Ferenčák príde o funkciu v Hlase Nepodržal koalíciu pri zmene ústavy, Šutaj Eštok ho medzi členmi predsedníctva nechce

Poslanec Ján Ferenčák, ktorý na aktuálnej schôdzi odmietol podporiť novelu ústavy a ktorý pred pár mesiacmi rebeloval spoločne s migaľovcami, príde o funkciu vo vedení Hlasu. Ide o jedného zo zakladajúcich členov strany, keďže patrí k základnej jedenástke ľudí, ktorí po odchode zo Smeru zakladali Hlas spolu s Petrom Pellegrinim.

V stredu sa zišlo predsedníctvo Hlasu, na ktorom predseda Matúš Šutaj Eštok predstavil nominácie do vedenia strany. Spravil tak pred sobotným snemom, kde si delegáti zvolia nové zloženie predsedníctva.

Hlas už s Jánom Ferenčákom neráta. Nie je medzi navrhutými kandidátmi na členov predsedníctva. Dôvodom má byť strata dôvery voči nemu, ako aj jeho postoje za posledné obdobie, napríklad žiadosť o odklad hlasovania o novele ústavy.

„Predseda navrhol mená a medzi nimi som nebol,“ povedal Ferenčák. Jeho stranícky šéf mu to odôvodnil utorkovým postojom k hlasovaniu o ústave, ako aj celou situáciou, ktorá nastala za pol roka v Hlase.

Ferenčák tvrdí, že požiadal stranu, aby ho na sneme opätovne navrhla za člena predsedníctva. „Predseda to potom uzatvoril, že on tú nomináciu dal, takže žiadne iné meno sa už neobjavilo,“ uviedol Ferenčák pre TASR s tým, že na snem príde. „Nechcem robiť ‚ukvapivé‘ závery, ale pevne verím, že strana Hlas má budúcnosť, perspektívu a že hodnoty, ktoré ja zastávam, sú tými hodnotami, ktoré ctia aj členovia strany,“ doplnil.

Hlas neráta ani s Dolinkovou

„Všetci navrhnutí kandidáti sú garanciou, že budú rozvíjať základné princípy, na ktorých strana Hlas vznikla a ktoré naďalej ctí a rozvíja, teda pracovať s cieľom priniesť lepší život ľuďom, regiónom a celému Slovensku,“ uviedla strana v stanovisku, ku ktorému pripojila zoznam kandidátov.

Okrem Ferenčáka neráta strana Hlas v predsedníctve ani s exministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou, ktorá v októbri 2024 podala demisiu po tom, čo ju kritizovali koaliční partneri zo Smeru i z SNS.

Robert Fico odovzdáva ministerstvo Kamilovi Šaškovi, ktorý nahradil Zuzane Dolinkovej. Foto: TASR/Martin Baumann

Dolinková mala z ministerskej pozície prísť do parlamentu, no neprevzala si poslanecký mandát. Prestala sa zapájať aj do aktivít strany, pričom podľa Denníka N viacerí straníci ani nevedeli povedať, kde je a čo robí.

„Na vlastnú žiadosť a z osobných dôvodov si pozastavila členstvo v strane. Z toho dôvodu nie je ani v predsedníctve strany,“ uviedla hovorkyňa strany Michaela Eliášová.

Naopak, na zozname kandidátov sa objavili europoslanec Branislav Ondruš a prezidentov bratranec Lukáš Pellegrini.

Zoznam navrhnutých kandidátov:

• Branislav Becík
• Ján Blcháč
• Karol Janas
• Peter Kalivoda
• Peter Kmec
• Ľubica Laššáková
• Peter Náhlik
• Róbert Puci
• Dušan Tittel
• Peter Žiga
• Branislav Ondruš
• Lukáš Pellegrini

Členovia predsedníctva, ktorým sa ešte nekončí mandát:

• Matúš Šutaj Eštok (predseda)
• Denisa Saková (podpredsedníčka)
• Tomáš Drucker (podpredseda)
• Richard Raši (podpredseda)
• Erik Tomáš (podpredseda)
• Igor Tkačivský (generálny manažér strany)
• Kamil Šaško (člen predsedníctva)
• Michal Kaliňák (člen predsedníctva)

Predseda poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci ešte pred zverejnením nominácií pre portál Aktuality.sk povedal, že ak Ferenčák nebude medzi nominantmi strany do predsedníctva, tak „sám musí zvážiť, či to je zdvihnutý prst“.

„Nie je to perzekúcia. V zmysle našich platných stanov predseda navrhuje na sneme návrh na členov predsedníctva a snem ich má potom následne zvoliť. Keď ho nenavrhne, tak ho snem nebude môcť ani zvoliť,“ uviedol Puci.

Minister školstva a podpredseda Hlasu Tomáš Drucker povedal, že predsedníctvo strany nezasadalo, aby niekoho vylučovalo alebo nevylučovalo. Tvrdí, že drvivej väčšine členov predsedníctva sa skončil mandát a na sneme sa bude voliť nové. „Nie je to na mne,“ odpovedá na otázku, či podporuje, aby vo vedení strany už nebol Ferenčák.

