Vodná elektráreň Málinec Výstavbu podporili starostovia 17 obcí z Podpoľania, Taraba s nimi podpísal dohodu

Výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec podporili starostovia obcí Málinec, Látky a ďalších 15 obcí z Podpoľania. Rezort životného prostredia s nimi podpísal dohodu.

Oznámil to minister Tomáš Taraba s tým, že obce na Podpoľaní si vďaka tomu budú ročne rozdeľovať 2,5 milióna eur.

Financie majú byť naviazané na prevádzku prečerpávacej elektrárne, obce ich však budú mať k dispozícii skôr, ako sa jej stavba začne.

„Sú primátori a starostovia, ktorí sa postavili k téme zodpovedne. História vám to nezabudne,“ povedal Taraba. „Veľmi detailne a pravidelne sme rokovali s predstaviteľmi obcí, výsledkom čoho je dnes táto dohoda. Je to memorandum, ktoré definuje veľmi jasný záväzok realizovať prečerpávaciu vodnú elektráreň,“ dodal.

Dvaja zo starostov memorandum podpísať nechcú. „Kto nechce benefit, tak ho nebude mať,“ odkázal im Taraba s tým, že tieto obce nemusia byť napríklad odkanalizované.

„Nápadne to pripomína legálnu korupciu a trestný čin prikrmovania,“ reagovala na Tarabovo vyhlásenie Mária Kolíková zo SaS.

Upozornila, že zatiaľ vôbec nie je jasné, či výstavba prečerpávacej elektrárne napríklad neohrozí zdroj pitnej vody pre 60-tisíc ľudí. „Vláda sa rozhodla postaviť prečerpávačku na inom mieste, ako sa plánovalo 40 rokov, a zrazu starostovia povedia vopred, že je to v poriadku,“ dodala.

Taraba podľa nej vydiera obce, ktoré projekt nechcú podporiť. „Je to na hrane zneužívania právomoci verejného činiteľa,“ povedala.

Tamara Stohlová z PS hovorí, že Taraba pretláča výstavbu elektrárne proti obyvateľom dotknutých obcí. Projekt výstavby elektrárne podľa nej odmietol obyvateľom obcí sprístupniť a jeho znenie nezverejnil. 

„Memorandum sľubuje každoročné prerozdelenie balíka peňazí pre obce na Podpoľaní. Takmer polovicu by pritom mali dostať obce, ktoré výstavbou nebudú vôbec dotknuté. Sú vzdialené aj desiatky kilometrov vrátane obce Očová. Navyše, na Slovensku už máme skúsenosť s podobnými sľubmi, ktoré nakoniec štát nedodržal,“ uviedla Stohlová.

Starostov dotknutých obcí si podľa nej dokázal „kúpiť“ sľubmi o cyklotrasách, kanalizáciách či prísľubom, že v danej lokalite sa nebude budovať úložisko jadrového odpadu. 

Detviansky mestský zastupiteľ Vladimír Dado upozornil, že zastupiteľstvo o žiadnom memorande nerokovalo a jeho podpis bol len iniciatívou primátora.

Gazdujú na Čechánkach, kde chce Taraba novú elektráreňNejde len o päť chatiek. Minister klame a nemá ani šajnu, čo to pre ľudí znamená

Lukáš Kekelák

Prečo potrebujeme prečerpávaciu vodnú elektráreň

Prečerpávacia vodná elektráreň (PVE) slúži zároveň ako "skladisko" elektriny a zároveň dokáže v reálnom čase vyrovnávať nestabilitu v sieti, ktorá môže byť spôsobená buď nadmernou výrobou v čase nižšej spotreby - napríklad v prípade intenzívneho slnečného žiarenia v solárnych parkoch, alebo nedostatočnou výrobou v čase zvýšenej spotreby.

V čase, keď sa elektriny vyrába viac, ako je aktuálna spotreba, sa na spodnej nádrži zapnú čerpadlá, ktoré z nej tlačia vodu do hornej vodnej nádrže a de facto tak spotrebúvajú elektrinu, ktorá v tej chvíli nemá iné využitie.

V čase, keď je spotreba vyššia ako momentálna výroba, sa, naopak, otvorí horná nádrž a šachtou s turbínami sa spúšťa do spodnej nádrže, čím sa vyrába elektrina.

