
Súčasná vláda od svojho nástupu v roku 2023 zastabilizovala rozvrátené verejné financie, ktoré po predchádzajúcich vládach zdedila v najhoršom stave v celej Európskej únii. Aj keď dosiahnuť vyrovnaný rozpočet je v súčasnej situácii nemožné, svojej nástupkyni ich chce odovzdať v „normálnom“ stave. Uviedol to premiér Robert Fico v stredu po stretnutí s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (obidvaja Smer) vo veci priebežného plnenia programového vyhlásenia vlády.
Pripomenul, že kým kabinet pod vedením Smeru odovzdával verejné financie nastupujúcej vláde v roku 2020 s deficitom na úrovni jednej miliardy eur, prevzal ich so schodkom 8,5 miliardy eur. Verejný dlh sa za ten čas zvýšil zo 45 na 70 miliárd eur, vyčíslil Fico s tým, že ak by jeho vláda pokračovala v tejto ceste, do roku 2027 by dlh vzrástol na 110 miliárd eur.
„Ale náš cieľ je jasný: odovzdať ďalšej vláde po ďalších parlamentných voľbách verejné financie v normálnom stave. Zabudnite teraz na vyrovnaný rozpočet, to je fikcia, to je nemožné. Ale tlačíme na výrazný pokles deficitu, tlačíme na stabilizovanie verejného dlhu, tlačíme na všetky čísla, aby naše financie boli v akom-takom poriadku,“ zdôraznil premiér.
Vláda je podľa neho na dobrej ceste, čo dokazuje aj výrazné zlepšenie dlhodobej udržateľnosti, ktorá je najlepšia od roku 2018, či potvrdenie ratingov SR zo strany medzinárodných agentúr.

Najsilnejšia vládna strana je podľa svojho predsedu pri ďalšej konsolidácii pripravená výrazne šetriť aj na štáte. Súčasťou by mohlo byť napríklad výrazné zníženie počtu štátnych úradníkov, ale aj samospráv či počtu poslancov pri sprísnení podmienky na vstup strán do Národnej rady, vymenoval Fico. Pochybuje však, že s týmito zmenami budú súhlasiť ďalší koaliční aj opoziční politici, od ktorých očakáva reakcie na svoje návrhy.
„My vieme od štátu začať, ale potrebujeme na to reálny súhlas koaličných partnerov aj opozície. Všetci hovoria, začnite od štátu. Nech sa páči, poďme na to, 500 samosprávnych celkov pri plnom rešpektovaní titulárneho postavenia starostu a poslancov obecných zastupiteľstiev, tri vyššie územné celky, 100 poslancov Národnej rady, zvýšenie kvóra z 5 % na 7 % s tým, že by príspevok zo štátneho rozpočtu dostávali len tie strany, ktoré získajú 7 % a dostanú sa do NR SR,“ priblížil Fico.
Z ďalších opatrení, ktoré sa podarili ministerstvu financií v súčasnom volebnom období, premiér vyzdvihol úspešný predaj štátnych dlhopisov vrátane projektu dlhopisov pre bežných občanov, plnenie nových fiškálnych pravidiel EÚ či boj s daňovými únikmi. To všetko vláda podľa Fica robí pri dôraze na zachovanie sociálneho štandardu bežných ľudí, ale aj zlepšovaní podmienok zdaňovania príjmov pre živnostníkov a malé firmy.
.jpg)
Ministerstvo financií čaká podľa premiéra náročné obdobie pri príprave rozpočtu na ďalší rok. Očakáva náročné rokovania či už s koaličnými partnermi, ale aj predstaviteľmi samospráv.
Na najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá sa začína budúci týždeň v utorok, sa ešte nebudú prijímať zákony, ktoré sa bezprostredne týkajú rozpočtu. Tie je však potrebné pripraviť a vo vláde schváliť do 20. augusta tak, aby boli zaradené na septembrovú schôdzu parlamentu, avizoval Fico.
Predseda opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka v reakcii na stredajšiu tlačovú konferenciu Fica a Kamenického o hodnotení stavu verejných financií povedal, že ich vyjadrenia sú klamlivé.
Slovensko má podľa neho jeden z najnižších hospodárskych rastov v okolitých krajinách, pričom slovenská ekonomika prakticky stagnuje, a máme jednu z najvyšších mier inflácií v eurozóne a verejný dlh sa nedarí znižovať.
„To, čo hovorili, sa vôbec nestretáva s realitou. V niektorých bodoch vyslovene klamali, ako keď, myslím, pán premiér povedal, že ratingové agentúry Slovensku počas jeho vlády potvrdili svoje ratingy. No realita je taká, že dve z troch ratingových agentúr zhoršili rating Slovensku a jedna, myslím, zhoršila výhľad,“ povedal Šimečka.
Predseda hnutia zdôraznil, že výdavky štátu stále rastú a napriek snahe o konsolidáciu je tohtoročný deficit verejných financií približne rovnaký, ako keď súčasná vláda nastúpila v roku 2023. „Oni zvýšili dane, zvýšili daň z pridanej hodnoty (DPH), zaviedli hlúpu transakčnú daň, zvýšili všetky možné poplatky, ale keďže absolútne nedokázali šetriť na sebe, tak v podstate nič nedosiahli,“ skonštatoval Šimečka.
Zároveň opätovne vyzval koalíciu na zrušenie transakčnej dane. Vysvetlil, že keď bude domáca ekonomika stagnovať a ľudia nebudú vytvárať hodnoty, nebudú sa platiť ani dane. Transakčná daň podľa jeho slov dusí ekonomiku vo chvíli, keď Slovensko potrebuje dosahovať hospodársky rast.
Na nižší výber finančných prostriedkov upozornil aj poslanec z PS Štefan Kišš. „Menší výber daní, to znamená menej peňazí na rozdávanie ľuďom. Ako sa chcú z tohto dostať, je teda veľká otázka,“ zhodnotil Kišš.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.