Fico tvrdí, že ruská ekonomika je silnejšia než nemecká Západ podľa neho chce vyvolať vojnu s Ruskom. Šíri dezinformácie, varuje SaS

Robert Fico vo víkendovom videu tvrdil, že ruská ekonomika je silnejšia než nemecká. „Soudruzi z NDR udělali někde chybu,“ komentoval to hláškou zo známeho filmu Pelíšky.

Marián Viskupič z SaS dnes Ficove slová označil za klamstvo. „Povedal to ako fakt bez vysvetlenia, dát aj bez hanby. To nie je názor, ale šírenie dezinformácií,“ dodal.

Poslanec zdôraznil, že jediný ekonomický ukazovateľ, v ktorom je Rusko pred Nemeckom, je hrubý domáci produkt meraný v parite kúpnej sily. Podľa neho má Rusko prepočítané HDP 6,9 bilióna dolárov, zatiaľ čo Nemecko rovných šesť biliónov. 

Tento ukazovateľ však nehovorí o sile ekonomiky v medzinárodnom porovnaní. „Ukazuje, že v Rusku sú niektoré tovary a služby lacnejšie, vedia si kúpiť viac aj s nižšími príjmami,“ vysvetlil Viskupič. „To, že sú ceny nižšie, neznamená, že sa tam žije lepšie – len že sú tam nižšie mzdy,“ dodal poslanec na sociálnej sieti.

Zhrnul, že Nemecko má na základe nominálneho HDP dvakrát väčšiu ekonomiku než Rusko. V prepočte na obyvateľa vyprodukuje občan Nemecka cez 54-tisíc dolárov ročne, obyvateľ Ruska len necelých 14-tisíc.

Nemecko okrem toho ročne exportuje tovary a služby za 1,68 bilióna dolárov, zatiaľ čo hodnota ruského exportu je len 424 miliárd ročne. Viskupič upozornil, že Rusko vyváža najmä nerastné suroviny, Nemecko zase výrobky s vyššou pridanou hodnotou.

Viskupič pripomenul aj to, že priemerný ruský dôchodok je 250 eur, nemecký 1500 eur. Nemecko má aj výrazne vyššiu priemernú dĺžku života. „Vláda absolútne zanevrela na realitu,“ komentoval Ficove výroky.

Fico: Lídri európskych krajín sú unudení z mieru

Fico výrokom o údajnej sile ruskej ekonomiky ilustroval svoje tvrdenie, že „Západ chcel Ukrajinu použiť ako baranidlo na oslabenie Ruska“. To sa však podľa neho nepodarilo „a ani sa to nestane“.

Slovenský premiér naznačil obavu z toho, že krajiny Západu budú chcieť vyvolať vojnu s Ruskom. „Vyvolať umelo konflikt medzi jedným z členských štátov NATO a Ruskom je ľahké,“ povedal. „Čo bude potom? Čo to bude za vojnu? Ak si niekto myslí, že by ju vedel kontrolovať a regulovať, veľmi sa mýli.“

Zopakoval, že „ako predseda vlády malej suverénnej krajiny“ nechce mať nič spoločné s „plánovaním a prípravou na konflikt s jadrovou veľmocou“.

„Vyzerá to tak, že lídri niektorých krajín v Európe sú už unavení a znudení z osemdesiatročného mieru,“ pokračoval Fico. Kritizoval „tvrdo presadzovanú doktrínu o Rusku ako o svetovom nebezpečenstve“ a povedal, že kvôli výdavkom na zbrojenie sa „asi nedohodneme“ o rozpočte EÚ na najbližšie roky.

Karol Galek z SaS v reakcii na Fica dnes upozornil, že ruská ekonomika je založená na vojne. „Ich hnacím motorom sú investície do zbrojenia. Viete si predstaviť, čo sa stane, keď sa vojna jedného dňa končí?“ povedal.

Po Ficovom prejave v MichalovciachKto sú dnešní revizionisti. Alebo o červenej propagande, ktorá akosi zhnedla

Martin Hanus

Premiér opäť opakoval naratívy ruskej propagandy

„Chápem, že obrovské územie Ruska a jeho nerastné bohatstvo láka. Chápem, že Západu by vyhovovalo politicky a ekonomicky oslabené Rusko, ktoré by sa ľahko privatizovalo a porciovalo,“ povedal.

Premiér uviedol, že „nemieni rozoberať, kto má v súčasnej propagande pravdu“. Následne zopakoval, že „Západ nemal v apríli 2022 záujem ukončiť vojnu, aj keď existovala reálna možnosť“.

Túto tézu na Slovensku často opakuje bývalý Ficov poradca Eduard Chmelár či bývalý politik, dnes publicista Vladimír Palko. Viaceré zdroje ju však vyvrátili s tým, že rozhovory stroskotali najmä preto, lebo ruské požiadavky by sa prakticky rovnali ukrajinskej kapitulácii.

Fico opäť operoval aj argumentom, že Rusko útokom na Ukrajinu síce porušilo medzinárodné právo, „nemôžeme však zabúdať na to, čo sa dialo v roku 2014 na východe Ukrajiny ani ako bolo Rusko Západom klamané v súvislosti s rozširovaním NATO“.

Odvolal sa na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v marci tohto roka rozhodol, že Ukrajina musí vyplatiť odškodné za strety demonštrantov v Odese z roku 2014, pri ktorých zomrelo 47 ľudí. Väčšina obetí boli proruskí aktivisti, ktorí zahynuli pri požiari Domu odborov.

Súd potrestal Ukrajinu za to, že jej úrady v Odese neurobili všetko pre zabránenie násilia. Hasiči schválne meškali so zásahom.

Aj ESĽP však upozornil na to, že mnoho ľudí zodpovedných za pochybenia v Odese neskôr utieklo do Ruska, kde urobili kariéru. Do Ruska ušiel aj vtedajší šéf hasičov.

Týždenný výber šéfredaktoraAko opäť vo veľkom znásilňujú svätých Cyrila a Metoda

Martin Hanus