Poľsko zostrelilo ruské drony nad svojím územím Po narušení vzdušného priestoru aktivuje článok 4 NATO, úlomky poškodili strechu domu

Poľsko v noci zostrelilo drony, ktoré opakovane narušili jeho vzdušný priestor. Dočasne uzavrelo letiská v Rzeszówe, Lubline a vo Varšave. V reakcii vyslalo do akcie svoje vlastné i bojové lietadlá NATO, pričom protivzdušná obrana a radary boli uvedené do stavu vysokej pohotovosti.

„Lietadlá použili zbrane proti nepriateľským objektom,“ napísal Kosiniak-Kamysz na sociálnych sieťach a dodal, že Poľsko je v neustálom kontakte s velením NATO. Podľa premiéra Donalda Tuska išlo o ruské drony.

Podľa spravodajského webu Onet.pl boli jednotky územnej obrany aktivované na pozemné pátranie po zostrelených dronoch. Minister Kosiniak-Kamysz v tejto súvislosti vyzval ľudí, aby zostali doma a aby sa v prípade nálezu úlomkov k dronom nepribližovali a informovali políciu. Rizikovými oblasťami boli Podleské, Mazovské a Lublinské vojvodstvo.  

Drony narušili poľské nebo podľa Varšavy najmenej 19-krát – prvý raz v utorok o približne 23.30 h SELČ, posledné narušenie bolo zaznamenané v stredu o 6.30 h SELČ. Poľské a spojenecké lietadlá zostrelili tri až štyri bezpilotné lietadlá. Na poľskom území sa doteraz našlo sedem dronov a aj úlomky jednej strely neznámeho pôvodu, potvrdila podľa agentúry Reuters hovorkyňa poľského ministerstva vnútra.

Úlomky jedného z dronov poškodili strechu obytného domu v obci Wyryki v Lublinskom vojvodstve. Ďalší dron sa našiel v obci Czosnówka ležiacej v tom istom regióne. Žiadna osoba neutrpela zranenia.

Poškodený dom v obci Wyryki v Lublinskom vojvodstve. Foto: X/nexta_tv

Foto: TASR/PAP

K incidentu došlo krátko po tom, ako premiér Tusk oznámil, že Poľsko vo štvrtok uzavrie svoje hranice s Bieloruskom v dôsledku „veľmi agresívnych“ vojenských cvičení Západ, ktoré vykonávajú Bielorusko a Rusko. Tusk objasnil, že tento krok je aj reakciou na rastúci počet provokácií zo strany Ruska a Bieloruska. 

Ide o akt agresie, tvrdí armáda

Poľská armáda označila narušenie vzdušného priestoru za „akt agresie, ktorý vytvoril skutočnú hrozbu pre bezpečnosť občanov“. Armáda to uviedla vo vyhlásení, ktoré zverejnila aj na sociálnych sieťach. Citovala z neho i agentúra AFP.

„V dôsledku dnešného útoku Ruskej federácie na ukrajinské územie došlo k bezprecedentnému narušeniu poľského vzdušného priestoru dronmi. Ide o akt agresie, ktorý vytvoril skutočnú hrozbu pre bezpečnosť našich občanov,“ informovalo operačné velenie poľských ozbrojených síl.

Armáda – podľa webu Onet.pl – spresnila, že na rozkaz operačného veliteľa ozbrojených síl boli okamžite začaté obranné postupy, pričom poľské a spojenecké sily monitorovali niekoľko desiatok objektov pomocou radaru. Tie objekty, ktoré by mohli predstavovať hrozbu, boli neutralizované. Časť dronov, ktoré narušili poľský vzdušný priestor, bola zostrelená.

Operačné velenie poľských ozbrojených síl v stredu ráno oznámilo ukončenie leteckej operácie. V súčasnosti prebieha pátranie po možných miestach dopadu objektov.

