Na Dúhový Pride prišlo asi 14-tisíc ľudí Vystúpili Vallo, Droba aj veľvyslanci. Zaznela i podpora Palestíne (+ foto)

Na bratislavský Dúhový Pride prišlo okolo 14-tisíc ľudí. Účasť odhadla firma SafetyCrew, ktorá dohliada na bezpečnosť podujatia, píše Denník N. Vlani sa na pochode zúčastnilo približne desaťtisíc ľudí.

Podujatie sa začalo napoludnie na Námestí slobody. Okolie strážili desiatky policajtov a členov bezpečnostnej služby.

Presný program podujatia organizátori nezverejnili. Z bezpečnostných dôvodov vopred nezverejnili ani trasu plánovaného pochodu.

Účastníci napokon šli cez Staromestskú ulicu a Suché mýto, Palisády a Zámockú ulicu k bývalému podniku Tepláreň, kde v roku 2022 zavraždil útočník dvoch ľudí. Naspäť na Námestie slobody sa vrátili cez Kapucínsku, Obchodnú a Kollárovo námestie.

Pochod sa musel vyhnúť blízkosti Prezidentského paláca. Lex atentát totiž zakázal demonštrácie neďaleko štátnych inštitúcií.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Droba: O Bratislavu strach nemám

„Pride patrí k Bratislave,“ povedal v prejave primátor hlavného mesta Matúš Vallo. Dodal, že si želá, aby všetci ľudia mali odvahu zastať sa tých, ktorí čelia útokom len preto, že sú iní. Neplatí to podľa neho len pre LGBT komunitu. „Príliš veľa ľudí na Slovensku trpí iba preto, lebo si na nich niekto robí agendu,“ povedal. Menoval pritom aj Maďarov, Rómov či umelcov.

Bratislavský župan Juraj Droba v prejave na Námestí slobody vyhlásil, že „o Bratislavu strach nemá, ľudia v regiónoch sú však stále stigmatizovaní“. Zvlášť sa poďakoval rodičom detí, ktoré sú súčasťou LGBT komunity a podporujú ich.

Je podľa neho smutné, že podujatia ako pride musia byť akciami, ktoré nesú aj politické posolstvá.

Lucia Nogová, ktorá spoluorganizovala protest folkloristov proti súčasnému vedeniu ministerstva kultúry, v prejave odmietla idealizovanie obrazu života z minulosti. Dávať ho za príklad súčasnému je podľa nej absurdné.

Ľudí vyzvala, aby „sa skúsili otvoriť, prekročiť stereotypy a začali si užívať rôznorodosť a pestrosť, ktorá tu vždy bola nielen v krojoch, ale najmä v ľuďoch“.

Vystúpili aj Peter a Renata Zaklaiovci, ktorých dieťa podstúpilo tranzíciu. Dnes sa volá Patrik. Opísali svoj príbeh, keď spočiatku mali problém prijať zmenu rodovej identity svojho potomka.

„Záležalo mi viac na názoroch okolia než na tom, čo Paťo cíti a čo prežíva. Nie preto, že by som ho nemiloval, ale preto, že som to nevedel pochopiť,“ povedal Peter Zaklai. Napokon k sebe našli cestu s podporou rodín v podobnej situácii.

„Dnes viem, že najdôležitejšie, čo môžeme ako rodičia urobiť, je ostať pri svojich deťoch. Podporujem svojho syna a spolu s ním aj všetkých LGBTI+ ľudí, ktorí si zaslúžia žiť svoj život slobodne, bezpečne a s láskou,“ povedala Renata Zaklaiová.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ozvali sa aj veľvyslanci

Bratislavský Pride vyjadril podporu aj Palestíne a Palestínčanom. S prejavom vystúpila palestínsko-jordánska umelkyňa a aktivistka Nawras Rashed, podľa ktorej Izrael zneužíva tému LGBTI na ospravedlnenie okupácie. „Kvír identita neospravedlňuje kolonializmus,“ povedala.

Pride podporilo aj 36 veľvyslancov. Holandský ambasádor Jules Gerzon prečítal ich spoločné vyhlásenie. „Pevne stojíme na strane LGBTI komunity, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej spoločnosti a naďalej sa usiluje o úplnú rovnoprávnosť,“ píše sa v ňom. „Všetkým lesbám, gejom, bisexuálnym, transrodovým a intersexuálnym ľuďom na Slovensku a na celom svete: Vidíme vás. Stojíme pri vás.“

Diplomati odsúdili všetky formy diskriminácie, obťažovania a násilia. „Zdôrazňujeme, že postavenie sa za práva všetkých ľudí vedie k slobodnejším, prosperujúcejším a bezpečnejším spoločnostiam,“ uviedli.

Pripomenuli, že práva homosexuálov sú ľudskými právami. „O týchto právach nemožno vyjednávať. Sú neoddeliteľné. Ľudské práva sú základom našich slobodných a demokratických spoločností.“

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Kritika novely ústavy

Niekoľko rečníkov sa venovalo aj plánovanej novele ústavy, ktorá by do základného zákona štátu zaviedla dve pohlavia či zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach. Právnička Janka Debrecéniová návrh označila za „asi najväčšiu hrozbu od pádu komunizmu“.

Obáva sa, že zmena by „pod rúškom bližšie nedefinovanej národnej identity“ umožnila štátnym orgánom ignorovať ľudskoprávne záväzky v oblasti školstva, zdravotníctva aj majetkových či osobných vzťahov.

„Návrh je otvorene zacielený proti možnosti LGBTI ľudí byť, kým sú, a realizovať sa vo všetkých oblastiach života,“ povedala. „Je to útok na slobodu v najhlbšom jadre – žiť v súlade s identitou.“

Tina Bednár zo združenia Dúhové rodiny uviedla, že novela je podľa nej v rozpore s právom EÚ, ktoré garantuje rovnaké podmienky pre všetky rodiny. „Myslia si, že sa zmenou zákona naše deti vyparia? Vyrieši to padajúce mosty či omietky v nemocniciach?“

Účastníkov podujatia vyzvala, aby sa o možných dôsledkoch novely ústavy rozprávali s kolegami či blízkymi a snažili sa ich presvedčiť. Zdôraznila, že podobná aktivita pomohla presadiť manželstvá pre páry rovnakého pohlavia v Írsku.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan