Slintačka a krívačka na Slovensku Zastaveniu nákazy pomôže len hermetické uzavretie ohnísk
Zlyhal štát v prvých dňoch od oznámenia výskytu slintačky a krívačky na maďarskej farme len pár kilometrov od spoločnej hranice?
Vypočuť článok
Slintačka a krívačka na Slovensku / Zastaveniu nákazy pomôže len hermetické uzavretie ohnísk
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Hoci po oficiálnom potvrdení nákazy na troch slovenských farmách sa prijali viaceré reštrikčné opatrenia a v súvislosti so situáciou mimoriadne zasadla vláda, z dostupných informácií je pravdepodobné, že prevencia prenosu ochorenia na naše územie nebola dostatočná.
Od piatka minulého týždňa (21. marca) je na celom území Slovenska zakázaný takmer všetok prevoz hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných a iných párnokopytníkov vrátane farmovej zveri. Výnimkou je len presun v rámci toho istého chovu.
Zákaz platí aj pre cezhraničný presun. Povolený je len tranzit bez vykládky a nakládky na území Slovenska. Pre okresy Komárno a Dunajská Streda platí aj zákaz tranzitu.
Zakázaná je aj organizácia všetkých hromadných podujatí, trhov, výstav a zvodov hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných a iných párnokopytníkov. Zákaz platí aj pre cirkusy a zatvorené musia byť aj zoologické záhrady.
Taktiež platí zákaz vstupu nepovolaných osôb do všetkých chovov spomenutých zvierat a zveri.
V reštrikčnom pásme okresov Komárno a Dunajská Streda platí aj zákaz vstupu do lesov pre riziko pasívneho prenosu na divú zver.
Zákazy platia až do odvolania.
Nedostatočná prevencia?
Celú situáciu zrekonštruoval špecializovaný portál Poľnoinfo, ktorý ako prvý informoval aj o tom, že nákaza už je aj na farmách na Slovensku.
Vyjadrenia, ktoré vychádzali od kompetentných po tom, čo sa nákaza potvrdila v Maďarsku, nekorešpondujú s reálnymi opatreniami, ktoré sa vykonávali priamo v teréne, teda na našich južných hraniciach.
Minister Richard Takáč informoval ešte 14. marca, že sa vykonávajú všetky potrebné opatrenia na to, aby sa vírus z Maďarska nedostal na Slovensko.
Súčasťou opatrení, ktoré ohlásila aj samotná Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS), boli aj kontroly na hraniciach.
Tie sa diali od 7. marca. Podľa prvej súhrnnej správy ŠVPS bolo k 10. marcu – teda za štyri dni – skontrolovaných na troch hraničných priechodoch s Maďarskom (Rusovce, Medveďov, Komárno) dohromady 183 vozidiel „bez zistenia nedostatkov alebo neprimeraného rizika z pohľadu šírenia slintačky a krívačky“.
To však v priemere znamená 15 vozidiel na jednom priechode za deň.
Za štyri dni na troch hraničných priechodoch skontrolovali 183 vozidiel – teda priemerne 15 vozidiel na jednom priechode za deň.
Nasledujúci – 11. marca – sa kontroly zintenzívnili, keďže ďalšia správa ŠVPS z 12. marca hovorí už o 385 skontrolovaných vozidlách.
Najviac vozidiel – 304 – prešlo kontrolou na hraničnom priechode v Medveďove. Ani tam, ani v Rusovciach a Komárne nič podozrivé nezistili.
V Rusovciach skontrolovali 15 prázdnych kamiónov na prepravu zvierat, ktoré mali v poriadku doklady o čistení a dezinfekcii, v Medveďove narazili na 19 áut prepravujúcich kone, inak na žiadnom z priechodov nezaznamenali prepravu „vnímavých živých zvierat“. (Vnímavých v zmysle náchylných na nákazu alebo prenos ochorenia.)
Z vykonaných kontrol sa tak mohlo zdať, že sme z hľadiska prenosu nákazy v bezpečí.
Z ďalších dní už správy o počte hraničných kontrol a ich výsledku ŠVPS neuvádza. Minimálne jeden prípad však môže ilustrovať problém s „papierovo“ čistým kamiónom.
Dva takéto maďarské kamióny zachytili na hraniciach so Slovenskom české úrady 15. marca. Podľa dokumentácie boli vyčistené a dezinfikované, fyzická kontrola však ukázala, že boli značne znečistené. Preto ich česká veterinárna správa vrátila späť na Slovensko. Kde sa ďalej pohybovali, nie je nateraz známe.
