Habemus papam Americanum Spor medzi augustiniánskym pápežom a fanúšikom Augustína JD Vanceom

Presnejšie povedané, v Rumunsku, kde si 18. mája pravdepodobne zvolia za prezidenta Veľrumuna, ktorý má pre svoje územné nároky voči niekoľkým susedným krajinám zakázaný vstup do Moldavska a na Ukrajinu.

Nemal som čas zastaviť sa, tak som bol odkázaný na rumunské rádiá. Počas prvého prejavu nového pápeža som mal signál vždy len na niekoľko sekúnd, medzitým som počul iba praskanie rádia.

Rozumel som „Leon XIII.“, potom „Leon XIV.“, „Panna Mária z Pompejí“ a okrem toho veľakrát pace, pace, pace, „mier, mier, mier“.

Taliančina mne neznámeho pontifika bola výborná. Tak som odhadoval, že to bude asi Talian. Žeby jeruzalemský patriarcha Pizzaballa, keď toľko hovorí o mieri?

Až z oneskorených esemesiek z domu som sa dozvedel: „Robert Francis Prevost, 69 rokov, Američan“ – a tiež informáciu: „Je to veľký sympaťák.“

Žeby sa konkláve dalo kúpiť za štrnásť melónov od oranžového?

Neskôr rádio už hralo dobre, spontánne sa k novému pápežovi vyjadrovali bukureštskí arcibiskupi Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi.

Rozprávali pekne a oduševnene, ale veľmi výdatné to nebolo.

Veľa som toho nevedel, keď som o polnoci zaľahol v kufri svojho kombi.

Dnes ráno som si ako prvé kúpil papierové srbské noviny.

Provojnový proruský plátok Informer nevedel stráviť zvolenie kardinála z nenávidených Spojených štátov a zaoberal sa tak konšpiráciou, že si americký prezident Donald Trump počas svojej účasti na pohrebe pápeža Františka pomocou daru 14 miliónov eur zorganizoval voľbu Američana.

Netuším, či to bratia Srbi myslia vážne. Žeby sa konkláve za prítomnosti Ducha Svätého dalo kúpiť za štrnásť melónov od oranžového?

Medzitým som si už dačo poprečitoval.

Ako už zaznelo v rumunskom rozhlase, nový pápež ovláda aj vďaka francúzskym koreňom svojho otca francúzštinu. A keďže tretinu svojho dospelého života strávil v Peru, možno ho považovať za druhého latinskoamerického pápeža, lenže ako sme počuli včera večer, po takmer pätnástich rokoch v Ríme by sa mohol vydávať aj za Taliana.

Navyše bol na Slovensku tak často, že je tak trochu i slovenským pápežom.

Mimoriadne vzrušujúce je tvrdenie francúzskojazyčnej Wikipédie, že náš nový pápež mal z matkinej strany svojich predkov otrokov.

Citujem: „Jeho matka bola španielskeho, louisianského kreolského a haitského pôvodu; jej otec a matka sami pochádzali z rodín mulatov a čiernych otrokov v Louisiane.“ 

Z toho mám osobne najväčšiu radosť.

Dlho čakám s nádejou na prvého afrického pápeža.

Ak Wikipédia nešíri hlúposti, máme odvčera prvého aspoň trošičku čierneho pontifika.

JD Vance hovorí, že Augustín zohral pri jeho obrátení ústrednú úlohu.

Okrem toho ma elektrizuje skutočnosť, že Lev XIV. je augustinián.

Bol dve funkčné obdobia hlavným predstaveným augustiniánov celého sveta. Sám sa včera vyznal takto: „Som augustinián, syn svätého Augustína, ktorý povedal: S vami som kresťanom a pre vás som biskupom.“

Z Ameriky prichádza ďalší učeník svätého cirkevného otca – americký viceprezident JD Vance.

JD Vance, ktorý konvertoval na katolicizmus až v roku 2019 a označuje sa s ostentatívnou skromnosťou za „baby katolíka“, sa len pred pár týždňami pustil do globálnej teologickej debaty s Vatikánom.