Z hľadiska „skladovania“ elektriny je PVE pri slovenskom geografickom profile najvhodnejším a v zásade aj najekologickejším riešením.

Prečerpávacia elektráreň IpeľBez ohľadu na Tarabove spôsoby ju potrebujeme. Je to najekologickejší aj najvýnosnejší spôsob skladovania elektriny

Erik Potocký

Slovensko vzhľadom na svoj energetický mix zároveň takéto úložisko energie potrebuje. Z jadra vyrábame zhruba dve tretiny elektriny (s potenciálom zvyšovania tohto podielu), ďalšími zdrojmi sú vodné elektrárne, paroplynové cykly a obnoviteľné zdroje (najmä fotovoltaika).

Dominuje teda výkonný a stabilný, no málo flexibilný zdroj. Na druhom póle stoja obnoviteľné zdroje, ktoré v čase špičky, v našom prípade maxima slnečného svitu, dokážu vyrobiť veľké množstvá elektriny, no nie je možné ich výkon nijako ovládať ani predvídať, keďže závisia od neovplyvniteľných poveternostných podmienok.

Nárazovo veľká spotreba elektriny súvisí najmä s priemyslom, výhľadovo s masívnejším rozšírením elektromobility a aj nárazovej spotreby dobíjania po návrate ľudí domov z práce. (To je spotreba, ktorú nárazovo dokáže pokryť práve vypúšťanie hornej nádrže PVE.)

V priemysle ide výhľadovo napríklad o potenciálny prechod košických, ale aj iných železiarní na elektrické vysoké pece. Takisto vysoko energeticky náročná bude aj chystaná baterkáreň, ktorá môže nárazovo počas prevádzky vyvolávať zvýšenú potrebu či, naopak, prudký pokles spotreby v sieti.

Prečerpávacia vodná elektráreň je zároveň výhodná aj biznisovo. Za to, že spotrebuje prebytkovú energiu a uloží ju do energie vody, dostane zaplatené od producenta tejto elektriny. Druhýkrát dostane zaplatené, keď vďaka gravitácii energiu vody premieňa opäť na elektrinu a púšťa ju do siete.

Dlhodobo predpokladať konkrétne výnosy, a to ešte vo výhľade niekoľkých rokov, je prakticky nemožné. Zvyčajne sa totiž ceny spotrebúvanej aj predávanej elektriny z PVE tvoria na trhovej báze, obchody sa neraz uzatvárajú v reálnom čase v 15-minútových slotoch.

Slovensko má zároveň mimoriadne vhodný geografický profil s členitým terénom, kde je možné na malom území postaviť hornú aj dolnú nádrž. Máme však doteraz len jednu väčšiu - PVE Čierny Váh s inštalovaným výkonom 735 MW. Tri menšie - Ružín, Liptovská Mara a Palcmanská Maša majú inštalovaný výkon v desiatkach MW.

Výstavbu podporuje aj batériový priemysel

Napríklad spoločnosť Fuergy považuje vybudovanie novej PVE za nevyhnutné už v horizonte 10 až 15 rokov, pričom samotná elektráreň by sa mala čo najviac zladiť s batériovými úložiskami, aby vedeli v súlade flexibilne reagovať na výkyvy v sieti rádovo v sekundách.

Dôležité je to aj z pohľadu prepojenia Slovenska s prenosovými sústavami okolitých krajín.

„Zapojenie Slovenska do európskej siete PICASSO/MARI zvýraznilo význam stabilizačných služieb, najmä vzhľadom na rastúce požiadavky na spoľahlivosť prenosovej sústavy. Preto má zmysel priebežne zvyšovať kapacity zdrojov schopných stabilizovať sieť (v prvom rade batériových úložísk – čo je rýchle riešenie –, avšak perspektívne aj prečerpávacích elektrární),“ uvádza obchodný riaditeľ spoločnosti Fuergy Vladimír Miškovský.

Prikláňajú sa aj k zmene lokality z Ďubákova na Čechánky, keďže táto zasiahne rádovo menej ľudí. Využitie Málinca ako spodnej nádrže môže podľa Fuergy čiastočne zoptimalizovať celkové náklady na túto elektráreň.