Doživotná renta Stopka pre Žilinku je víťazstvom Hlasu

Keď sa stal Maroš Žilinka v zime 2020 generálnym prokurátorom, v mnohých vzbudzoval nádej, že sa konečne začnú poctivo preverovať aj korupčno-mafiánske kauzy s politickým pozadím.

V tom čase už boli rozbehnuté viaceré trestné stíhania vplyvných ľudí, pričom generálna prokuratúra nekládla žiadny odpor, naopak. Žilinka povzbudzoval svojich kolegov, aby neuhli ani o milimeter.

Zlom nastal na jar 2021, keď udreli vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu na vtedajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Jeho obvinenie a zadržanie spustilo lavínu protiakcií, známych ako vojna v polícii.

Odštartovala to správa tajnej služby, že spomínaní vyšetrovatelia údajne manipulujú s výpoveďami tzv. kajúcnikov. Politicky ich vyšetrovanie torpédovali hlavne Robert Fico a Boris Kollár.

Spláca dlh?

No nezaostávala ani generálna prokuratúra. V spolupráci s inšpekciou tri roky účelovo stíhala čurillovcov, aby na nich napokon podala aj obžalobu. Popritom v prospech viacerých takzvaných „našich ľudí“ problematicky použila paragraf 363.

O dôvodoch, ktoré viedli kedysi proreformného prokurátora Žilinku k zmene kurzu, možno len špekulovať. Najčastejšie sa však spomína splácanie dlhu za zvolenie do vysnívanej funkcie šéfa prokuratúry.

No hoci mohla byť súčasná moc so Žilinkom spokojná, Smer a spol. potrebujú lojálneho generálneho prokurátora aj po ďalších voľbách, ak by ich vyhrala opozícia. 

Začalo sa hovoriť o pláne, že Žilinka by predčasne uvoľnil post, aby nového generálneho prokurátora volil ešte tento parlament. V tejto súvislosti sa skloňujú mená ako Marek Para a David Lindtner.

Aj preto prišiel nápad s doživotnou rentou. Nevedno, či bol priamo konzultovaný so Žilinkom alebo išlo len o návnadu. No v každom prípade bol ušitý na mieru, keďže Žilinka už nemôže druhýkrát kandidovať.

Nedostane nič

Iniciatíva jedného z poslancov Smeru vyplácať mu do konca života päťtisíc eur mesačne – po štyroch rokoch vo funkcii – však narazila na odpor. V čase konsolidácie s ňou mala problém aj časť koalície.

Hlavne Hlas a prezident Pellegrini, ktorý zatiahol ručnú brzdu. Ten zákon nepodpísal a vrátil ho parlamentu. S pripomienkou, že ak renta, tak až po siedmich rokoch, keď uplynie mandát šéfovi prokuratúry.

Poslanci nakoniec veto hlavy štátu neprelomili. To znamená, že nielen Žilinka, ale ani jeho potenciálny nástupca nedostane nič. Za zákon ako celok dokonca nehlasoval ani jeden (!) poslanec parlamentu.

Smer, Hlas aj SNS sa zdržali, opozícia bola proti. Krátko predtým pritom Hlas – spolu s opozíciou – schválil Pellegriniho pripomienku o posunutí lehoty na vyplácanie renty až po siedmich rokoch.

Víťazstvo Hlasu

Zjavne proti vôli Smeru, ktorý sa aj v tejto veci zdržal. Hlasovanie o rente je tak politickým víťazstvom Pellegriniho a Hlasu, keďže neprešiel najhorší scenár – „zahojiť“ Žilinku už po štyroch rokoch.

Napriek tomu je otázne, či zostane generálnym prokurátorom do konca funkčného obdobia. Z prostredia rezortu sa už dlhšie šíria informácie, že chce odísť – najčastejšie sa spomína Ústavný súd.

Dôvodom sú najmä tlaky, ktorým čelí, hoci si ich spôsobil sám. Na sebavedomí mu určite nepridal ani fakt, že vo finále nedostal v prípade renty ani hlas. Samotný Žilinka o budúcnosti zahmlieva.

Vo funkcii vraj skončí, keď sa „naplní jeho čas“. Dnes ho už pritom ostreľujú aj z koalície či z dezinfoscény – vraj je príliš „mäkký“. Z nádeje na očistu a systémovú zmenu sa tak stal nástroj na jedno použitie.