Sankčný balík prešiel Podporilo ho aj Slovensko. Zasiahne ruský obchod s ropou aj tieňovú flotilu

Rada Európskej únie oficiálne prijala 18. balík sankcií proti Rusku, ktorý predtým schválili stáli predstavitelia členských štátov v Bruseli. Sankcie cielia na ruský energetický, bankový a vojenský sektor, uvádza sa vo vyhlásení Rady EÚ.

Slovensko na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti zastupoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok.

„Každá sankcia oslabuje schopnosť Ruska viesť vojnu. Odkaz je jasný: Európa neustúpi od svojej podpory Ukrajiny a bude zvyšovať tlak, kým Rusko neukončí túto svoju vojnu,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Najnovší balík označila za jeden z najtvrdších.

Na sankčný zoznam pribudne 14 osôb a 41 právnických osôb zodpovedných za konanie, ktoré podľa Bruselu narúša alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny. Celkový počet zasiahnutých subjektov tak prevýši 2 500.

Kallasová uviedla, že sankcie sa dotknú aj tých, ktorí „indoktrinujú ukrajinské deti“. Vo vyhlásení Rady sa spomína nemenovaná osoba, ktorá sa aktívne zapája do ich proruskej vojenskej výchovy.

V balíku je uvedených aj niekoľko ruských predstaviteľov na okupovaných územiach Ukrajiny, napríklad osoba zodpovedná za manipuláciu s ukrajinským kultúrnym dedičstvom, popredný ruský podnikateľ či významný ruský propagandista.

Pokiaľ ide o vojenský sektor, EÚ cieli sankciami na dodávateľov ruského vojenskopriemyselného komplexu vrátane troch subjektov so sídlom v Číne, ktoré predávajú tovar používaný na bojisku. Cieľom týchto opatrení je ďalej obmedziť prístup Ruska k tovaru a technológiám. Okrem toho sa balík vzťahuje na osem spoločností pôsobiacich v Bielorusku.

Na 26 nových subjektov sa budú uplatňovať prísnejšie vývozné obmedzenia týkajúce sa tovaru a technológií dvojakého použitia. Jedenásť týchto subjektov sa nachádza v tretích krajinách – sedem v Číne, respektíve Hongkongu a štyri v Turecku. Podľa Bruselu sa podieľali na obchádzaní vývozných obmedzení, ktoré sa týkajú aj bezpilotných lietadiel.

EÚ prvýkrát zaradila na zoznam aj najväčšiu rafinériu ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť v Indii. Terčom sankcií sa stane aj ďalších 105 lodí, ktoré Brusel považuje za súčasť ruskej tieňovej flotily, a po prvý raz aj kapitán jedného z plavidiel. Tieto lode budú podliehať zákazu vstupu do prístavov v EÚ a zákazu poskytovať širokú škálu služieb súvisiacich s námornou dopravou.

Okrem toho sa zavádza zákaz dovozu rafinovaných ropných produktov vyrobených z ruskej ropy a pochádzajúcich z akejkoľvek tretej krajiny. Výnimku majú Kanada, Nórsko, Švajčiarsko, Británia a USA. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa ruská ropa dostala na trh EÚ vedľajšími cestami. Rada taktiež rozhodla o ukončení výnimky na dovoz ropy z Ruska do Česka.

Brusel ukladá úplný zákaz transakcií týkajúcich sa plynovodov Nord Stream 1 a 2, a to aj v súvislosti s poskytovaním tovaru alebo služieb. Bráni tak dokončeniu, údržbe, prevádzke a akémukoľvek budúcemu využívaniu týchto plynovodov.

V dôsledku sankcií EÚ bude mať ďalších 22 ruských bánk obmedzený prístup k zahraničnému financovaniu. Únia takisto ukladá zákaz vykonávať akékoľvek transakcie s Ruským fondom priamych investícií (RDIF), jeho spoločnosťami či firmami, do ktorých investoval alebo mu poskytli svoje služby.

