Párová terapia Ako komunikovať v manželstve? S príchodom detí sme sa odcudzili, manžel to bagatelizuje

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Dobrý deň prajem, rada by som Vás oslovila s otázkou, ako komunikovať v manželstve. Sme manželia dva roky, máme ročného syna a tento rok k nám pribudne ďalšie bábätko. Ako sa rozrastáme, komunikácia medzi nami čoraz viac viazne. Manžel chodí z práce unavený, ak nájde silu, tak sa venuje synovi alebo navarí, čo si veľmi vážim, ale na mňa veľa času nezostáva. Preberieme vždy len organizačné veci týkajúce sa domácnosti, detí, práce... 

Keď som sa mu zdôverila, že cítim, ako sa odcudzujeme, povedal mi, nech neblúznim, vraj to je obdobie, a keď budú deti staršie, budeme mať priestor pre seba. Veľmi ma to zranilo, ani si nepamätám, kedy naposledy sme sa objali. Hromadia sa nedorozumenia, vzájomné výčitky (najčastejšie preto, že ja som nevypočutá po dni s malým, domácnosť nie je podľa manželových predstáv atď.), a keď sa snažím viesť rozhovor, manžel ma odbije.

Skúšala som manžela potešiť večerou po príchode z práce, byť dobre naladená aj napriek náročnému dňu s batoľaťom, ale k rozhovoru sa ani napriek tomu nedopracujeme. Deň končím v slzách a manžel sa len spýta, prečo revem, otočí sa na bok a ďalej je na telefóne, prípadne zaspí. Nerozumiem, ako sa zrazu všetko tak zmenilo, že si nevieme nájsť chvíľku pre nás dvoch a rozprávať sa, ako sme to zvládali v čase, keď sme spolu chodili.

Prosím o radu, ako sa naučiť komunikovať a tráviť spolu čas tak, aby sme si neubližovali a nezničili manželstvo mlčaním. Vopred ďakujem. Čitateľka Martina

Dobrý deň prajem, Martina. Stav, do ktorého ste sa vo vzťahu s manželom dostali, nie je zriedkavý. Aj keď prejavy manžela v reakcii na Vaše podnety sa mi zdajú neprimerané. Pôsobí to na mňa tak, že je nahnevaný, možno ani nevie prečo a veľmi sa ani nemá na koho, ale to, čo prišlo s príchodom dieťaťa, ho akoby zaskočilo. 

Samozrejme, nemám k dispozícii jeho verziu, tak sa budem na situáciu pozerať cez Váš opis. Úsečnosť a mierne preexponované slová v jeho odpovediach (nech neblúznim, prečo revem...) mi naznačujú, že sa na Vás alebo na niečo poriadne hnevá. A možno sa hnevom na Vás prejavuje jeho frustrácia v situácii, v ktorej sa môže cítiť ako v pasci.

Domnievam sa, že Vaším problémom nie je nedostatočná komunikácia, ale podhubie, z ktorého tá preexponovaná a nepočúvajúca komunikácia pramení. Váš manžel s Vami nevedie dialóg a pôsobí, že ten dialóg s Vami ani viesť nevie alebo ani nechce. Žiaden variant nie je príjemný a z Vašej strany tento deficit je nenahraditeľný.

To, že skôr plačete a pôsobíte zranená a stiahnutá, naznačuje, že ste submisívny typ a možno sa cítite bezmocná. Očakávate, že sa jeho prístup zmení. No nevyzerá to tak, že sa zatiaľ jeho prístup k problému nejako zmenil. Takže možno je čas, aby ste zmenili prístup Vy. A to v podstate akokoľvek. 

Potrebujete dostatočne odprezentovať, ako sa pri jeho prístupe k Vám cítite, aby to nemohol nepočuť. Môžete mu napísať mail a do kópie dať nejakú blízku osobu, ktorej obaja dôverujete. Môžete si rovno prizvať nejakého mentora, mediátora, duchovného, v podstate kohokoľvek, a tam to predostrieť.

Je čas, aby manželovi bolo zrkadlené, čo spôsobuje, keď nepreberá svoju zodpovednosť, a čo on sám navrhuje ako zmenu. Môžete sa na chvíľu od neho odlúčiť, aby sa prebral. Potrebujete mu priamo sprostredkovať, že Vám je úplne jedno, ako to on bude interpretovať, ale že vo vzťahu máte vážny problém.

Slová, ktoré on určuje Vám, nás vedú k nemu samému. A asi sa nachádza v nejakom zlom sne, čo sa jeho prežívania týka, a v dohľadnom čase sa na tom nič nezmení. Preveril by som aj, či nemá nejakú bližšiu ženskú známosť, niečo ako porozumenie s blízkou osobou, kde sa cíti pochopený.

Nemusí to byť hneď forma nevery, stačí priazeň a pochopenie od ženy, ktorá k nemu vzhliada, a za to, že to už nemá pod kontrolou, sa môže hnevať na Vás. Samozrejme, vôbec na tom nemusí byť nič pravdivé, ale aj to je možná alternatíva.

Takže potrebujete ho asi vylákať na svetlo. A na povzbudenie, Martina, prináleží Vám, aby si Vás minimálne uctil vysvetlením. A vtedy sa dialóg len začína.

Prajem Vám úspešne dobytie si Vášho územia späť. Je Vaše, nikdy ním neprestalo byť, nech by sa čokoľvek skrývalo v pozadí jeho správania. S pozdravom Zoltán Mátyus