Európski lídri v Kyjeve Ukrajina a jej spojenci navrhujú 30-dňové prímerie. Premyslíme si to, odkazuje Kremeľ

Kyjev a jeho európski spojenci sa dohodli, že vyzvú Rusko, aby akceptovalo zavedenie 30-dňového bezpodmienečného úplného prímeria v bojoch na Ukrajine s platnosťou od pondelka 12. mája. Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

„Ukrajina a všetci spojenci sú pripravení na úplné bezpodmienečné prímerie na zemi, vo vzduchu i na mori na najmenej 30 dní so začiatkom od pondelka,“ napísal Sybiha na platforme X.

„Ak bude Rusko súhlasiť a bude zabezpečené účinné monitorovanie, trvalé prímerie a opatrenia na budovanie dôvery môžu vydláždiť cestu k mierovým rokovaniam,“ dodal.

Vyjadrenia šéfa ukrajinskej diplomacie prišli v čase návštevy lídrov najdôležitejších európskych spojencov Kyjeva – Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska – v ukrajinskom hlavnom meste.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk sa v Kyjeve stretli na rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Ukrajinská hlava štátu na následnej spoločnej tlačovej konferencii povedala, že prímerie sa má vzťahovať na vzduch, more aj súš, a ak s ním Moskva nebude súhlasiť, bude čeliť novým sankciám zahŕňajúcim aj sprísnenie už existujúcich postihov svojho energetického a bankového sektora.

Štátnici v sobotu na rokovaniach absolvovali aj spoločný telefonický rozhovor s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Po stretnutí koalície ochotných v Kyjeve malo všetkých päť lídrov s (Trumpom) plodný telefonát zameraný na mierové úsilie,“ spresnil Sybiha.

Tzv. koalíciu ochotných tvorí zhruba 30 krajín, ktoré pod vedením najmä Británie a Francúzska diskutujú o podpore prípadnej mierovej dohody sprostredkovanej americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Starmer uviedol, že lídri požadujú „bezpodmienečné prímerie“, a ak s ním ruský prezident Vladimir Putin nebude súhlasiť, zareagujú – aj spolu s USA – a posilnia sankcie a vojenskú pomoc Ukrajine, aby Rusko znovu dostali k rokovaciemu stolu. „Dnes sme dospeli k absolútnej jednote celého radu krajín sveta vrátane Spojených štátov, že musí nastať 30-dňové bezpodmienečné prímerie,“ povedal.

„Prvýkrát po dlhom čase sme mali pocit, že celý slobodný svet je skutočne jednotný,“ doplnil Tusk. „Vieme, že skutočná skúška je ešte pred nami a pred Putinom. Budeme čakať na reakciu Ruska,“ dodal.

Premyslíme si to, odkazuje Kremeľ

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v sobotu večer uviedol, že Rusko si musí premyslieť návrh na prímerie, ktorý predložili západní spojenci. Zároveň zdôraznil, že vyvíjať v tejto veci tlak na Moskvu je zbytočné.

„Musíme si to premyslieť. Je to nový vývoj. Máme svoj vlastný postoj,“ povedal Peskov v rozhovore pre televíziu CNN. „No snažiť sa na nás tlačiť je úplne zbytočné,“ dodal. Konštatoval tiež, že Rusko z historického hľadiska nikdy nepodľahlo tlaku.

Na margo hrozby novými sankciami v prípade, že Rusko neakceptuje bezpodmienečné 30-dňové prímerie s platnosťou od 12. mája, Peskov predtým v inom rozhovore povedal, že „je veľmi ťažké izolovať krajinu ako Rusko, pretože zaberá veľmi veľkú časť zemegule“. Rusko má podľa neho dostatok partnerov, s ktorými aktívne rozvíja vzťahy vo všetkých oblastiach.

Moskva obvinila európske krajiny z protichodných a konfrontačných vyhlásení voči Rusku. „Z Európy počúvame veľa protichodných vyhlásení. Vo všeobecnosti sú skôr konfrontačné než zamerané na snahu oživiť naše vzťahy,“ povedal Peskov v sobotu počas dňa.

V skoršom rozhovore pre televíziu ABC, ktorý bol zverejnený v sobotu, Peskov povedal, že Rusko podporuje zavedenie 30-dňového prímeria, ale len s náležitým zohľadnením „nuáns“. Zastaviť by sa podľa jeho slov musela vojenská pomoc, ktorú Západ poskytuje Ukrajine, aby mohlo takéto prímerie nastať. „V opačnom prípade to bude pre Ukrajinu výhoda,“ povedal.

