Postupimská profesorka verejného práva Frauke Brosiusová-Gersdorfová sa celkom dobre hodí do úlohy jakobínskeho strašidla: blond vlasy nosí prísne sčesané dozadu, jej modré oči majú prenikavý až nemilosrdný pohľad a občas používa tvrdé výrazy.

Napríklad keď ako zástankyňa menšinového názoru, že zákaz najväčšej opozičnej strany AfD je za určitých podmienok právne prípustný, v televíznej talkshow dodala, že tým, „samozrejme, nebudú odstránení prívrženci“ tejto strany.

Hovoriť – aj keď iba v podobe hyperbolickej negácie – o „odstránení“ desiatich miliónov nemeckých voličov je minimálne politicky necitlivé.

Nemôže preto prekvapiť, že nominácia výrečnej progresívky Brosiusovej-Gersdorfovej na široko rešpektovaný ústavný súd v Karlsruhe vyvolala nevôľu vo frakcii kresťanskodemokratickej únie CDU a CSU. Voľba nominantky menšieho koaličného partnera SPD na osemčlenný karlsruhský súd už bola dohodnutá s vedením dvojnásobne väčšej frakcie CDU/CSU, v poslednej chvíli však stroskotala a bola presunutá na septembrové zasadnutie spolkového snemu.

Niektorí konzervatívnejší poslanci strán kancelára Friedricha Merza a bavorského premiéra Markusa Södera jednoducho nechceli hlasovať za „radikálnu ľavičiarku“.

Je z toho menšia, existenciu „veľkej koalície“ neohrozujúca kríza, ktorá je pre nás zaujímavá iba preto, lebo ako na röntgenovej snímke obnažuje hodnotovú chrbticu nemeckej elity.

Už tri týždne kanceláromMerz nasadil drsnejší tón, mieri však viac na Orbánov zákaz dúhového pochodu ako na Fica

Martin Leidenfrost

Absolútne umiernené postoje

Do obrazu zapadá aj veta Brosiusovej-Gersdorfovej z jej písomnej obhajoby: „Zastupujem absolútne umiernené postoje zo stredu našej spoločnosti.“

To si nemeckí radikáli o sebe autenticky myslia.

Niektorí riadni kresťanskodemokratickí poslanci považovali výber „FBG“ od začiatku za prepálenú provokáciu SPD.

Treba vedieť, že Merz ešte ako líder parlamentnej opozície v novembri stiahol nominanta CDU na ústavného sudcu, lebo ho najmä Zelení považovali za príliš konzervatívneho. Robertovi Seegmüllerovi sa stalo osudným, že v utečeneckej kríze argumentoval proti azylovej politike vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej – a za odmietnutie žiadateľov o azyl na hraniciach, ktoré dnes Merzova vláda praktizuje.

Frauke Brosiusová-Gersdorfová, o ktorej právnej spôsobilosti nikto nepochybuje, je verejne známa firma, lebo svoje postoje často prezentuje v článkoch a rozhovoroch pre progresívnu nemeckú tlač.

Tu je iba malý výber jej postojov z minulosti. Boli v prospech moslimskej šatky, v prospech ženských kvót, v prospech očkovacej povinnosti a napokon v prospech legalizácie potratu.

1. V roku 2020 Brosiusová-Gersdorfová kritizovala rozhodnutie, ktorým ústavný súd potvrdil prípustnosť zákazu nosenia šatky pre advokátske koncipientky. V progresívnom berlínskom denníku Tagesspiegel napísala, že moslimská šatka „neporušuje požiadavku neutrality štátu“.

Kým zákaz šatky pre koncipientky bol sporný, v Karlsruhe vládol široký konsenzus o tom, že nemecké sudkyne a prokurátorky nosiť šatku nemôžu. FBG sa postavila dokonca proti tejto pozícii a nazvala platný zákaz „zákazom výkonu povolania“.

2. V rozhovore pre neoficiálny stranícky denník Zelených Tageszeitung povedala, že považuje za správne „zaviesť zákonné kvóty na zvýšenie podielu žien v parlamentoch“. Konkrétne navrhovala, aby politické strany museli povinne vytvoriť „tandemy kandidátov a kandidátok vo volebných obvodoch“.

Spolkový ústavný súd sa doteraz vo svojej judikatúre kvótami pre ženy vo volebnom práve nezaoberal, krajinské ústavné súdy Brandenburska a Durínska však v roku 2020 zamietli zákony v tejto veci. FBG ide teda aj v tejto otázke proti väčšine právnickej obce.

3. Počas pandémie koronavírusu publikovala FBG spolu so svojím manželom – lipským profesorom práva Hubertusom Gersdorfom – výzvu, v ktorej obaja považujú povinné očkovanie proti koronavírusu za zlučiteľné s nemeckou ústavou. Dokonca uvažovali „o tom, či v súčasnosti existuje ústavná povinnosť zaviesť povinné očkovanie“.

Pohľad do susedného Rakúska mohol manželom Brosiusovcom-Gersdorfovcom ukázať, ako tamojší zákon o povinnom očkovaní otrávil spoločnosť, pár špičkových právnikov napriek tomu sformuloval tento nezvyčajne autoritársky postoj. Nemecký parlament bol našťastie múdrejší – žiaden návrh zákona o povinnom očkovaní nezískal väčšinu.

