MS v hokeji 2026 Tipovačka začína.
Tipovacka
Z ústavy sa nedá vyvodiť záver o oprávnení prezidenta požadovať od generálneho prokurátora alebo iných orgánov prokuratúry potrebné vecné podklady a údaje na účel podania návrhu na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi.
Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu. Žiadosť o výklad ústavy v súvislosti s činnosťou generálneho prokurátora podala vlani v septembri vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová.
Na Ústavný súd sa obrátila z dôvodu, že jej generálny prokurátor Maroš Žilinka odmietol doručiť rozhodnutia generálnej prokuratúry o návrhoch obvinených na konanie podľa ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku.
Podľa Ústavného súdu ústavná povinnosť prezidenta zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov má konkrétny normatívny dosah len pri výkone niektorého z ústavných oprávnení a „táto povinnosť hlavy štátu nemá samostatné kompetenčné účinky“.
Ústavný súd rozhodol na neverejnom zasadnutí pléna, informovala hovorkyňa súdu Martina Ferencová. K rozhodnutiu pripojil odlišné stanovisko sudca Miloš Maďar, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia.
Čaputová bola na rozdiel od Žilinku presvedčená o tom, že z ústavného postavenia prezidentky a generálneho prokurátora, ich vzájomného vzťahu a ústavných oprávnení prezidentky voči generálnemu prokurátorovi, ako aj z judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že ústavný princíp spolupráce a kontroly ako súčasti princípu deľby moci v právnom štáte sa vzťahuje aj na vzťah prezidentky a generálneho prokurátora.
„Podľa názoru prezidentky je legitimita generálneho prokurátora odvodená predovšetkým od menovania prezidentkou, a preto je ústavne legitímne a predvídateľné, že prezidentka, zabezpečujúc riadny chod ústavných orgánov, disponuje primeranou ústavnou kontrolnou právomocou aj voči činnosti generálneho prokurátora,“ uviedol v septembri minulého roka hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Podľa hovorcu mala prezidentka najmä z uvedených dôvodov právo požadovať od generálneho prokurátora primeranú súčinnosť a ten je povinný túto súčinnosť bez zbytočného odkladu prezidentke poskytnúť. Dodal, že prezidentka je aktívne procesne legitimovaná na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi.
Žilinka označil v septembri minulého roka podanie prezidentky na Ústavný súd za účelový návrh. „Spor o výklad ustanovení ústavy bol umelo vytvorený,“ tvrdil s tým, že podľa neho ide o divadlo a hru.
Žilinka hovoril, že prezidentka od neho žiadala všetky rozhodnutia, ktorými vyhoveli návrhom obvinených na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. Žiadala aj všetky upovedomenia, ktorými nebolo vyhovené návrhom na tento inštitút. „Ide o štádium neverejného prípravného konania a pani prezidentka nie je orgán činný v trestnom konaní,“ zdôraznil Žilinka.
„Ústava nepriznáva prezidentovi oprávnenie kontrolovať rozhodovaciu činnosť generálnej prokuratúry v konkrétnych veciach. Generálny prokurátor nie je zodpovedný prezidentovi, ale Národnej rade. Prokuratúra, na ktorej čele stojí generálny prokurátor, nie je súčasťou výkonnej moci, ktorej predstaviteľom je prezidentka,“ uviedol.
Dodal, že nadradenosť prezidenta nad generálneho prokurátora nevyplýva ani z oprávnenia prezidenta podávať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora.
Čaputová sa v návrhu odvolávala aj na zabezpečovanie riadneho chodu ústavných orgánov. Podľa Žilinku tento pojem neznamená kontrolu rozhodovacej činnosti v konkrétnych trestných veciach. „A už vôbec nie v takom veľkom plošnom rozsahu, ako sa dožadovala prezidentka,“ poznamenal.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.