Podľa dokumentácie boli kamióny na prepravu zvierat vyčistené a dezinfikované, fyzická kontrola však ukázala, že boli značne znečistené.
Ešte dva dni predtým – 13. marca – Česi otočili maďarského dopravcu, ktorý viezol mäsové výrobky, z ktorých časť podľa dokumentácie pochádzala aj z rizikovej oblasti v Maďarsku.
Toto sú len ilustračné príklady záchytov, v realite ich mohlo byť viac. Nesvedčí to však o dostatočnej prísnosti kontrol na slovensko-maďarskej hranici.
Portál Poľnoinfo poukázal aj na nedostatočnú informovanosť zo strany štátnych orgánov smerom k ohrozeným – teda ku chovateľom dobytka.
Sprvoti išlo o individuálne nálezy chorého dobytka s typickými prejavmi choroby – vysoká horúčka, afty v papuli a na neosrstených častiach tela –, ktoré evokovali podozrenia na túto nebezpečnú chorobu.
Prvú správu o ochorení zverejnil práve tento portál minulý štvrtok podvečer po 17. hodine. Na jej základe a keďže sa dostala aj do zahraničných médií, rozhodlo o zastavení dovozu napríklad Česko.
Chovatelia si v tom čase, napriek tomu, že štát sľuboval expresné informovanie, zháňali informácie medzi sebou navzájom. Robili si aj vlastné trasovanie, či a kam sa mohli kusy zo zasiahnutých chovov dostať.
V čase, keď už štát mal prijímať prvé reštrikčné opatrenia, kompetentní stále čakali na výsledky druhého testu vzoriek, keďže prvý vyšiel negatívne. V tomto prípade platí, že radšej trochu prehnať prevenciu, ako neskôr zbytočne naháňať zameškané.
Príkladom nám môže byť Poľsko, ktoré nastavilo hraničné kontroly so Slovenskom už po oznámení výskytu slintačky a krívačky v Maďarsku. Vrátane dezinfekčných brodov na hraničných priechodoch.
Čo je slintačka a krívačka
Na tomto mieste si stručne opíšme, čo slintačka a krívačka je a prečo je pre hovädzí dobytok taká nebezpečná.
Ako uvádza ŠVPS, ide o závažnú, vysoko nákazlivú akútnu horúčkovitú vírusovú chorobu hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi.
Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce. Všetky druhy zveri, ako aj antilopy, slony a žirafy sú vnímavé na slintačku a krívačku. Ohrozené sú teda nielen chovy hospodárskych zvierat, ale napríklad aj zoologické záhrady, ktoré sa môžu stať miestom ďalšieho prenosu ochorenia.
Inkubačná lehota pri prirodzenej infekcii je obyčajne 2 – 7 dní, výnimočne až 11 dní. Je charakterizovaná horúčkou (41 °C) a tvorbou charakteristických lézií – pľuzgierov (vezikúl, áft) obsahujúcich slamovo žltú farebnú tekutinu (lymfu).
Pôvodcom slintačky a krívačky je Aphtovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný.
Náchylnejšie na ochorenie sú intenzívne chované zvieratá (typicky v uzavretých priestoroch). Hoci pri dospelých jedincoch je len zriedka fatálne (úhyn do piatich percent), ochorenie prenášajú. Častejšie, na úrovni 50 až 100 percent, býva vysoká úmrtnosť pri mladých zvieratách v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.
Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty pochádzajúce z nich. Plne virulentný vírus schopný infikovať ďalšie vnímavé jedince je vylučovaný najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov z jazyka, nozdier, pysku, z nôh a vemena, mliekom, močom, výkalmi, semenom, vydychovaným vzduchom.
Mimoriadne nebezpečné je to, že nakazené zviera vírus vylučuje ešte v inkubačnej lehote. Šíri sa teda bez zjavných známok ochorenia.
Mimoriadne nebezpečné je to, že nakazené zviera vírus vylučuje ešte v inkubačnej lehote. Šíri sa teda bez zjavných známok ochorenia.
Okrem priameho kontaktu nakazeného zvieraťa so zdravým sa vírus prenáša aj cez tzv. živé a neživé vektory. Medzi neživé patria krmivo, podstielka, hnoj, močovka, dopravné prostriedky, prach. Medzi živé radíme všetky druhy zvierat, obzvlášť tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov – domáce, voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov a hmyzu.
