veľkonočnú nedeľu praje všetkým Ján Duda.