Merz pohrozil Slovensku a Maďarsku Je to absolútne neprijateľné, Slovensko nie je malý žiačik, reaguje Fico

Aktualizované 27. mája vyjadrením Roberta Fica.

Nemecko zváži možnosť, že navrhne v Bruseli odobrať Slovensku finančné prostriedky EÚ, ak sa bude ďalej odkláňať od spoločného smerovania Únie, vyhlásil v pondelok spolkový kancelár Friedrich Merz.

V tejto súvislosti pohrozil aj Maďarsku, ktoré má vyplácanie časti eurofondov už niekoľko rokov pozastavené, a to pre podozrenia z rozsiahlej korupcie či porušovania Charty základných práv EÚ.

TASR o tom informuje podľa správ agentúry Bloomberg a televízie n-tv.

„Ak budeme pokračovať v tomto kurze, nevyhneme sa konfliktu s Maďarskom a so Slovenskom. Nemôžeme dovoliť, aby rozhodnutia celej EÚ záviseli od nejakej malej menšiny. A určite by mohlo dôjsť k jasnejším slovám a možno aj tvrdším konfliktom,“ je presvedčený Merz. 

Podľa n-tv poukazoval na to, že obe krajiny disponujú právom veta, ktoré im umožňuje blokovať alebo prinajmenšom oslabovať pripravované sankcie Únie voči Rusku.

Členskej krajine EÚ, ktorá porušuje pravidlá napríklad v oblasti právneho štátu, môže hroziť právne konanie zo strany Bruselu. Eurokomisia v sobotu vyzvala Maďarsko, aby stiahlo svoj návrh zákona o transparentnosti, ktorý je podľa kritikov namierený proti mimovládnym organizáciám financovaným aj zo zahraničia. Kritici ho tiež prirovnali k pokusom ruského prezidenta Vladimira Putina potlačiť svojich oponentov.

Okrem právneho konania „je tu ešte vždy možnosť odobratia európskych prostriedkov“ dotknutým štátom, reagoval Merz na otázku o Slovensku a Maďarsku počas diskusného fóra, ktoré zorganizovala verejnoprávna televízia WDR. „Ak bude treba, budeme to riešiť,“ dodal kancelár.

Slovensko vyvoláva čoraz väčšie obavy aj v Bruseli, píše Bloomberg s tým, že vláda premiéra Roberta Fica si osvojila konfrontačnú rétoriku voči EÚ a viac sa priklonila k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.

Obe krajiny sú zároveň obviňované z udržiavania úzkych vzťahov s Ruskom v čase, keď vedie vojnu proti Ukrajine. Bloomberg pripomenul napríklad nedávnu cestu slovenského premiéra do Ruska, kde sa stretol s Putinom.

Nemecko je kľúčovým obchodným partnerom Slovenska aj Maďarska, pričom obe tieto krajiny sú orientované na export. K vývozu oboch štátov výrazne prispieva napríklad nemecká automobilka Volkswagen. Maďarský minister hospodárstva Marton Nagy v pondelok povedal, že Budapešť by mala prehodnotiť svoju prílišnú závislosť od obchodu s Berlínom.

Slovensko nie je malý žiačik, reaguje Fico

V utorok ráno počas návštevy Arménska reagoval na slová nemeckého kancelára aj premiér Robert Fico. Slovensko podľa neho nie je malý žiačik, ktorého treba poučovať. Tvrdí, že vyhrážky stopnutím eurofondov sú absolútne neprijateľné v modernej Európe.

Slovenský premiér hovorí, že podobné vyjadrenia tu už boli. „To sa absolútne nepatrí. Ak si niekto myslí, že ja si teraz nedovolím povedať vlastný názor, tak je na veľkom omyle. To, čo povedal kancelár, je absolútne neprijateľné pre suverénnu krajinu,“ hovorí Fico.

Premiér vraví, že nevidí nič také v praktickej politike Slovenska, čo by niekto mohol označovať za porušenie pravidiel právneho štátu. Dodal, že politika jedného povinného názoru je pre Európu taká nebezpečná ako tretia svetová vojna.

„Toto keď si veľkí chlapci neuvedomia, tak ideme do obrovského konfliktu,“ hovorí Fico s tým, že suverénne postoje Slovenska nevychádzajú z ješitnosti alebo úzkoprsosti, ale z toho, že má vlastné národnoštátne záujmy.

„Čo to je za politiku v 21. storočí? Nebudete poslúchať, tak s vami urobím poriadok. To sme kde, preboha?“ pýta sa premiér.

„Toľko agresivity, toľko nenávisti, toľko rôznych poznámok. Myslím si, že nejdeme do dobrých časov. A o to viac by sme aj na Slovensku mali uvažovať, že či dáme energiu do nejakej súdržnosti, do nejakého fungovania až do nasledujúcich parlamentných volieb alebo či pôjdeme cestou nejakého havkania, lebo ja nič iné nepočúvam na Slovensku, iba také havkanie,“ dodal.

Na Merzove slová reagoval aj minister zahraničia Juraj Blanár. Podľa neho je uvažovanie spolkového kancelára neprijateľné. Hovorí, že ak niektorý zo štátov vznesie výhrady, tak to robí pre svoje suverénne postavanie a vtedy je potrebné rokovať, nie hľadať donucovacie mechanizmy. 

„Slovenská republika je plnohodnotným členským štátom Európskej únie, kde sa rozhodovacie procesy neriadia podľa vyjadrení väčších štátov, ale hľadaním konsenzu. Aj preto SR opakovane zdôrazňuje, že je proti zrušeniu veta a nahradzovaniu jednomyseľného hlasovania len kvalifikovanou väčšinou, čo by niektoré štáty stavalo do nevýhodnej pozície, keď by museli akceptovať rozhodnutia, ktoré by zásadne mohli ovplyvniť samotný štát a jeho obyvateľov,“ uviedol Blanár.

Šéf rezortu diplomacie verí, že išlo o hypotetické vyjadrenia. Apeluje na spoločnú komunikáciu a rovnocenné postavenie členských štátov, na ktorých bola Únia založená a ktoré umožňujú hľadať prijateľné riešenia a konsenzus.