Mimoriadne riziko prenosu znamenajú mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat (mlieko, krv, kosti, vnútorné orgány, koža, paznechty, rohy, výrobky, odpad).
Netreba zabúdať ani na veľký význam pasívneho prenosu cez človeka – kontaktom s nakazeným zvieraťom, napríklad pri nasadzovaní dojacieho stroja a iných činnostiach, na oblečení, vo vlasoch a pod.
Pre človeka však choroba vo všeobecnosti nebezpečná nie je. Vírus by aj v prípade, že by sa preniesol cez mlieko do výroby mliečnych produktov, mal byť počas pasterizácie eliminovaný. Rovnako to platí pre dostatočnú tepelnú úpravu mäsa.
Na človeka sa prenáša len veľmi zriedkavo. Z minulosti je známych iba niekoľko prípadov sprevádzaných horúčkami a pľuzgiermi v ústach, na prstoch rúk i nôh. V rokoch 1921 až 2007 zaznamenali na svete približne len 40 prípadov nákazy človeka.
Uhynuté a usmrtené zvieratá sú v prvom rade transportované v špeciálnych kontajneroch do jedinej slovenskej kafilérie pri Žiline. Z dôvodu nedostatočnej kapacity však kompetentní ako alternatívne riešenie hľadajú, kde by mohli mŕtve telá zvierat zahrabať. Nemôže to však byť v regióne Žitného ostrova, teda v ohnisku nákazy, z dôvodu vysokej hladiny podzemnej vody a možného ohrozenia zdrojov pitnej vody. Spomína sa miesto v niektorom z vojenských priestorov.
Papierová kontrola
Ďalším problémom je, že hraničné opatrenia nemuseli byť dostačujúce, ak išlo len o kontrolu toho, či vozidlá prevážajú živé zvieratá a či majú v poriadku dokumenty.
Keďže vírus dokáže prežiť na rôznych povrchoch, na jeho prenos stačí, aby sa zachytil na oblečení človeka, ktorý príde do kontaktu s nakazeným zvieraťom, rovnako ak sa napríklad dostane na povrch vozidla, ktoré preváža živé zvieratá, produkty z nich (mlieko, mäso), ale napríklad aj krmivo, hnoj a podobne.
Štandardným opatrením na hraniciach má byť v takom prípade nielen fyzická kontrola vozidiel, ale aj ich preventívna dezinfekcia aspoň v reálne možnej miere, teda tzv. dezinfekčnými brodmi, ktoré môžu zlikvidovať vírus zachytený napríklad na pneumatikách áut.
Rizikové totiž nie je len vozidlo, ktoré preváža zvieratá a živočíšne produkty. Rovnako sa vírus môže zachytiť aj na osobnom aute, ktoré bolo v areáli farmy s nákazou.
Takto napríklad vyzeral hraničný priechod s Maďarskom v Komárne v roku 2001, kde autá (aj osobné) prechádzali tzv. dezinfekčnou rohožou, ktorá mala brániť práve šíreniu slintačky a krívačky:
Zdroj: Ladislav Vallach/TASR, 15. marca 2001
V roku 2001 sme pritom nečelili takému priamemu ohrozeniu ako dnes. Vtedy choroba tragicky zasiahla predovšetkým chovy vo Veľkej Británii. Vírus sa však dostal aj do Írska a na európsky kontinent, kde bol potvrdený vo Francúzsku a v Holandsku, a podozrivé prípady, ktoré sa však nepotvrdili, sa objavili aj v Belgicku a Dánsku. Celkovo bolo zaznamenaných 2060 ohnísk (2030 v Británii).
Vtedajšia epidémia viedla k vybitiu takmer šiestich miliónov kusov hovädzieho dobytka najmä v Británii. Opatrenia sa však okrem priamo zasiahnutých krajín dotkli celého kontinentu. V Nemecku úrady nariadili úplnú likvidáciu všetkých britských oviec a kôz. Španieli zrušili poľnohospodárske veľtrhy a zabili stovky britských prasiat. V Rusku zakázali dovoz akéhokoľvek mäsa pochádzajúceho z Anglicka. Rakúsko odporučilo svojim občanom cestovať do Anglicka iba „v krajnom prípade“.
A práve celoeurópske ohrozenie dokladajú aj vtedajšie opatrenia na slovensko-maďarskej hranici.
