Škôlka bude povinná od troch rokov Drucker plánuje veľkú zmenu, potrebných bude tisíc nových učiteľov

Už viac ako tri roky je na Slovensku povinná škôlka pre päťročné deti. O dva roky by mala táto povinnosť platiť aj pre štvorročné a o tri roky aj pre trojročné deti.

Minister školstva Tomáš Drucker avizoval tento zámer už v januári, v utorok plán oficiálne predstavil. Cieľom tejto zmeny je podľa jeho slov zabezpečiť rovnaké šance na kvalitné vzdelanie a úspech v živote pre všetky deti.

„Kvalitné vzdelávanie od raného veku je najúčinnejší nástroj, ktorý máme, ak chceme, aby všetky deti dostali šancu na kvalitný štart do života. Preto musíme zasiahnuť skôr – ešte pred nástupom do základnej školy,“ povedal minister školstva.

Slovensko v ostatných rokoch dosiahlo podľa ministra zlepšenie, keď zaškolenosť detí vo veku tri až päť rokov stúpla zo 75 percent v minulom desaťročí na 86 percent v roku 2024. Napriek tomu za najlepšími krajinami v EÚ zaostáva.

Od roku 2027 budú teda musieť materské školy prijať deti od štyroch a od roku 2028 od troch rokov.

Pre väčšinu rodín sa nič zásadné nezmení. V súčasnosti viac ako tri štvrtiny trojročných detí navštevuje materskú školu. No predprimárne vzdelávanie často chýba práve deťom, ktoré ho najviac potrebujú. „Ak niečo zanedbáme v ranom veku, vznikajú bariéry, ktoré deti môžu obmedzovať celý život. Ak zasiahneme včas, pripravíme ich na úspešný štart v škole. Je to najlepšia investícia, akú v školstve môžeme urobiť,“ zdôraznil Drucker.

Aj analýza Inštitútu vzdelávacej politiky spred dvoch rokov ukázala, že do škôlky nechodí najviac práve tá skupina detí, ktorej by prospela najvýraznejšie. Takmer polovica nezaškolených detí mala trvalý pobyt v Košickom alebo Prešovskom kraji. V šiestich okresoch bolo nezaškolených viac ako tisíc troj- až päťročných detí (Košice-okolie, Spišská Nová Ves, Prešov, Kežmarok, Trebišov a Michalovce). Ide o regióny, v ktorých žije najviac detí v chudobných pomeroch.

Tisícka nových učiteľov

Ako by mala zmena v praxi fungovať? Deti budú môcť podľa ministra navštevovať materské školy minimálne štyri hodiny denne, pričom pre deti so špeciálnymi potrebami alebo rodiny v osobitnej situácii budú dostupné pružnejšie formy vzdelávania. Rodičia budú mať možnosť individuálneho vzdelávania, ak to bude v záujme dieťaťa – rovnako, ako je to aktuálne v prípade päťročných detí.

Drucker priznáva, že zmena si bude vyžadovať posilnenie kapacít materských škôl a tiež tisícku nových učiteľov. Ich nedostatok je pritom niekde problémom už dnes.

Ilustračné foto: TASR

Profesor pedagogiky Branislav Pupala hovorí, že zavádzanie povinného predškolského vzdelávania sa postupne v krajinách EÚ rozširuje. Cesty, ako sa to deje, a úspešnosť sú podľa neho rôzne. Ukazuje to na dvoch príkladoch krajín, kde je táto povinnosť zavedená dlhšie. Vo Francúzsku bola cesta zavedenia povinného predškolského vzdelávania taká, že už pred zavedením povinnosti bolo takmer sto percent detí v materských školách, takže jej zavedenie len zafixovalo existujúci režim.