Slovensko napokon sankcie podporilo

Opatrenia dosiaľ blokovalo Slovensko, premiér Robert Fico však vo štvrtok oznámil, že umožní schválenie balíka, pretože dostal od Európskej komisie dostatočné garancie v prípade plánu zastaviť dovoz ruského plynu do EÚ.

Fico vo štvrtok uviedol, že slovenskí zástupcovia sankčný balík vetovali celkovo šesťkrát. Slovensko má podľa jeho slov k dispozícii písomné záväzky eurokomisie podpísané jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a kolégiom komisárov, ktoré sa týkajú plánu zastaviť dodávky ruského plynu do EÚ od roku 2028.

Slovensko podľa Fica tento plán nikdy nepodporí, blokovanie sankcií by však podľa jeho slov ohrozilo záujmy krajiny.

Minister zahraničia Juraj Blanár uviedol, že Slovensko v tomto štádiu „vyrokovalo, čo sa dalo“. V ďalšom kole rokovaní o únijnej stopke pre ruské energetické zdroje bude slovenská vláda podľa neho poukazovať na škodlivosť tohto kroku. Zopakoval, že sankcie „neraz viac ohrozujú samotné európske štáty“ a mier na Ukrajine sa dá dosiahnuť len diplomatickou cestou.

Danko opäť kritizuje Pellegriniho

Na zmenu slovenského postoja k sankčnému balíku reagoval aj Andrej Danko. Je sklamaný a vyjadril protest proti „politickému tlaku, aký bol vyvinutý na slovenskú vládu“.

„Je hlboko znepokojivé, že Európska únia pokračuje v protieurópskej politike. Namiesto toho, aby si uvedomila, že bez lacných cien energií nemôže prosperovať, ďalej pokračuje v destabilizačnom procese,“ napísal Danko na sociálnych sieťach.

SNS podľa neho v budúcnosti spraví „všetko pre to, aby došlo k zvráteniu rozhodnutia o odstrihnutí sa od ruských energií“.

Šéf SNS využil príležitosť aj na ďalší útok voči prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Kritizoval ho, že „nebojoval po boku Roberta Fica“ a namiesto toho „pokračuje vo svojej PR kampani“.

Opozícia kritizuje Fica

Opozícia víta schválenie nového balíka sankcií proti Rusku. Zároveň kritizuje premiéra Roberta Fica za to, že niekoľko týždňov blokoval prijatie týchto sankcií a hlasovanie spájal s témou plánovaného ukončenia dovozu ruského plynu do Európskej únie.

„KDH víta schválenie 18. balíka sankcií proti Rusku, na ktorom sa dohodli členské štáty EÚ. Sankcie vnímame ako mierový tlak na Rusko, aby zastavilo zabíjanie nevinných civilistov,“ vyhlásil v reakcii predseda hnutia Milan Majerský.

Predseda vlády v tejto téme podľa neho „otočil o 180 stupňov“. Kým ešte v stredu tvrdil, že sankčný balík nepodporí, lebo záruky týkajúce sa plynu sú málo konkrétne, o deň neskôr tie isté záruky označil za dostatočné a veto odblokoval.

„Toto nie je štátnická stratégia, to je čistý politický cirkus. Je to dôkaz, že premiér Fico nehrá za Slovensko, on hrá za seba. Namiesto konštruktívnej diplomacie hrá hru o svoje vlastné percentá,“ myslí si Majerský.

Opozičné hnutie bude podľa neho iniciovať zriadenie európskeho kompenzačného mechanizmu, ktorý by spravodlivo odškodnil štáty najviac zasiahnuté sankciami. Takýto prístup označilo za vecný, dôstojný a v prospech Slovenska.

„Národný záujem sa nepresadzuje urážaním partnerov a šírením konšpirácií, klamstiev či poloprávd na sociálnych sieťach. Národný záujem sa vyjednáva. A Fico dnes opäť ukázal, že nehovorí pravdu ani partnerom v Bruseli, ani občanom doma,“ doplnil Majerský.