Keď Atlantik už nemá západné pobrežieMerz bude zrejme lepším kancelárom, no silný líder vzkriesenej Európy to asi nebude

Martin Leidenfrost

Nenarodené deti nemajú ľudskú dôstojnosť

4. Postoj, ktorým nominantka SPD na ústavný súd nepochybne polarizuje najviac, je jej výrazný pro-choice názor.

Spomedzi mnohých zlých potratových legislatív v Európe má Nemecko jednu z pomerne lepších: potrat do dvanástich týždňov od počatia nie je legálny, ale za istých podmienok je oslobodený od trestu. Medzi podmienky patrí, že tehotná žena, ktorá žiada o umelý potrat, sa musí najneskôr tri dni pred zákrokom podrobiť poradenstvu v štátom uznanej poradni pre konflikty v tehotenstve.

Bol to historický kompromis, s ktorým sa časom zmierili aj kresťanskí proliferi z rôznych, nielen kresťanskodemokratických strán. Politická ľavica už dlho tlačí na úplnú legalizáciu „práva“ na potrat, doteraz však nedokázala prekonať odpor CDU/CSU, AfD a čiastočne ani pravicovoliberálnej FDP.

A tu je pes zakopaný: Frauke Brosiusová-Gersdorfová bola zástupkyňou koordinátora vládnej komisie, s ktorou sociálnodemokraticko-zeleno-liberálna vláda kancelára Olafa Scholza pripravila vyňatie potratového paragrafu 218 z trestného zákona. Zámer bol „legalizovať“ potrat do určitej lehoty, trojdňová lehota na rozmyslenie sa takisto mala zrušiť.

Táto pro-choice novela neprešla, lebo liberáli z FDP nehlasovali za, Brosiusová-Gersdorfová je však odvtedy známa ako tvár legalizácie potratu.

V kapitole správy vládnej komisie, za ktorú bola FBG zodpovedná, sa uvádza, že existujú „dobré dôvody“ v prospech platnosti ľudskej dôstojnosti „len pre ľudskú bytosť od narodenia“. V slávnostnom zborníku na počesť svojho doktorandského školiteľa, právneho filozofa Horsta Dreiera krátko predtým napísala, že „predpoklad, že ľudská dôstojnosť platí všade, kde existuje ľudský život“, je „biologicko-naturalistický omyl“.

Tento názor je v príkrom rozpore s rozhodnutím z roku 1993, v ktorom Spolkový ústavný súd – na ktorý sa postupimská profesorka chystá – zdôraznil: „Ľudská dôstojnosť sa vzťahuje na ešte nenarodený ľudský život.“

Pointa tohto príbehu spočíva v tom, že SPD už v roku 2008 nominovala do Karlsruhe samotného školiteľa FBG Horsta Dreiera. CDU/CSU vtedy ešte prejavila charakter: SPD musela Dreiera – aj pre jeho spochybnenie ľudskej dôstojnosti embrya – stiahnuť.

Kedy sa zo zhluku buniek stáva človek?Neuroveda posúva svoje poznanie tak, že môže zmeniť právny pohľad na potraty

Alena Potocká

SPD ju chce očividne pretlačiť

Zatiaľ sa nezdá, že sa nominácia sebavedomej Dreierovej doktorandky skončí podobným kompromisom. FBG cíti silnú podporu, podporuje ju červená tlač aj otvorený list tristo celebrít.

Z vnútra SPD kritizujú jej nomináciu iba ľudia zo starej gardy: bývalý predseda Sigmar Gabriel zádumčivo poukázal na to, že ústavná sudkyňa FBG by „určite provokovala katolícku cirkev“ (Gabriel pro-life stanovisko evanjelických cirkví už zrejme nevníma), no a bývalá spolková ministerka zdravotníctva Ulla Schmidtová zdôraznila, že pre ňu platí ľudská dôstojnosť už pred narodením. Keďže sa Schmidtová angažuje v prospech zdravotne postihnutých, je pre ňu „dôležité, aby sme nikdy nerozlišovali medzi životom, ktorý stojí za to žiť, a životom, ktorý za to nestojí“.

Súčasné vedenie SPD chce FBG očividne pretlačiť. Keďže volič kancelársku stranu vyfackoval výsledkom 16,4 percenta, nové vedenie socanov chce teraz demonštrovať, že vie vyhrať aspoň mocenské boje v koalícii.

Kauza Brosiusová-Gersdorfová nevrhá dobré svetlo ani na kresťanských demokratov. Kancelár Merz a predseda frakcie Jens Spahn nomináciu SPD nekriticky odsúhlasili.

Zdá sa, že nepoznali náladu vo frakcii a parlamentnú voľbu FBG a ostatných sudcov museli v poslednej možnej chvíli stopnúť.

Zvlášť Spahnova ignorancia sa dala vysvetliť tým, že aktuálne čelí nepríjemným obvineniam. Podľa vyšetrovacej komisie v úrade spolkového ministra zdravotníctva počas pandémie spreneveril vysoké sumy za predražený nákup rúšok.

Spahn sa snažil dostať zo šlamastiky tým, že spolu s anonymnými poslancami CDU/CSU dal rozšíriť obvinenia FBG z plagiátorstva. Tie obvinenia sa už vyšetrili a ukázali sa ako neopodstatnené. Brosiusovej-Gersdorfovej sa zbytočne a nespravodlivo krivdilo.

Je tu ešte jeden rozmer, ktorý by mohol vysvetliť ľahostajnosť predsedu kresťanskodemokratickej frakcie voči provokatívne progresívnej osobnosti FBG: rovnako ako predseda frakcie SPD, aj Jens Spahn je homosexuálom.

Potratová problematika sa ho jednoducho netýka.