Noví sudcovia zrejme nevedia právnickú angličtinu,ministerstvo výber nesprísnilo

Z 59 nových sudcov, ktorých už vymenoval do funkcie prezident SR Andrej Kiska, ovládajú podľa ich životopisov iba traja cudzí jazyk na odbornej právnickej úrovni.

Ani jeden z nich nie je držiteľom certifikátu, ktorý by to dokladal, napríklad certifikátu ILEC, ktorý vydáva British Council. Iba štyria sú držiteľmi jazykových certifikátov všeobecnej úrovne alebo absolvovali štátnu jazykovú skúšku a iba dvaja definovali znalosť cudzieho jazyka stupňami podľa európskeho jazykového referenčného rámca.

Najčastejšie noví sudcovia o sebe tvrdia, že angličtinu či nemčinu ovládajú aktívne alebo sú „pokročilí“. Vo výberových konaniach, ktorých súčasťou je aj preklad odborného textu, však uspeli i šiesti kandidáti, ktorí ovládajú jazyk na úrovni „mierne pokročilý“, traja na úrovni „stredne pokročilý“ a dokonca traja iba na úrovni „začiatočník“ alebo „pasívne“. Jeden deklaroval znalosť „na úrovni čítania“.

Ministerstvo spravodlivosti, ktoré je odborným garantom procesu výberu sudcov, to nevníma ako problém. Hovorca Peter Bubla pripomenul, že jazykovú vybavenosť jednotlivých uchádzačov na pozíciu sudcov posudzuje a vyhodnocuje výberová komisia. „Pre komisiu je kľúčová skutočná jazyková pripravenosť sudcov,“ vysvetlil Bubla. Komisia podľa neho berie do úvahy skutočné jazykové schopnosti uchádzačov, ktoré posúdi na základe vopred stanovených odborných kritérií. „Neberie do úvahy údaje zo životopisov či rôzne certifikáty a potvrdenia,“ zdôraznil.

Z tohto pohľadu preto ministerstvo pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd) nevidelo dôvod meniť pravidlá výberových konaní. Od polovice roka platí vyhláška, ktorá priniesla rad zmien vo výbere sudcov. „Novela nezmenila nároky na jazykové znalosti sudcov – štandard sa nezmenil,“ ozrejmil hovorca rezortu.

To, čo sa zmenilo, je dostupnosť databázy z prekladov z cudzieho jazyka. Doteraz bola verejná, ministerstvo ju však stiahlo zo svojho webu. „Môže to sťažovať uchádzačom podmienky na prípravu, ale na druhej strane prispieť k objektívnejšiemu posúdeniu úrovne ovládania cudzieho jazyka,“ vysvetlil zmysel opatrenia Bubla. 

Verejná dostupnosť databázy textov mohla byť problémom pri objektívnom posudzovaní ich jazykovej pripravenosti. Aj uchádzači, ktorí deklarovali, že v cudzom jazyku sú len začiatočníci alebo ho ovládajú pasívne, totiž dokázali preklad zvládnuť na maximálny počet – 20 bodov.

Ministerstvo však podľa slov hovorcu nepodceňuje potrebnosť jazykovej pripravenosti sudcov. „Je nepochybné, že relevantná medzinárodná judikatúra, s ktorou sa sudca v praxi stretáva, si vyžaduje znalosť anglického, nemeckého či francúzskeho jazyka,“ uviedol Bubla.

Ďalšou zmenou je, že uchádzači o sudcovskú funkciu si po novom nemôžu vybrať preklad z ruského jazyka, ten bol vyradený. Na vypracovanie prekladu majú čas jednu hodinu. Môžu pritom používať prekladový slovník. Databázu textov vytvára ministerstvo, ich losovanie zabezpečuje jeho zástupca vo výberovej komisii. Vylosovaný text sa v ďalších výberových konaniach v tom istom kalendárnom roku nepoužije.