MS v hokeji 2026 Tipovačka začína.
Tipovacka
Americký prezident Joe Biden v sobotu večer vyzval na prímerie v Libanone. Reagoval tak na otázku novinárov vo veci potenciálnej pozemnej invázie izraelskej armády do Libanonu.
Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo od začiatku bombardovania bášt Hizballáhu viac ako 700 ľudí.
Na otázku, či by Spojené štáty reagovali na raketové útoky na americké vojnové lode umiestnené v Červenom mori, Biden odpovedal, že na túto hrozbu „reagujú“.
Skôr v sobotu Biden označil zabitie vodcu libanonského hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha za „opatrenie spravodlivosti“, ktoré si zaslúžil za svoje viac ako tri desaťročia vlády teroru. Zároveň dodal, že Spojené štáty plne podporujú právo Izraela brániť sa proti ozbrojeným skupinám podporovaným Iránom.
Izraelské sily vykonali v piatok letecký útok na libanonské hlavné mesto, a to v čase, keď malo vedenie Hizballáhu schôdzku vo svojom sídle v Dahíji, južnom predmestí Bejrútu. Útok si vyžiadal množstvo obetí, medzi nimi aj viacero čelných predstaviteľov hnutia Hizballáh vrátane Nasralláha a zástupcu operačného veliteľa ich Revolučných gárd Abbássa Nilforúšána.
Izrael v nedeľu v noci uskutočnil ďalšie útoky na desiatky cieľov militantného hnutia Hizballáh v Libanone. Zameriavali sa údajne na budovy, v ktorých boli uskladnené zbrane a vojenské štruktúry. Armáda sa zamerala aj na odpaľovacie zariadenia namierené na Izrael.
Celé hnutie Hizballáh alebo jeho ozbrojené krídlo klasifikujú ako teroristickú organizáciu viaceré štáty Západu ako USA, Nemecko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Austrália, Kanada, ale aj arabský Egypt. Vzniklo v 80. rokoch 20. storočia s cieľom vytvoriť v Libanone islamský štát a zničiť Izrael.
Po zabití vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha sa Izrael dostal do bodu zlomu v boji proti svojim nepriateľom a v tomto boji je odhodlaný pokračovať. V televíznom príhovore odvysielanom v sobotu večer to povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Letecký útok na Nasralláha bol odvetou za činy Hizballáhu podporovaného Iránom. „Vyrovnali sme účty s osobou zodpovednou za vraždu nespočetného množstva Izraelčanov a mnohých občanov iných krajín vrátane stoviek Američanov a desiatok Francúzov,“ uviedol Netanjahu, čím narážal na dva samovražedné atentáty na kasárne mierových síl v Bejrúte z 23. októbra 1983, pri ktorých zahynulo viac ako 300 ľudí vrátane 299 vojakov z USA a Francúzska.
Pokiaľ by bol zostal líder teroristického hnutia Nasralláh nažive, bol by mohol rýchlo obnoviť operačné schopnosti Hizballáhu, ktoré izraelská armáda oklieštila sériou nedávnych operácií. „Takže som vydal rozkaz – a Nasralláh už nie je medzi nami,“ uviedol Netanjahu.
Podľa izraelského premiéra zabitie šéfa Hizballáhu zvyšuje šance na prepustenie izraelských rukojemníkov zadržiavaných od októbra 2023 v Pásme Gazy príslušníkmi militantného hnutia Hamas.
„Čím viac (líder Hamasu Jahjá) Sinwár vidí, že Hizballáh mu už nepríde na pomoc, tým väčšie sú šance na návrat našich väzňov,“ povedal Netanjahu.
Zároveň upozornil, že napriek dosiahnutým úspechom práca ešte nie je dokončená: „V nasledujúcich dňoch budeme čeliť významným výzvam, no zvládneme ich.“
„Pred rokom, 7. októbra, na nás zaútočili naši nepriatelia a mysleli si, že Izrael je na ceste k zániku. O rok neskôr, útok za útokom, úspech za úspechom, pochopili, že ich nádeje boli zmarené,“ konštatoval izraelský premiér.
Irán požiadal o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov na protest proti zabitiu šéfa libanonského hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.