Hoci koaliční politici zatiaľ taja, ako bude vyzerať nový tzv. konsolidačný balíček, existuje oblasť, ktorá sa ohromnosťou peňazí prirodzene núka, aby do nej štát načrel väčšou lyžicou, a to bez toho, aby musel opäť deštruktívne zasahovať rozpočty domácností, samospráv a likvidovať normálne podnikateľské prostredie.

Reč je o hazarde.

Napriek tomu, že tému sľuboval otvoriť minister financií Ladislav Kamenický ešte vlani, jediným hmatateľným návrhom, ktorý sa nateraz hazardu týka, je zmena v zákone o hazarde, ktorú cez svojich poslancov navrhuje minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak.

No namiesto toho, aby túto neresť ešte viac zošnuroval a z činnosti, ktorá ani s prižmúrením všetkých očí nemôže patriť medzi základné ani nadstavbové životné potreby, vytiahol do rozpočtu čo najviac peňazí, ide gamblerstvo ešte viac liberalizovať.

Obsahovo návrh huliakovcov opísal kolega Miro Pastorek, preto len telegraficky. Ide o to, že štátnemu Tiposu, národnej lotériovej spoločnosti, dáva väčšie možnosti pri prevádzkovaní niektorých typov hazardných hier.

Obce a mestá už nebudú môcť prevádzku herní Tiposu zakázať. A to ani tie, ktoré na svojom území už doteraz obmedzili, resp. zakázali všeobecnozáväznými nariadeniami.

Štátne kasína podľa huliakovcovMôžu vzniknúť, aj ak to obec nebude chcieť. Hazard bude povolený aj cez Veľkú noc a Vianoce

Miro Pastorek

Huliakovým argumentom je, že online herne a kasína si doma hráči na mobiloch či počítačoch môžu pustiť kedykoľvek a že v štátnych herniach nebude problém s drogami a inými neduhmi tak ako v neštátnych a hráči budú pod väčšou kontrolou. Znamená to vari, že v každej štátnej herni bude počas prevádzkového času prítomná policajná hliadka alebo že budú pod intenzívnym dohľadom kamerových systémov?

To, čo by Rudolfovi Huliakovi zrejme prekážalo ako starostovi Očovej (ak by mal aspoň minimálnu zodpovednosť voči svojim voličom), však robí Rudolf Huliak ako minister bez mihnutia oka.

Berie samosprávam nielen právo rozhodovať, či na svojom území povolia alebo nepovolia hazard, k zriadeniu herne sa už nebudú môcť ani vyjadriť.

A raz-dva zmizol aj Huliakov konzervativizmus a tradície, ktorých mal ešte nedávno plné ústa. Herne budú otvorené aj na Veľký piatok a na Vianoce. K tomu má byť navyše povolené prevádzkovať herne aj v dňoch vyhláseného štátneho smútku, keď sa napríklad mení vysielanie aj súkromných vysielateľov – sťahujú a presúvajú sa zábavné programy –, rušia sa verejné podujatia, no podľa Huliaka by herne mali byť od týchto obmedzení oslobodené.

Rudolf Huliak minister robí to, s čím by mal Rudolf Huliak starosta určite problém. A raz-dva zmizol aj Huliakov konzervativizmus a tradície, ktorých mal ešte nedávno plné ústa. Herne budú otvorené aj na Veľký piatok a na Vianoce.

Môže sa síce brániť tým, že herne s voľným režimom budú môcť fungovať, len ak ich bude prevádzkovať štátny Tipos, a už sa pre tento plán aj ujalo všeobecné pomenovanie štátne kasína. Sú to však otvorené dvere tomu, aby sa neskôr takýto voľnejší režim povolil aj súkromným prevádzkovateľom hazardu. Ide totiž o zavedenie nerovnakých podmienok, čo je priam pozvánkou na podanie žaloby.

Do Huliakovho nápadu sa už pustil jeho kolega z vlády minister životného prostredia Tomáš Taraba. Hoci kritiku nesmeroval priamo, poukázal na to, že Slovensko má v rámci Európy jeden z najnižších odvodov z hazardu.

„Slovensko je jediný štát EÚ, kde kamenné herné kasína nedosahujú ani len zdanenie na úrovni online hazardu. Verím, že tento asociálny primitívny biznis, ktorý po našich dedinách rozsieva len závislosti, sa dočká zdanenia, aké mu patrí,“ napísal na sociálnej sieti a dodal, že podľa neho „žiadna konsolidácia verejných financií nemôže byť hodnoverná, ak sa ako prvý krok neurobí poriadok s týmto amorálnym biznisom“.

Zaplatil by hazard konsolidáciu?

Už vlani, keď sa zrodila prvá Ficova „konsolidácia“, sme napísali, že ak by došlo k dostatočnému zdaneniu hazardu na Slovensku, úplne bez problémov by to pokrylo všetky nároky úspor, ktoré vláda predstavila. A ešte by aj zostalo.

Alternatívy k vládnej konsolidáciiPrimerané zdanenie hazardu by dokázalo vykryť celý konsolidačný balíček a ešte by aj zostalo

Erik Potocký

V súčasnosti síce existuje odvod, ktorý platia prevádzkovatelia hazardných hier, ten je však v súčte, ktorý vyplatia do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv, smiešny v porovnaní s objemom peňazí, ktorý sa v hazarde točí.