Kolegov pri novele ústavy prekvapil

Primátor Kežmarku a predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti v pondelok zaskočil poslancov Hlasu, ktorí tvrdia, že vopred nevedeli o tom, že Ferenčák nie je ochotný teraz zdvihnúť ruku za zmenu ústavy.

V deň, keď sa o novele malo hlasovať, poslanec Michal Bartek počul na poslaneckom klube prvýkrát Ferenčákovu výhradu. „Dovtedy vôbec nehovoril, že by ústavu nejakým spôsobom rozporoval,“ poznamenal Bartek pre Postoj.

Poslanec Hlasu Michal Bartek. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ferenčák žiadal, aby sa hlasovanie preložilo na jeseň, a argumentoval tým, že téma si vyžaduje dlhšiu diskusiu.

V utorok naznačil zmeny v predsedníctve Hlasu aj predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter, ktorý na tlačovej konferencii oznamoval presun hlasovania o novele ústavy na september. 

Richter povedal, že Ferenčákov „vývoj nesmeruje k tomu, že by mal ostať v predsedníctve Hlasu“. Vychádzal pritom z informácií, ktoré z Hlasu mal. „Je otázne, akú stopu to na ňom zanechá,“ povedal o Ferenčákovi.

Aký bol Ferenčákov postoj k novele

Ferenčák tvrdil, že oddialenie hlasovania pomôže stranám presvedčiť verejnosť o svojom pohľade na zmenu ústavy. „Sú to vážne zmeny, ktoré polarizujú spoločnosť,“ povedal novinárom v parlamente. „Nič sa nestane, keď sa bude hlasovať na jeseň.“

Ešte stále člen predsedníctva Hlasu v marci v rozhovore pre Postoj uviedol, že zakotvenie dvoch pohlaví do ústavy podporí. „Súhlasím s tým, veď sú len dve pohlavia a s takouto zmenou ústavy nemám problém,“ povedal.

Zdôraznil však, že to nie je jediný bod plánovaných zmien. „Takže sa poďme o tom baviť. Ak diskusia so mnou o tom nebude, môžem garantovať, že s mojím hlasom nemusia počítať,“ povedal v marci.

Ferenčák zároveň v pondelok prišiel s pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcel zvýšiť kvórum na ústavné zmeny na 100 hlasov. Momentálne stačí na zmenu ústavy 90 poslancov. Za vyššiu ochranu ústavy je podľa neho koalícia aj opozícia. „Mali však výhrady, že veci, ktoré už sú v ústave, by boli do budúcna ťažko zmeniteľné,“ dodal s tým, že aj táto téma si vyžaduje dlhšiu diskusiu.

Smer chce o Ferenčákovom návrhu ešte rokovať. „Vysvetlili sme mu, že je to taká zložitá zmena, že pri kultúrno-etických otázkach sa to nedá odhlasovať. Žiada si to diskusiu na širšom fóre. Pán Ferenčák povedal, že je pripravený ďalej s nami rokovať a bude zvažovať podporu ústavnej novely v septembri.“

Tibor Gašpar zo Smeru dúfa, že v septembri Ferenčák za novelu zahlasuje. „Chcem veriť, že na jeseň si dá povedať. Pochádza z mesta ako ja – z Kežmarku. Viem, že je to mesto, kde občania vyznávajú tieto princípy a hodnoty. Tak dúfam, že ho presvedčí to, že Slovensko si želá prijatie tejto ústavy, minimálne 80 percent,“ povedal Gašpar.

Ako dopadli ostatní rebeli

Ferenčák patril spolu so Samuelom Migaľom, s Radomírom Šalitrošom a Romanom Malatincom ku skupinke rebelujúcich v strane Hlas. Kritizovali zlú komunikáciu vedenia strany aj vedenia poslaneckého klubu. Niektorí z nich mali aj požiadavky na funkcie.

Zároveň im prekážali viaceré kroky vlády a pri niektorých návrhoch koalície odmietli hlasovať. Aj pre nich sa koncom minulého roka viackrát stalo, že parlament nebol uznášaniaschopný, lebo koalícia nemala dostatok hlasov.

V januári na pracovnom kongrese strany vylúčili dvoch vzbúrencov – Migaľa a Šalitroša. Stalo sa tak na návrh prítomných členov snemu.

Neskôr opustil Hlas aj poslanec Roman Malatinec, ktorý sa pridal k Rudolfovi Huliakovi do Národnej koalície. Malatinec je rovnako ako Huliak z Podpoľania.

V tom čase Ferenčák priznal, že od koalície dostal ponuku mimo parlamentu. „Mal som ponuku ísť do diplomatických služieb mimo parlamentu. Dôvody neviem. Z môjho pohľadu si to vážim a budem to zvažovať,“ povedal začiatkom roka.

V zákulisí sa už dlhšie vedie debata, či nízke preferencie Hlasu nebudú viesť k výmene predsedu strany. Podľa Jána Ferenčáka by sa tak mohlo stať v prípade, keď strana klesne na úroveň šiestich percent.

„Táto téma nie je na stole, dôvera voči terajšiemu predsedovi je. Mám výhrady voči takémuto riadeniu, ale asi som možno zatiaľ ojedinelý alebo tí, ktorí majú iné vízie, ich možno ešte verejne nedeklarujú,“ povedal Ferenčák pre TASR.