Druhou krajinou je Maďarsko. To išlo inou cestou, ktorá bude podľa Pupalu zrejme podobná tej na Slovensku. „Povinnosť sa tam zaviedla, avšak narážala na nedostatok kapacít a profesijného zázemia, čiže nedostatok učiteliek a z neho vyplývajúce neúmerné navyšovanie počtu detí v triedach,“ vysvetlil Pupala s tým, že je otázne, či sa tomu budeme u nás vedieť vyhnúť.

Dobré zavedenie systému podľa neho predpokladá, že v triedach sú spolu minimálne dve pedagogické pracovníčky, jedna učiteľka a jedna asistentka učiteľky. V tomto na Slovensku veľmi zaostávame. V pozícii učiteľky sú už v takmer každej krajine vysokoškolsky vzdelané pedagogičky. Výnimku v EÚ už tvoria len Slovensko, Česko a Rumunsko. Absolventi stredných pedagogických škôl bývajú v pozícii asistentov.

„Tomuto modelu sa Slovensko zubami-nechtami bráni a odsúvame sa tak na okraj vyspelých krajín. Takže zavádzanie povinného predškolského vzdelávania treba vidieť a riešiť v komplexnejších a systémovejších súvislostiach, nielen ako sólo akciu,“ tvrdí Pupala.

Na možný problém s nedostatkom učiteliek v materských školách upozornila nedávno aj bratislavská mestská časť Ružinov.

„V posledných rokoch sa v ružinovských materských školách darí vyhovieť veľkému počtu podaných žiadostí rodičov, ktorí majú deti aj vo veku troch rokov. Problém však nemožno vnímať len cez kapacity v materských školách, v Bratislave totiž rezonuje najmä nedostatok učiteľov/učiteliek, ktorý je v materských školách dosť výrazný,“ uviedli pre Postoj z komunikačného oddelenia.

Dochádzku treba vynucovať

Minister Drucker hovorí, že dlhodobým cieľom reformy je, aby Slovensko od roku 2033 garantovalo právo na prijatie do materských škôl už pre dvojročné deti, podobne ako vo viacerých krajinách EÚ, napríklad vo Francúzsku.

Michaela Vargová z Rady pre rozvoj materských škôl považuje za kľúčovú formu, v akej by mala povinná škôlka od troch rokov v praxi vyzerať. Podľa nej máme obrovské počty detí, ktoré sa k predprimárnemu vzdelávaniu dostanú len v piatich rokoch, a premárni sa tak veľmi citlivé obdobie na ich rozvoj.

Ako hovorí, nemusí ísť však nutne o povinnú dennú dochádzku v určenom rozsahu, ale o účasť detí na vzdelávaní aj inými, osobitnými formami.

„Samozrejme, ideálnym spôsobom výchovy a vzdelávania detí v predškolskom veku je inštitucionálna forma, lebo deti sa naučia v skupine rovesníkov mnohým zručnostiam, ktoré sa doma nenaučia. Život však prináša rôzne situácie a konštelácie a nie je vždy pre každé dieťa možné či vhodné chodiť do materskej školy,“ tvrdí Vargová.

Pre niektoré deti môže byť podľa nej náročný pobyt v kolektíve, matka môže byť na materskej s bábätkom a s pomocou a pod dohľadom materskej školy môžu prechádzať programom aj doma. Niektoré deti by tak mohli prechádzať vzdelávacím programom aj v domácom, teda individuálnom prostredí s pomocou rodičov pod dohľadom materskej školy, teda podobne ako v súčasnosti niektorí predškoláci.

Marián Zimmerman je psychológom v Centre poradenstva a prevencie v Gelnici. Veľkú časť jeho klientely tvoria rómske deti prichádzajúce z ťažkých pomerov segregovaných osád.

Myslí si, že akákoľvek intervencia pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia je lepšia ako žiadna. Rovnako tak aj nápad poskytnúť predprimárne vzdelávanie od štyroch, respektíve od troch rokov. „Deti, ktoré by absolvovali takéto vzdelávanie v plnej časovej dotácii, by mali lepšie predpoklady zvládnuť aj ďalšie vzdelávanie, bez opakovania ročníkov a s následným uplatnením sa na trhu práce,“ vraví Zimmerman.

