Týždenný výber Imricha Gazdu Čo čakať od nového pápeža a aké bolo byť pri tom

Imrich Gazda

Komentár

Tak dobre ako nový pápež poznal Slovensko naposledy Ján Pavol II.

Vypočuť článok

Venuje sa náboženským témam, najmä aktuálnemu dianiu v kresťanských cirkvách. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. V minulosti pôsobil na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Ďalšie autorove články:

Kňaz Ziolkovský o vzťahoch biskupov s politikmi Cirkev tu nie je nato, aby spravovala štát. Do verejného života však musí vstupovať

Vatikánska sedma Keď slovenskí biskupi majú zmysel pre humor

Ján Buc a Julo Slovák o Godzone tour Najdôležitejší nie je počet účastníkov, ale rast generácie, ktorej ide o Božie kráľovstvo

Akým pápežom bude Lev XIV.? Keď vo štvrtok večer vystúpil na lodžiu Baziliky sv. Petra, svojím zovňajškom pripomínal Benedikta XVI. v roku 2005. Ba možno ešte o čosi viac Jána Pavla II. v roku 1978.

No keď začal rozprávať a formulovať svoje prvé myšlienky a pocity, nedalo sa nemyslieť na Františka v roku 2013.

Možno už tento prvý dojem napovedá mnoho – bude kráčať v základnej línii svojho zosnulého predchodcu, no nebude jeho kópiou.

Aj preto pred menami František II. či Ján XXIV., ktoré pápež z Argentíny spomínal ako preferované meno pre svojho nástupcu, rozhodol sa siahnuť po odkaze na Leva XIII.

Pápeža, ktorý zasadol na Petrov stolec pred takmer 150 rokmi a previedol cirkev z 19. do 20. storočia.

Pápeža, ktorý dokázal zareagovať na jednu z najväčších výziev svojej doby – dôstojnosť pracujúceho človeka a sociálnu spravodlivosť v kontexte priemyselnej revolúcie.

Prvé signály

V prvých dňoch nového pontifikátu je celkom prirodzene na stole viac otázok ako odpovedí.

Aký geopolitický prístup zvolí k najväčším mocnostiam sveta? K rodným Spojeným štátom americkým vedeným nevyspytateľným prezidentom? K ruskému agresorovi utápajúcemu nášho východného suseda v krvavej vojne? Alebo k Číne, na ktorú mal František slabosť, no napriek vynaloženému úsiliu sa mu nepodarilo prelomiť jej dvere?

No najmä aký bude jeho prístup k vedeniu cirkvi? Bude aj naďalej poľnou nemocnicou otvorenou pre všetkých? Bude kráčať cestou synodality? Alebo sa treba pripraviť na nejaké korekcie a zmenu priorít?

Prvé slová a gestá Leva XIV. už čo-to odhalili. Opakovane sa prihlásil k reformnému dedičstvu Druhého vatikánskeho koncilu a pápeža Františka, ku ktorému viedla aj jeho prvá „apoštolská cesta“ mimo Vatikánu.

Zastal sa trpiaceho ukrajinského ľudu a vyzval na trvalý a spravodlivý mier, apeloval na humanitárnu pomoc obyvateľom Gazy a – slovami pápeža Františka – na zastavenie rozkúskovanej tretej svetovej vojny.

V príhovoroch, ktoré ako univerzálny pastier predniesol nielen v taliančine, ale aj španielčine a angličtine, zdôraznil centrálne postavenie osoby Ježiša Krista, dôležitosť misijného obrátenia, kolegiality a synodality, načúvania a dialógu i starostlivosti o posledných a odvrhnutých.

Znalosť Slovenska

Je tu však jedna vec, ktorá je od prvého oznámenia mena novej hlavy Katolíckej cirkvi nesporná. Ide o pápeža, ktorý mimoriadne dobre pozná situáciu u nás na Slovensku.

Dôvodom je jeho príslušnosť k Reholi svätého Augustína, ktorá má svoj kláštor aj v Košiciach. Ako generálny predstavený augustiniánov tam Robert Prevost zavítal opakovane. A chystal sa znova – 1. júna mal odslúžiť slávnostnú omšu pri príležitosti 30. výročia pôsobenia augustiniánov na Slovensku.

Hneď mesiac nato mal k nám pricestovať opäť, aby slávil odpustovú omšu na Mariánskej hore v Levoči.

A je tu ešte jedna zaujímavosť, ktorá nás v denníku Postoj veľmi teší. Lev XIV. ešte ako kardinál pred rokom napísal úvod do knihy o svätom Augustínovi, ktorú sme vydali v našom vydavateľstve. Jej autorom je Juraj Pigula, rehoľný spolubrat nového pápeža.

S otcom Jurajom sme sa len predvčerom stretli priamo v Ríme, aby sme sa s ním porozprávali o tom, aké je tykať si s Levom XIV., akým je človekom, ale aj o tom, čo si myslí o niektorých citlivých témach. A popritom sme sa dozvedeli aj to, že obľubuje slovenský chren.

Celý rozhovor si už teraz môžete prečítať na našich stránkach.

Postoj vo Vatikáne

Rozhovor s otcom Jurajom mohol vzniknúť aj vďaka tomu, že denník Postoj v uplynulých dňoch presunul časť svojej redakcie do Ríma, aby sme vám priamo z miesta prinášali všetky dôležité a zaujímavé informácie o pohrebe pápeža Františka a voľbe jeho nástupcu.

Počas bezmála troch týždňov sme pripravili desiatky analýz, rozhovorov, videí a spravodajských textov, ktoré by ste v iných médiách hľadali márne.

Popritom sme spolu s kolegami Pavlom Rábarom, Pavlom Hudákom a naším spolupracovníkom Igorom Augustiničom denne komentovali aktuálne dianie na televíznych obrazovkách a v rozhlasovom éteri.

Sme totiž presvedčení, že poslaním denníka Postoj je prinášať hodnoverné informácie a autentické pohľady na cirkev aj do sekulárnych médií a tak zvyšovať kvalitu a profesionalitu celého mediálneho prostredia.

Množstvo pozitívnych reakcií, ktoré sme počas uplynulých dní dostávali a stále dostávame, je pre nás dôkazom, že naši čitatelia a podporovatelia veľmi dobre rozumejú misii denníka Postoj a sú jej podstatnou súčasťou.

Vašimi očami a ušami na týchto výnimočných miestach a v zlomových chvíľach sme mohli byť len vďaka tomu, že sa môžeme oprieť o komunitu viac ako 10 000 finančných podporovateľov.