Preventívne opatrenia, napríklad spomenuté dezinfekčné brody, aj po tom, čo nákaza prekročila hranice, stále majú svoj význam.
Preventívne opatrenia, napríklad spomenuté dezinfekčné brody, aj po tom, čo nákaza prekročila hranice, však majú stále svoj význam. Mali by nimi byť vybavené nielen farmy v priamo zasiahnutých oblastiach, ale prakticky všetky prevádzky, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom zapojené do živočíšnej výroby.
Od produkcie krmiva, zvozu mlieka, transportu na bitúnky až po odvoz hnoja a močovky napríklad do bioplynových staníc.
Zároveň s tým treba detailne sledovať pohyb vozidiel, nákladných aj osobných, ale aj pohyb zvierat. Napríklad ešte v inkubačnej lehote pred objavením sa prvých príznakov mohlo byť niektoré zo zvierat z nakazených chovov predané.
To všetko by malo byť zaznamenané v evidencii jednotlivých podnikov a odtiaľ hlásené ŠVPS, aby bolo možné včas dohľadať prípadné rizikové trasy a identifikovať možné budúce ohniská.
Rana pre mliekarenský sektor
Tri farmy, ktoré nákaza už zasiahla a ktoré prišli a prídu o celý svoj chov, produkovali dohromady asi 20 miliónov kilogramov mlieka ročne. To je v prepočte na priemernú spotrebu množstvo mliečnych výrobkov pre asi 100-tisíc ľudí.
Rozprávali sme sa s majiteľom menšej mliekarne na strednom Slovensku. Ten nám potvrdil, že situácia sa od objavenia sa vírusu v Maďarsku mení zo dňa na deň.
Niektorí chovatelia chovy uzavreli a mlieko nedodávali, neskôr, keď nákaza ostávala lokalizovaná len v jednom maďarskom ohnisku, dodávku obnovili. Medzitým dovoz živočíšnych produktov aj z nášho územia zakázali Poľsko a Česko.
Aktuálna situácia je teda vysoko premenlivá, pre prevádzky chovateľov, ale aj pre mliekarov nastal čas vysokej neistoty.
Mliekar, ktorého sme oslovili, však vraví, že momentálne je najdôležitejšie zachrániť stáda, teda zabrániť, aby sa vírus dostal z už zasiahnutého územia ďalej.
Dôležitá je tiež prevencia, a to aj nad rámec povinných opatrení nariadených ŠVPS. Nejde len o dezinfekčné brody pri vstupoch do areálu prevádzok, ale aj dôslednú očistu a dezinfekciu všetkých pracovníkov, ktorí prichádzajú do styku so živočíšnymi produktmi smerujúcimi na výrobu potravín.
Hoci si treba zachovať istú mieru dôvery k informáciám a opatreniam zo strany štátu, treba aj individuálne priložiť ruku k dielu, hovorí mliekar. A nerobiť paniku, ale byť pripravený.
Ak by sa nákazu nepodarilo zastaviť, pre slovenský sektor výroby mlieka a hovädzieho mäsa by išlo o ťažkú ranu, z ktorej by sa v tvrdej medzinárodnej konkurencii len ťažko spamätával. Zvlášť ak už teraz v mnohých ekonomických ukazovateľoch ťahá za kratší koniec.
Obnova a náhrada
Vláda má v úmysle odškodniť zasiahnutých chovateľov, a to nielen v dotknutých veľkochovoch, ale aj tých, ktorí museli odovzdať na porážku v rizikovom pásme svoje doma chované hospodárske zvieratá.
Toto odškodnenie umožňuje legislatíva o nebezpečných chorobách a je naň možné využiť aj prostriedky Európskej únie. Tá sa slintačkou a krívačkou intenzívne zaoberala práve po epidémii vo Veľkej Británii.
Obnova chovu je však náročnejší proces.
Po likvidácii nakazeného chovu je prvým krokom mechanické čistenie. Zlikvidovať sa musí krmivo, slama, hnoj, očistiť treba všetky nástroje, stroje a zariadenia (lopaty, vidly, miešače krmiva, dojace stroje atď.).
Po čistení treba celý priestor vydezinfikovať, po dostatočnom čase pôsobenia dezinfekcie sa urobia odbery vzoriek, a aj keď sa prítomnosť vírusu nezistí, priestor sa opäť dezinfikuje a znova otestuje.