Z vlastnej skúsenosti vie potvrdiť, že ak vyšetruje na školskú spôsobilosť deti, ktoré navštevujú pravidelne povinné predprimárne vzdelávanie jeden rok, tieto deti majú lepšie výsledky ako ich rovesníci, ktorí takéto vzdelanie v minulosti neabsolvovali.

Riziká sú však podľa neho zrejmé. Škôlky ešte stále nemajú takú autoritu u rodičov ako základné školy a tí preto nevnímajú povinnosť pre svoje deti, aby do nich chodili. „V horšom prípade je to za tichej tolerancie – a nebodaj podpory – samotných materských škôl,“ vysvetľuje psychológ.

Ako ďalší problém vidí to, že sa v niektorých vyučuje v dvojzmennej prevádzke. Tri hodiny denne v predprimárnom vzdelávaní podľa neho veľký zmysel nemajú. „A to sa rozprávame iba aktuálne o jednom povinnom ročníku, tak ako by to v škôlkach vyzeralo, keby takéto ročníky boli tri? Ako sú na to materské školy pripravené personálne a priestorovo? Majú na to v konsolidačnom období financie?“ pýta sa.

Ilustruje aj príklad osady, kde je v jednom ročníku okolo sto detí. „Tak tu máme zrazu materskú školu, v ktorej by malo byť tristo detí.“

Chybná je podľa neho už základná premisa, v ktorej sa o pomoci pre chudobné deti uvažuje. „Začíname sa venovať týmto deťom zo zlej strany. Mali by sme začať pred ich narodením, pracovať s rodičmi, následne sa venovať stimulácii v prvých troch rokoch života. A áno, potom ich zaškoliť v škôlkach čo najskôr. Ale keď my začíname takto od konca, tak to bude nesystémové, často polovičaté a v konečnom dôsledku oveľa drahšie,“ dodáva Zimmerman.

Marián Zimmerman. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Slovensko sa k zvýšeniu zaškolenosti detí zaviazalo aj v pláne obnovy.

Igor André, ktorý v minulosti pôsobil ako učiteľ v Základnej škole v Nálepkove v programe Teach for Slovakia, je presvedčený o tom, že dostať deti z marginalizovaných rómskych komunít do materských škôl povinne od štyroch či následne dokonca troch rokov je strategický záujem našej spoločnosti.

Istou výzvou systémového nastavenia bude podľa neho spôsob, ako ponechať slobodu tým rodičom, ktorí chcú vychovávať svoje deti mimo inštitucionálneho rámca ešte do piatich rokov, čo je dnes spoločensky akceptovaná veková hranica pre nástup detí do povinného inštitucionálneho vzdelávania.

Ak to má fungovať aj v realite, nie iba na papieri, musia podľa Andrého platiť určité predpoklady. „Prvým je vynucovať dochádzku detí od štyroch, respektíve troch rokov rovnako striktne, ako sa to už dnes deje na základných školách. To znamená trestať nezodpovedných rodičov pokutami alebo krátením sociálnych dávok, či dokonca detských prídavkov.“

Ďalším predpokladom je vysvetliť Európskej komisii, ktorá kontroluje eurofondy alokované na výstavbu nových materských škôl, že pri povinnosti škôlky od troch rokov nebude môcť byť všade dodržaná zásada inkluzívneho vzdelávania. „Niekde bude musieť výchova a vzdelávanie prebiehať segregovane, či už v triedach, alebo aj budovách, pretože inak nebude prebiehať nič – rodičia detí zo strednej triedy sa vzbúria,“ vraví André.

Dôležité je podľa jeho slov aj to, aby tieto materské školy mali navýšené financovanie, z ktorého pokryjú zvýšené náklady na hygienické prostriedky a zariadenia, lieky, oblečenie a stravu pre deti z chudobného prostredia.