Sprísnime sankcie, varovalo Nemecko Putina

Nemecký kancelár Friedrich Merz upozornil v sobotu Rusko, že bude čeliť oveľa prísnejším sankciám v prípade, že odmietne 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine, ktoré požaduje Západ. Merz to uviedol v Kyjeve v rozhovore pre denník Bild, ktorý zverejnili v sobotu.

Ak ruský prezident Vladimir Putin nebude súhlasiť s prímerím, „dôjde k masívnemu sprísneniu sankcií a masívna pomoc Ukrajine bude pokračovať – politicky, samozrejme, ale aj finančne a vojensky“, povedal nový spolkový kancelár, ktorý v sobotu do Kyjeva pricestoval spolu s lídrami Francúzska, Británie a Poľska – Emmanuelom Macronom, Keirom Starmerom a Donaldom Tuskom.

„Posolstvom je: Sme tu spoločne. V rovnakom čase, s rovnakým odkazom: Podporujeme Ukrajinu. Zhodujeme sa s americkou vládou, s Donaldom Trumpom. Požadujeme 30-dňové prímerie, aby sa v tomto čase mohli pripraviť mierové rokovania. Teraz je na ťahu Putin. Putin musí dať odpoveď na túto ponuku,“ povedal Merz.

Ak by po víkende nebolo vyhlásené žiadne 30-dňové prímerie z toho dôvodu, že Putin naďalej odmieta mierové rokovania, EÚ, Británia a USA sa zhodujú v tom, že sa nátlak na Rusko vystupňuje, podotkol nemecký kancelár, podľa ktorého budú Američania avizované sprísnenie sankcií voči Moskve podporovať. Prezident Trump totiž podľa Merza „zjavne stráca trpezlivosť s Putinom“, cituje Bild.

Merz ohľadne vzťahov s USA uviedol, že v súčasnosti si všíma určitú zhodu v spoločnom smerovaní. Kategoricky však nevylúčil ani priamy rozhovor s Putinom. „Ak to bude potrebné, ak to pomôže ukončiť túto vojnu, som ochotný urobiť veľa. Najprv však musíme zistiť, či dokážeme dosiahnuť cieľ prímeria po tomto víkende,“ uzavrel pre Bild.

Pre nového spolkového kancelára Merza je to po štyroch dňoch v úrade po Paríži, Varšave a Bruseli už štvrté hlavné mesto, ktoré navštívil.

Cieľom Merza je, aby Nemecko na seba prevzalo opäť viac zodpovednosti na medzinárodnej úrovni. Francúzsko, Poľsko a Veľkú Britániu pritom čoraz častejšie označuje za najdôležitejších partnerov v Európe.

V Kyjeve si Merz, Macron, Starmer a Tusk okrem rokovaní so Zelenským pripomenuli aj obete vojny. Vzdali im hold minútou ticha na pamätnom mieste na Námestí nezávislosti v centre Kyjeva v spoločnosti Zelenského a jeho manželky Oleny.

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Improvizované pamätné miesto na časti trávnika na námestí vzniklo spontánne po tom, čo Rusko vo februári 2022 vojensky napadlo Ukrajinu. Príbuzní či priatelia obetí vojny sú vyzývaní, aby na trávnik umiestnili malú vlajku za každú z nich. Ukrajinské obete vojny v súčasnosti pripomínajú desaťtisíce vlajok, fotografií a ďalších spomienkových predmetov.

Podľa oficiálnych údajov prišlo počas bojov na Ukrajine od začiatku invázie o život viac než 43-tisíc ukrajinských vojakov. Neoficiálne odhady hovoria o vyše dvojnásobku tohto počtu. OSN stanovuje počet civilných obetí vojny na najmenej 13-tisíc.

Požiadavku na bezpodmienečné a úplné prímerie v trvaní jedného mesiaca predtým predostrel aj americký prezident Donald Trump a následne ho spomínaní štátnici podporili. „Potvrdzujeme našu podporu pre požiadavku prezidenta Trumpa na mierovú dohodu. Rusko je vyzvané, aby úsilie o trvalý mier už dlhšie nemarilo,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo zverejnené počas cesty lídrov do Kyjeva.

Macron chce priame rokovania

Macron predtým vyzval na priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Ak by bolo v platnosti 30-dňové prímerie, „budeme sa usilovať o priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, sme pripravení pomôcť“, povedal francúzsky prezident počas cesty do Kyjeva.

„Spravodlivý a trvalý mier sa začína plnohodnotným a bezpodmienečným prímerím,“ napísal Macron na platforme X.

„Ak bude Moskva pokračovať v obštrukciách, vystupňujeme nátlak – spoločne, ako Európania a v blízkej spolupráci so Spojenými štátmi,“ dodal.