Potom sa na farmu privezie niekoľko kusov tzv. testovacích zvierat. Ak sa vírus podarilo eliminovať a tieto kusy neochorejú, môže sa začať s obnovou reálneho produkčného chovu. Celý tento proces trvá niekoľko mesiacov a môže sa natiahnuť až na pol roka.
Na Slovensku po pol storočí
Na Slovensku slintačka a krívačka naposledy vyčíňala v 70. rokoch 20. storočia. Objavila sa v marci 1973 v okolí Senca a šírila sa ďalej.
Aj preto s ňou nemá praktickú skúsenosť nielen absolútna väčšina aktívnych chovateľov, ale ani odborná verejnosť.
Vtedajší komunistický režim to mal s prijímaním opatrení jednoduchšie. Už pri výskytoch za hranicami mohol efektívnejšie zabrániť prenosu len vďaka tomu, že vtedajšia obchodná výmena sa ani zďaleka neblížila tej dnešnej, nehovoriac o cezhraničnom pohybe osôb, ktorý je dnes za normálnych okolností prakticky neregulovaný.
Štát mal tiež k dispozícii desaťtisíce odvedených brancov, ktorých mohla armáda využiť na stráženie ciest a objektov chovov.
Vojaci a príslušníci Verejnej bezpečnosti doslova obkľúčili chotáre obcí s potvrdeným ohniskom nákazy.
Dediny boli v karanténe aj celé týždne. Zamestnanci družstiev a štátnych chovov zostali izolovaní priamo na svojich pracoviskách. V zasiahnutých obciach nezastavovali vlaky, prestali premávať autobusy.
Vojaci a príslušníci Verejnej bezpečnosti doslova obkľúčili chotáre obcí s potvrdeným ohniskom nákazy.
Obmedzené – len na zvláštne povolenie – boli aj návštevy v susedných obciach, rovnako tak zásobovanie obchodov s potravinami, mnohí sa preto museli spoliehať len na samozásobovanie. Keďže všetky „vnímavé“ hospodárske zvieratá v zasiahnutých oblastiach smerovali na porážku, tento zdroj samozásobenia takpovediac vyschol. K mäsu a mlieku sa ľudia nedostali celé týždne.
Ktokoľvek chcel prekročiť uzavreté pásmo, musel prejsť tzv. dezinfekčnou jamou.
Pôvod vtedajšej nákazy bol v juhovýchodnej Európe, tak ako dnes, aj vtedy k nám „preskočil“ z Maďarska. V porovnaní s „britskou“ epidémiou zo začiatku tohto storočia neboli dosahy na naše chovy také dramatické. Usmrtiť museli veterinári „len“ zhruba tritisíc kusov hovädzieho dobytka.
Pre mnohých, predovšetkým individuálnych chovateľov a malé dedinské družstvá však išlo o likvidačné čísla.
Na dnes zasiahnutých troch farmách bude dohromady utratených 2 771 zvierat rôznych kategórií (1 699 dojníc, 501 teliat, 492 jalovíc a 79 býkov). V reštrikčnej zóne do 10 kilometrov sú podľa údajov ŠVPS registrované ďalšie chovy: hovädzí dobytok – 9 chovov, ovce – 4 chovy, kozy – 6 chovov, ošípané – 18 chovov. Štátni veterinári však bližšie neuvádzajú celkový počet kusov zvierat v týchto chovoch.
V roku 1973 sa nákaza objavila vo viac ako 170 ohniskách. Dobytok sa likvidoval priamo na mieste, doslova za dedinou ho strieľali a spaľovali vojaci.
Poučenie
V tejto chvíli sa treba prioritne zamerať na zabránenie tomu, aby sa objavili ďalšie ohniská a padli ďalšie stovky či tisícky kusov hospodárskych zvierat. Rešpektovať zákazy a príkazy kompetentných a správať sa maximálne zodpovedne a preventívne.
Prenos vzduchom, ktorý momentálne akcentujú predstavitelia štátu, nie je, samozrejme, vylúčený a vzhľadom na fyzickú vzdialenosť medzi maďarským ohniskom a zasiahnutými chovmi na Slovensku je aj pravdepodobný.
Ak však v celom procese od oficiálnej správy o slintačke a krívačke v Maďarsku až po potvrdenie ochorenia u nás došlo k akémukoľvek pochybeniu či zanedbaniu opatrení, treba z toho vyvodiť príslušnú zodpovednosť. A najmä sa z celej situácie poučiť. Nebezpečné ochorenie – či už pre zvieratá, ale aj pre človeka – môže prísť kedykoľvek.
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