Táto debata bola o Augustínovi z Hippo (354 – 430). Najmä o ordo amoris, teda poriadku lásky – teologickej koncepcii, ktorú sv. Augustín rozvinul v knihe De civitate Dei a ktorú sv. Tomáš Akvinský v stredoveku zdokonalil.

JD Vance vo viacerých rozhovoroch zdôraznil, že Augustín zohral pri jeho obrátení ústrednú úlohu a dal mu príležitosť „pochopiť kresťanskú vieru silne intelektuálnym spôsobom“.

Vance ako americký viceprezident odôvodnil zrušenie takmer všetkej zahraničnej pomoci USA citáciou konceptu ordo amoris. Odvolával sa na „starú školu... kresťanskej koncepcie“, ktorá podľa neho učí, že „súcit človeka patrí najprv“ jeho rodine a spoluobčanom „a až potom“ zvyšku sveta.

Citát: „Milujete svoju rodinu, potom milujete svojho blížneho, potom milujete svoju komunitu, potom milujete svojich spoluobčanov vo svojej krajine a až potom sa môžete zameriavať na zvyšok sveta.“

Pápež František reagoval na Vanceovu teológiu rázne, poslal americkým biskupom 10. februára list na tému migrácia. 

Starý a nový pápež nemohli Vanceovi protirečiť jasnejšie.

František napísal: „Kresťanská láska nie je koncentrickým rozširovaním záujmov, ktoré sa postupne rozširujú na iné osoby a skupiny.“

Dodal: „Pravé ordo amoris, ktoré treba podporovať, je to, ktoré objavujeme neustálym rozjímaním nad podobenstvom o dobrom Samaritánovi (porov. Lk 10, 25 – 37), teda rozjímaním nad láskou, ktorá buduje bratstvo otvorené pre všetkých bez výnimky.“

V tom istom čase zverejnil vtedajší kardinál Rímskej kúrie Robert Francis Prevost na platforme X odkaz na esej, v ktorej sa uvádza, že Vance sa mýlil.

Titulok zdieľaného textu znel takto: „JD Vance sa mýli: Ježiš nás nežiada o to, aby sme stupňovali svoju lásku k ostatným.“

Starý a nový pápež nemohli Vanceovi protirečiť jasnejšie. Kardinál Prevost na sieti X naposledy kritizoval deportáciu migranta do Salvádora, ktorú omylom zrealizovala Trumpova administratíva.

Položená bola otázka: „Neznepokojuje vás svedomie?“

Keď to už takto iskrilo pred včerajškom, ako to bude ešte iskriť medzi augustiniánskym americkým pápežom a novoaugustiniánskym krídlom Bieleho domu?

Neviem o žiadnej inej celosvetovej debate, ktorá by dnes bola pre kresťana dôležitejšia.

Rysujúci sa spor pritom môže priniesť aj prekvapenie. Ako píše anglickojazyčná Wikipédia, augustinián Prevost totiž nebol vždy ľavicovo alebo liberálne orientovaný.

Citát: „Podľa záznamov o registrácii voličov sa Prevost zúčastnil na primárkach Demokratickej strany v rokoch 2008 a 2010 a na primárkach Republikánskej strany v Illinois v rokoch 2012, 2014 a 2016, ale nikdy sa nezaregistroval v žiadnej politickej strane.“

Mám príliš veľkú bázeň na to, aby som sa už dnes zapojil do tohto sporu.

Bratia a sestry, rýchlo sem s tou knihou!

Na prvý pohľad sa mi zdajú oba pohľady extrémne.

JD Vance svojou politikou neuplatňuje ani ním vyhlásené „stupňovanie lásky“ – o žiadnej láske tam nemôže byť reč.

No a láska bez stupňovania by na druhej strane preťažila nielen bežných smrteľníkov, ale asi aj nejedného svätca.

Musím sa rýchlo vzdelávať.

Aké šťastie, že Postoj predáva knihu k téme: Svätý Augustín. Životopis, spiritualita a texty.

Bratia a sestry, rýchlo sem s tou knihou!

Predslov, mimochodom, napísal muž, ktorý je Američan, Peruánec, Francúz, Talian, Slovák a černoch v jednej osobe.

Náš nový Svätý Otec.