Macron ďalej poznamenal, že Ukrajina už návrh na 30-dňové úplné a bezpodmienečné prímerie, ktoré navrhol Washington ešte 11. marca, akceptovala. „Rusko však zdržuje, dáva si podmienky, hrá o čas a pokračuje vo svojej invazívnej vojne,“ napísal francúzsky prezident.

Lídri telefonovali Trumpovi spolu so Zelenským

Zelenskyj sa v sobotu spolu s európskymi lídrami, ktorí sú v Kyjeve, telefonicky spojil s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že rokovanie po telefóne „bolo plodné“. Kyjev je podľa neho pripravený začať už od pondelka dodržiavať Spojenými štátmi navrhnuté 30-dňové prímerie.

Prímerie na Ukrajine musí byť podľa šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej zavedené bez kladenia akýchkoľvek predchádzajúcich podmienok. Zároveň varovala, že Rusko bude čeliť väčšiemu počtu sankcií v prípade, že ho poruší.

„Podporujeme návrh na úplné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie. Musí byť zavedené bez predchádzajúcich podmienok, aby otvorilo cestu pre zmysluplné mierové rokovania,“ napísala von der Leyenová v príspevku na platforme X.

Predsedníčka eurokomisie svoj odkaz zverejnila v čase, keď sú lídri štyroch najvýznamnejších spojencov Ukrajiny – Francúzska, Nemecka, Poľska a Británie – na návšteve Kyjeva, aby preukázali podporu Ukrajine a vystupňovali tlak na Moskvu ohľadne akceptovania návrhu na prímerie.

„V súčasnosti je na ťahu Rusko. Sme pripravení zachovať silný nátlak na Rusko a zaviesť ďalšie prísne sankcie v prípade porušenia prímeria,“ dodala von der Leyenová.

Moskva už predtým varovala, že k prímeriu nemôže dôjsť, pokiaľ Západ nezastaví dodávky zbraní Kyjevu, pripomína AFP. Von der Leyenová uviedla, že celkovým cieľom je vytvoriť „spravodlivý a trvalý mier pre Ukrajinu“, ktorý by bol následne nevyhnutný pre bezpečnosť a stabilitu v celej Európe.

Šimečka: Všetci dôležití sú v Kyjeve, len Fico v Moskve

Kým je premiér Robert Fico v Moskve, všetci dôležití európski lídri sa zúčastňujú na stretnutí v Kyjeve. Upozornil na to predseda hnutia PS Michal Šimečka, ktorý to vníma ako „strašný kontrast a obraz pre Slovensko“.

„Fico je premiér vojny, ktorý zradil slovenské záujmy. Je to hrozivé,“ uviedol Šimečka, podľa ktorého sa navyše šéf slovenskej exekutívy dostal do podradnej úlohy.

„Tvári sa, že je veľký štátnik, s ktorým sa rozpráva ruský či čínsky prezident. Aká je ale realita? Jediné, čo robí Fica aspoň kúsok relevantným v ich očiach, je fakt, že je premiérom členskej krajiny EÚ a prostredníctvom neho rozleptávajú európsku jednotu a legitimizujú svoju propagandu,“ dodal líder PS.

Predseda vlády SR odletel vo štvrtok do Moskvy na oslavy 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. V rámci svojej návštevy uskutočnil aj viacero bilaterálnych rokovaní vrátane rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom či čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Cesta do Moskvy priniesla podľa premiéra diplomatické uznanie Slovensku na najvyššej svetovej úrovni.

Na hotel stojaci na kyjevskom Majdane v piatok večer nasvietil líder hnutia Slovensko Igor Matovič odkaz „Dosť bolo Fica“. Hnutie vyzývalo aj ďalšie opozičné strany, aby sa pridali a cestovali do ukrajinskej metropoly v čase, keď Robert Fico bude v Moskve.

„Dnes všetci významní lídri rokujú priamo tu v Kyjeve alebo sa pripojili online. Veľmi ma mrzí, že Robert Fico svojím prístupom zo Slovenska robí úplného lúzra Európy,“ povedal Matovič.

Šéf KDH Milan Majerský odmieta tolerovať Ficove „chúťky a mocibažnosť“. Cestu premiéra do Moskvy vníma ako hanbu. „Navštívil agresora, ktorý už tri roky ničí slobodnú krajinu,“ upozornil predseda kresťanských demokratov.

„Putin je agresor, Ukrajina je obeť,“ vyhlásil Majerský. Pýtal sa, či je správne stáť po boku „totalitárov“, narážal na vodcov, ktorí sa v piatok v Moskve stretli.