Opozičná SaS v reakcii „ostro kritizuje“ premiéra za spôsob, akým Slovensko v uplynulých týždňoch blokovalo balík protiruských sankcií. Podľa liberálov išlo o nezmyselné a teatrálne konanie, ktoré len poškodilo Slovensko na medzinárodnej scéne.

„Robert Fico sa celé týždne teatrálne hádzal o zem a vetoval sankcie proti agresorovi, ktorým je Ruská federácia. A výsledok? Úplné fiasko a medzinárodná hanba. Fico konal ako človek na pokyn z Kremľa, nie ako slovenský premiér,“ vyhlásil predseda SaS Branislav Gröhling.

Podľa SaS navyše Ficove skutočné motivácie nesúviseli s ochranou Slovenska, ale s plynovými trasami, ktoré zarábajú len vtedy, ak cez ne prúdi ruský plyn. Liberáli zároveň upozornili, že počas celého „diplomatického škandálu“ mlčala koaličná strana Hlas-SD, ktorá sa pred voľbami tvárila ako garant nášho ukotvenia v EÚ a NATO.

„Je absurdné, že zatiaľ čo Slovensko jediné bojkotovalo spoločný postoj EÚ, strana Hlas sa len mlčky prizerala. Tento alibizmus ich robí spoluzodpovednými za proruské smerovanie vlády Roberta Fica,“ myslí si Gröhling.

„Po tomto týždni to vidí každý – Robert Fico na európsku politiku absolútne nestačí. V otázke plynu nedosiahol nič. Urážal a vydieral partnerov, potom sa detinsky vyhováral na opozíciu, aby nakoniec bez vysvetlenia zrazil opätky. Takú amatérsku a nepripravenú hru od štvornásobného predsedu vlády nikto nečakal. Ani naši európski partneri, ani jeho voliči,“ uviedol v reakcii predseda opozičného PS Michal Šimečka. Jednotná a silná Európa je podľa neho jedinou zárukou bezpečnosti a prosperity Slovenska.

Naťahovanie našich európskych partnerov bolo zbytočné, myslí si podpredseda PS Ivan Štefunko. „Dlhodobo bolo jasné, že sa Slovensku nič nepodarí vyrokovať, a žiaľ, ani sa nepodarilo. Ak by Robert Fico postupoval rozumnejšie a konštruktívnejšie, možno by sa mu nejaké garancie podarilo vyrokovať,“ doplnil s tým, že práve európski predstavitelia sú pre nás najdôležitejšími partnermi, akých máme.

Aj opozičné hnutie Slovensko je presvedčené, že premiér nič zásadné pre Slovensko nevyrokoval a ostal pri blokovaní sankcií osamotený. Ostatných 26 členských štátov EÚ si uvedomuje, že Rusko predstavuje hrozbu a nie je možné byť od neho energeticky či politicky závislý, vyhlásil predseda poslaneckého klubu hnutia Michal Šipoš. „Ani Viktor Orbán už nestojí pri Ficovi. Jediný, kto dnes tvrdí, že máme zostať závislí od Ruska, je práve Robert Fico,“ dodal.

Pellegrini Fica pochválil

Prezident Peter Pellegrini sa Fica zastal. „Bojovať za národnoštátne záujmy Slovenska je povinnosťou vlády a jej predsedu v každej situácii – a to bez ohľadu na to, či sa vo finále podarí naplniť všetky svoje ciele alebo nie,“ napísal na sociálnej sieti.

Pellegrini uviedol, že rozumie snahe EÚ o sankcionovanie Ruska za vojnu na Ukrajine. Dodal však, že sankcie postihnú Slovensko a je „jednoznačnou úlohou“ premiéra a vlády bojovať, aby ich dosahy zmiernili.

Prezident vyjadril presvedčenie, že bez Ficovho „aktívneho prístupu by dnes Slovensko nemalo absolútne žiadne garancie, že po prípadnom odrezaní sa od ruských energií neostane osamotené a bez európskej pomoci“. „Preto podporujem premiéra v jeho snahe vyjednať pre Slovensko čo najlepšie podmienky a bojovať za jeho energetickú bezpečnosť,“ dodal.