Za vlaňajšok Slováci do hazardu investovali viac ako 24 miliárd eur. Výnos prevádzkovateľov bol 1,45 miliardy a celý odvod vyše 347 miliónov eur.

Keďže toto sú hrubé údaje za minulý rok, v minuloročnom texte sme pracovali s mierne inými číslami, podstata však zostala rovnaká. Výhry nie sú v hazarde na Slovensku takmer vôbec zdaňované.

Na náš text vtedy na portáli Štandard zareagoval Peter Beňa, aktivista z iniciatívy Zastavme hazard, ktorý naše prepočty označil za prehnané a možný zisk zo zdanenia výhier so súčasným zavedením štátneho monopolu na hazard vyčíslil namiesto niekoľkých miliárd na 500 miliónov eur ročne.

Vychádzali sme však z oficiálnych údajov Úradu pre reguláciu hazardných hier a z modelu, že by sme výhry zdaňovali sadzbou 25 percent ako v susednom Maďarsku.

Zároveň sme upozornili, že ide o hypotetický prepočet, nie exaktnú prognózu daňových príjmov.

Do veľkej miery by totiž reálny výnos zo zdaňovania výhier závisel nielen od samotnej sadzby, ale aj od toho, od akej sumy by sa výhry zdaňovali (napríklad Slovinsko výhry zdaňuje od výšky 300 eur), či by sa zdaňovali reálne vyplatené peniaze alebo účtovná výhra (ak by si hráč napríklad v internetovom kasíne výhru nedal vyplatiť a následne ju opäť stavil). Alebo by sme sa vybrali úplne inou cestou a daňou s nejakou sadzbou by sme zaťažili objem vkladov (daňovníkom by v tom prípade bol prevádzkovateľ).

No a úplne samostatnou kapitolou je diskusia o štátnom monopole v hazarde. Ak by bol prevádzkovateľom kasín, herní a ich online verzií povedzme štátny Tipos, ten by napríklad platil poplatok samospráve, na ktorej území by kamennú herňu prevádzkoval, a všetok výnos by smeroval do štátneho rozpočtu.

Možností je viacero, a ako ukázal aj prieskum, ktorý urobil Parlamentný inštitút pri NR SR a ktorý sme citovali aj vo vyššie uvedenom článku, európske krajiny, ktoré by nás mohli inšpirovať, využívajú rôzne formy, spôsoby a kombinácie nielen daňových a odvodových sadzieb z hazardu, ale aj zdaňovaných subjektov či povolených typov prevádzkovateľov.

Všetko sú to legitímne témy na diskusiu.

Huliak problémy s hazardom nerieši

Huliakov návrh však neotvára ani jednu z týchto tém. Hazard nijako prísnejšie nereguluje, voľnejšími podmienkami pre štátny Tipos len dáva národnej lotériovej spoločnosti konkurenčnú výhodu. Nejde ani o to, ako nastaviť smerovanie k štátnemu monopolu (to by si vyžiadalo dlhšie prechodné obdobie pre riziko právnych sporov, ak by sa zakázala prevádzka zariadení, ktoré získali licenciu podľa platnej legislatívy).

Návrh zvýšiť odvod z hazardu do štátneho rozpočtu z 27 na 28 percent je len kozmetický a neplní ani úlohu zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu. Huliak to obhajuje tým, že väčšie zvýšenie odvodu by malo negatívny následok na podnikateľské prostredie. Ak si to prepočítame na výšku odvodu za minulý rok – zhruba 347 miliónov –, prínos pre štátny rozpočet by bol na úrovni 12 až 13 miliónov eur. To je suma, ktorá je z hľadiska niekoľkomiliardovej konsolidácie úplne zanedbateľná.

Autor tohto komentára nie je práve zástancom rozsiahlych štátnych regulácií, v mnohých oblastiach totiž skôr komplikujú situáciu namiesto toho, aby pomáhali riešiť problém, ktorý je predmetom regulácie.

Je fikciou predstava, že by sa hazard ako ľudskú neresť podarilo úplne eliminovať. Preto si vyžaduje silnú reguláciu zo strany spoločnosti.

Hazard je však jednou z mála výnimiek, ktoré si silnú reguláciu zo strany štátu vyžadujú. Keďže ide o ľudskú neresť, je fikciou predstava, že by sa dal úplne eliminovať. Spoločnosť sa preto prostredníctvom svojich volených zástupcov musí snažiť čo najviac obmedziť jeho negatívne následky, a, naopak, ak už funguje, získať z neho čo najviac peňazí a využiť ich buď na kompenzáciu škôd, ktoré spôsobuje, alebo na iné verejnoprospešné účely.

Návrh huliakovcov zaujal aj v tomto. V predkladacej správe k návrhu totiž píšu, že „nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu“.

Pritom hazard je neraz pre rodiny gamblerov deštruktívnejší ako alkohol pre rodiny alkoholikov.

A napokon treba povedať, že sporný je aj samotný princíp štátnych kasín. Hoci sa aj dá časť príjmov z hazardu využiť na kompenzáciu škôd, nedávny výskum v Česku pod kuratelou ministerstva financií ukázal, že spoločenské náklady negatívnych javov rozšírenia hazardu sú vždy vyššie ako daňové a odvodové príjmy z neho. Hazard sa štátu jednoducho neoplatí ani finančne.