Lívia Halmkan, riaditeľka slovenského občianskeho združenia Tlakový hrniec, ktoré sa venuje vzdelávaniu študentov v oblasti neplánovaného tehotenstva, manželstva a pornografie, bola hostkou v podcaste Tammy Petersonovej, manželky známeho psychológa Jordana Petersona.

Vo svojom podcaste, ktorý ma na Youtube viac než 72-tisíc odberateľov, sa Petersonová venuje najmä témam súvisiacim so ženskosťou. Tento rok sa oficiálne stala katolíčkou po tom, ako sa nepochopiteľne uzdravila z vážneho štádia rakoviny.

S Líviou Halmkan sa Petersonová stretla a rozhovor nakrútila už v októbri minulého roka počas konferencie Alliance for Responsible Citizenship v Londýne, za ktorou stojí práve Jordan Peterson. Rozhovor bol zverejnený tento mesiac.

Takmer všetky témy, ktoré dve ženy v rozhovore otvorili, boli podrobnejšie rozobrané v knihe Láska žije offline, ktorú Lívia Halmkan a koučka Lucia Žiaková vydali v spolupráci s denníkom Postoj.

Hľadajme zmysel, nie potešenie

Na začiatku rozhovoru Halmkan uviedla, že k téme pornografie sa dostala po tom, ako si uvedomila, že žiaci, s ktorými sa rozpráva o vzťahoch, používajú porno ako príklad toho, ako by intimita mala vyzerať.

Znepokojilo ju aj to, že žiaci o sexe rozprávali ako o nejakej bezvýznamnej hedonistickej transakcii rozkoše, na ktorú majú nárok. Rodičia by sa podľa nej mali snažiť deťom vysvetliť, že sex nie je len o „orgazme ešte dnes večer“, ale ide o výnimočnú formu spojenia s niekým, komu veríme dostatočne hlboko na to, aby sme s ním mali deti.

Halmkan sa v tomto bode opiera o učenie rakúskeho psychiatra Viktora Frankla, zakladateľa logoterapie. Ten tvrdil, že naším prvoradým cieľom nemá byť šťastie, pretože je prchavé. Namiesto toho by sme vo svojom živote mali vidieť zmysel, ktorý nám pomôže prekonať aj časy, keď šťastie nepociťujeme.

Z tohto uhla pohľadu je zmyslom sexuality práve to spojenie s iným človekom, nie bezprostredné potešenie nás samých. Ak rodičia dieťaťu včas vysvetlia túto krásu sexuality, nehrozí, že ho o sexe bude „vzdelávať“ pornografia, ktorá by v ňom vyvolala veľmi skreslený pohľad na sexualitu ako na niečo ponižujúce a zlé.

Petersonová sa Halmkan spýtala aj na to, ako sa od grafického dizajnu dostala k rozhovorom o sexualite so žiakmi na školách. Halmkan odpovedala, že raz tvorila dizajn prezentácie, ktorá bola určená do školského prostredia, a pomyslela si, že by to sama vedela spraviť lepšie.

Vďaka známostiam si takéto prezentovanie pred skupinou žiakov mohla vyskúšať a tak objavila svoj zápal pre takéto aktivity. V súčasnosti je v jej mimovládke Tlakový hrniec už 10 lektorov a napriek tomu, že sa venujú ťažkej téme, kontakt so žiakmi považuje Halmkan za pozitívnu skúsenosť.

Lívia Halmkan k návrhu poslanca ČepčekaNeviem o inom fenoméne, ktorý ženu degraduje tak veľmi ako pornografia

Jakub Lipták

Supernormálny stimul

Halmkan uviedla, že na začiatku svojich prednášok žiakov požiada, aby sa rozdelili do troch skupín – tí, ktorí si myslia, že porno je iba dobré, tí, ktorí porno považujú za úplne zlé, a tí, ktorí majú zmiešaný pohľad.

Podľa Halmkan sa v priebehu času čoraz viac detí zaraďuje do skupiny, ktorá má negatívny pohľad na pornografiu, čo však neznamená, že ju samy nekonzumujú.

Ďalej so žiakmi napíše zoznam údajných benefitov sledovania pornografie a potom sa ich pokúsia v rozhovore postupne vyvrátiť. Jedným z najčastejších mýtov je podľa Halmkan tvrdenie, že človek môže pozerať porno a potom vstúpiť do vzťahu, v ktorom sa svojich digitálnych milencov vzdá.

