Focus potvrdil trend z eurovolieb Koalícia so Smerom je pre Hlas a SNS ako smrtonosné objatie. Prežijú ho?

Včera bol zverejnený nový prieskum volebných preferencií agentúry Focus, ktorý si objednala televízia Markíza.

Hoci Smer je s 24,2 percenta naďalej najsilnejšou politickou stranou (oproti aprílu a po atentáte dokonca posilnil o 3 percentuálne body) a po ňom nasleduje s výsledkom 21,6 percenta neprekvapujúco Progresívne Slovensko (polepšilo si o 2 percentuálne body), za povšimnutie stoja výsledky dvojice menších koaličných partnerov.

Hlas si síce drží tretie miesto, no s výsledkom 14,5 percenta zaznamenal zosuv o 3,5 percenta. SNS Andreja Danka by sa s výsledkom 4,7 percenta ani nedostala do Národnej rady.

Výsledky prieskumu naznačujú, že časť trendov, ktoré sa už prejavili vo voľbách do Európskeho parlamentu, sa zrejme preklopí aj do domácej politiky. Aj v nich SNS pohorela. A aj v nich Hlas zaznamenal pokles – hoci ešte výraznejší ako v tomto prieskume.

Strana, ktorej vedenie prevzal od Petra Pellegriniho minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, skončila v eurovoľbách až štvrtá (za PS, Smerom a Republikou) a získala len vyše 7 percent hlasov. To bol skoro rovnaký výsledok ako kresťanskí demokrati.

V každom prípade, Hlas a SNS majú očividne problém. Strácajú sa v tieni dominantného Smeru. A nejde len o dôsledok atentátu na Roberta Fica, ktorý logicky viedol k presunu časti sympatií voličskej verejnosti k najväčšej koaličnej strane.

Andrej Danko sa po parlamentných voľbách vrátil rétoricky zručnejší. No incident so semaforom akoby oživil v povedomí občanov všetky zakopnutia, ktoré sa na predsedu SNS ako smola lepili v rokoch 2016 až 2020 a aj vtedy ho doviedli až mimo parlamentu.

Časť jeho voličov sa tak zrejme presunula k Republike alebo Smeru – teda k stranám, ktoré z ich pohľadu pôsobia serióznejšie. Andrej Danko tomuto vývoju možno napomáhal aj inak. Namiesto robenia „svojstojnej“ (aby sme použili tento národniarsky výraz) straníckej politiky opakovane vyzdvihoval Roberta Fica. Napríklad keď vyhlasoval, že predseda Smeru by bol ideálnym prezidentom.

Akoby bol Andrej Danko ďalším podpredsedom Smeru a nie lídrom svojej vlastnej politickej strany. Možno si následne nejeden Dankov volič povedal, že ak predseda SNS toľko Fica zvelebuje, asi jeho Smer bude predsa len lepšia voľba.

Prízrak HZD

Samozrejme, Andrej Danko si uvedomuje, že potrebuje hrať v koalícii viditeľnejšiu hru. Preto sa toľko usiluje získať post predsedu parlamentu. No ak by túto funkciu aj dostal, väčšia viditeľnosť by mu mohla ešte viac uškodiť – tak ako v rokoch 2016 až 2020.

Predstavitelia Hlasu sa v politickom zákulisí dlho nechávali počuť, že sa „eseneske“ rozhodne nechystajú prepustiť predsedu parlamentu. Keďže Ficova strana požiadavku SNS podporuje, zaujímavým ťahom bol výrok Matúša Šutaja Eštoka, že by o tom uvažovali, keby im Smer ponúkol ako kompenzáciu ministerstvo obrany. To je, samozrejme, ťažko predstaviteľné, keďže ide o post obsadený Robertom Kaliňákom.

V každom prípade, Hlas má teraz svoje vlastné problémy s viditeľnosťou. Odchodom Petra Pellegriniho prišli o svojho predsedu a najvýraznejšieho politika, ktorý sa zároveň snažil zosobňovať uhladenejšiu tvár sociálnej demokracie v protiklade k Robertovi Ficovi. Toto sa skončilo. Matúš Šutaj Eštok pôsobí skôr ako politik Smeru. No v marketingu (vrátane toho politického) funguje pravidlo „odlíš sa alebo zomri“.

Načo by mal volič voliť napodobeninu Smeru pod vedením Šutaja Eštoka, keď môže voliť originál pod vedením Roberta Fica? Nad Hlasom sa tak stále vznáša hrozba podobného osudu, aký kedysi zažilo Hnutie za demokraciu Ivana Gašparoviča.

Ten túto stranu založil v roku 2002 po svojom odchode z HZDS. O dva roky neskôr sa Gašparovič stal s podporou HZD prezidentom. Vo voľbách v roku 2004 porazil svojho niekdajšieho straníckeho šéfa Vladimíra Mečiara. Vedenie HZD následne prevzal málo známy Jozef Grapa. V parlamentných voľbách v roku 2006 sa hnutie nepresadilo a táto značka postupne zakapala (aj keď po rokoch sa zvláštnym spôsobom reinkarnovala do hnutia Republika)...

Samozrejme, čitateľ môže na tomto mieste namietnuť, že Hlas má po odchode svojho zakladateľa do Prezidentského paláca tých osobností viac ako svojho času HZD. No stále zostáva otázka, čo odlišné dokáže Matúš Šutaj Eštok ponúknuť, čo Smer nie.

Lekcia pre KDH

Problémy Hlasu a SNS presadiť sa popri dominantnom Smere by mali byť mementom aj pre opozičných kresťanských demokratov. Spomínate si na debatu po vlaňajších parlamentných voľbách o tom, či sa KDH nemalo snažiť vstúpiť do koalície so Smerom a s Hlasom?

Je ťažko predstaviteľné, že by hnutie Milana Majerského nemalo dnes podobný problém vymaniť sa z tieňa Smeru, ako majú Hlas a SNS. Ak by vtedy KDH vstúpilo do vládnej koalície, pravdepodobne by dnes nemalo preferencie na úrovni 6 až 7 percent, ale by sa v prieskumoch nachádzalo pod piatimi percentami.

Sú strany, ktoré vás vysajú, vykostia a zničia, ak si ich príliš pripustíte k sebe – napríklad ak s nimi vstúpite do koaličnej spolupráce. Smer je takou stranou.

Paradoxne, bezpečnejšie je mať v ňom svojho straníckeho súpera než koaličného partnera.