Smrť nie je definitívny koniec

Evanjelium 13. nedele v cezročnom období (1. 7. 2018) je o tom, že Pán Ježiš vrátil zdravie žene, ktorá sa dotkla jeho odevu s vierou a nádejou, že ozdravie, ako aj o tom, že vrátil život dvanásťročnej Jairovej dcére (Mk 5,21-43). Evanjelium nastoľuje tému smrti. 

(1) Načo máme pomáhať inému človeku? Načo ho liečiť? Načo to všetko úsilie, aby bol človek slobodným? Veď raz aj tak zomrie. Takto sa pýta Vittorio Messori a dodáva: „Nie je to iba sprevádzanie vopred odsúdeného na popravisko?“ (V. Messori, Prečo verím. Život ako dôkaz viery). Ak život má zmysel, smrť nie je koniec.

(2) Okolo Ježiša nachádzame dostatok ľudskej biedy, mizérie a bolesti. Chodí a vyučuje takmer negramotné zástupy (elity ho skôr odmietajú a hádajú sa s ním), uzdravuje chorých, vyháňa diablov, sýti hladné zástupy. Načo to všetko robil? Ak by smrť bola definitívnym koncom človeka, nedávalo by to zmysel...

(3) „Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, nie pre smrť. Utvoril ho ako obraz svojej podstaty,“ odpovedá na našu zásadnú tému Kniha múdrosti (2,23: nedeľné prvé čítanie). A apoštol Pavol povzbudzuje k dobročinnej láske, lebo „Ježiš bol bohatý, ale stal sa pre nás chudobným“ – (2 Kor 8,9: nedeľné druhé čítanie).

Zrnko duchovnej múdrosti: pozemský život treba žiť zodpovedne, lebo budeme z neho vydávať počet Pánovi. Smrť nie je koniec, a preto nemožno žiť tak, akoby Boha nebolo.

Požehnaný Pánov deň prajem všetkým.

Ján Duda

Obrázok: Gabriel von Max – Vzkriesenie Jairovej dcéry (1881), www.wikiart.org