To však podľa nej nie je pravda, pretože porno pôsobí na myseľ človeka ako supernormálny stimul, čiže zvýraznená verzia stimulu, ktorý prirodzene budí telesnú reakciu. Lektorka spomenula napríklad slávny príklad krasoňovitých chrobákov, ktoré v Austrálii biológovia spozorovali pri snahe spáriť sa s odhodenými fľašami od piva.

Tie totiž svojou farbou a štruktúrou pripomínali samičky daného druhu, no boli oveľa väčšie, čiže pre samcov predstavovali supernormálny stimul. Ich pohlavný pud bol stimulovaný tak silno, že im neprekážalo, že sa s fľašami párili na priamom slnku a zaplatili za to svojimi životmi.

Keďže je pornografia úmyselne navrhnutá ako supernormálny stimul, je ilúziou myslieť si, že po jej dlhodobej konzumácii môže človek plynulo prejsť späť k normálnemu stimulu pohlavného pudu (čiže k jednej partnerke) a očakávať rovnakú odpoveď svojho tela. A to je ponižujúce nielen pre muža neschopného sexu, ale aj pre jeho partnerku, ktorá si z toho vyvodí, že nie je dostatočne atraktívna.

Na podporu vydania príručky pre zodpovedných rodičov zostáva posledný deň

Knihu Láska žije offline od Lívie Halmkan a Lucie Žiakovej, ktorú vydal denník Postoj, si môžete kúpiť v našom e-shope.

Cyklus hanby

Halmkan v podcaste povedala, že sa o tom, kam až závislosť od pornografie môže zájsť, dozvedá od anonymných sexholikov. Medzi nimi je veľmi často prítomná hanba ako kľúčový faktor závislosti.

V súvislosti s ňou vzniká začarovaný kruh – závislý človek si pozrie pornografiu, cíti sa preto zahanbene, hľadá spôsob, ako sa s týmto pocitom vyrovnať, a preto siahne po svojom prostriedku úľavy, po pornografii.

Petersonová sa Halmkan opýtala, či do svojich prednášok prináša aj duchovný rozmer porovnateľný s programom anonymných alkoholikov. Halmkan povedala, že jej to neumožňuje formát prednášok, ale spomína počas nich existenciu anonymných sexholikov a má skúsenosť, že niektorí zo žiakov aj reálne vyhľadali podporu tejto skupiny.

Najväčšie riziko prepadnutia do závislosti majú ľudia, ktorí cítia iba malé alebo žiadne spojenie s ľuďmi okolo seba. Známe motto tvrdí, že „spojenie je opakom závislosti“.

Znovu sa v nej prebudilo dieťaJordan Peterson v novom rozhovore rozprával o uzdravení a konverzii svojej ženy

Michal Lukáč

Čo robiť ako rodič

Halmkan preto rodičom, ktorí sa chcú so svojimi deťmi rozprávať o rizikách pornografie, v prvom rade odporúča, aby pracovali na svojom vzťahu so svojimi potomkami a trávili čas spoločne. Ich deti by si v opačnom prípade mohli pomyslieť niečo ako „s rodičmi sa nerozprávam o ničom osobnom a teraz sa s nimi mám rozprávať o tomto?“

Petersonová zareagovala svojou vlastnou skúsenosťou s dievčaťom, ktoré sa pod vplyvom gender klubu na svojej škole začalo identifikovať ako chlapec a šesť mesiacov prežilo pod chlapčenskou identitou.

Jej matka však zostala po celý čas otvorená rozhovoru, aj keď jej postoje dcéra považovala za „transfóbne“. Táto vytrvalosť napokon priniesla svoje ovocie – dievča sa vrátilo späť k svojej pravej identite a zmenilo svoj životný štýl a sociálny okruh.

Rodičia sa podľa Halmkan nemusia báť, že sa s nimi deti nebudú chcieť o tejto téme rozprávať – podľa jej vlastného prieskumu sa až dve tretiny detí chcú o pornografii rozprávať práve so svojimi rodičmi.

Naopak, nemali by svojim deťom umožniť neobmedzený prístup k sociálnym sieťam, pretože pred Halmkan žiaci často ako svoj prvý kontakt s pornom spomínajú práve tie.

Lektorka ešte nadviazala na Petersonovej príbeh o pohlavne zmätenom dievčati a uviedla, že ak by bola mladým dievčaťom, ktoré by videlo pornografiu, tiež by sa nechcela stať tou bytosťou, ktorá je na obrazovke tak strašne ponižovaná.