Poľská armáda sa poďakovala veleniu vzdušných síl NATO a Holandskému kráľovskému letectvu, ktorého stíhačky F-35 sa podieľali na ochrane poľského vzdušného priestoru. Pozemné systémy protivzdušnej obrany a radarového prieskumu sa už vrátili k štandardnej činnosti. 

Armáda uviedla, že naďalej monitoruje dianie na Ukrajine a zostáva v pohotovosti na zabezpečenie ochrany poľského vzdušného priestoru.

Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski uviedol, že Ukrajina požiadala NATO, aby zostreľovalo nad jej územím drony, ktoré evidentne smerujú do poľského vzdušného priestoru. Zdôraznil, že vo veci zatiaľ nebolo prijaté žiadne rozhodnutie.

Sikorski okomentoval aj vyjadrenie ruského ministerstva obrany, ktoré vyhlásilo, že nemalo v pláne zaútočiť na územie Poľska a je otvorené konzultáciám s poľskou stranou v tejto veci. „Je to zaujímavé, pretože chargé d'affaires ruského veľvyslanectva okamžite povedal, že to neboli ruské drony. Takže ak je to priznanie viny, potom robíme pokroky. Ale radšej by sme boli, keby tieto drony jednoducho neposlali nad Poľsko,“ vyjadril sa šéf poľskej diplomacie.

Dodal, že časť dronov priletela z územia Bieloruska, čo podľa neho dokazuje, že išlo o plánovanú akciu.

Podľa Sikorského bude Poľsko presadzovať posilnenie protivzdušnej obrany vrátane nasadenia systémov Patriot a vybudovania takzvanej antidronovej steny. Minister ocenil vyjadrenia podpory od generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a ďalších európskych lídrov. Zároveň očakáva, že aj Spojené štáty potvrdia svoju pripravenosť podporiť bezpečnosť Poľska.

Rusko tvrdí, že nechcelo zasiahnuť ciele v Poľsku

„Toto nie je naša vec. Je to vec ruského ministerstva obrany,“ povedal v prvej reakcii na incident v Poľsku hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Vedenie EÚ a NATO denne obviňuje Rusko z provokácií zvyčajne bez toho, aby to podložilo dôkazmi,“ dodal.

Ruské ministerstvo obrany neskôr vyhlásilo, že pri vzdušnom útoku na Ukrajinu neplánovalo zasiahnuť žiadne ciele v Poľsku. Tvrdí, že s Varšavou je pripravené o tejto téme rokovať, informovala ČTK.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo chargé d’affaires ruského veľvyslanectva Andreja Ordaša, ktorému odovzdá protestnú nótu. Uviedol to hovorca rezortu Paweł Wroński s tým, že obsah nóty nebude zverejnený pred jej odovzdaním.

Ordaš pre ruskú agentúru RIA Novosti ešte pred odovzdaním protestnej nóty potvrdil, že bol predvolaný v súvislosti s incidentom. Poľsko však podľa neho nepredložilo žiadne dôkazy o tom, že zostrelené drony mali ruský pôvod, a neočakáva, že takéto dôkazy predloží.

Rusko neskôr obvinilo Poľsko zo šírenia „mýtov“ a nedostatku dôkazov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zopakovalo predošlé vyhlásenie ruských ozbrojených síl, že cieľom nebolo Poľsko a že ich drony mali dosah 700 kilometrov. „Tieto konkrétne fakty opäť úplne vyvracajú mýty, ktoré šíri Poľsko s cieľom ďalej eskalovať krízu na Ukrajine,“ uviedla ruská diplomacia.

Ruské veľvyslanectvo vo Varšave pre agentúru AFP v samostatnom vyhlásení uviedlo, že „Poľsko neposkytlo dôkazy o ruskom pôvode objektov, ktoré vstúpili do poľského vzdušného priestoru“.

Prvé zostrelenie ruských dronov nad územím štátu NATO

Zostrelenie ruských dronov nad Poľskom je podľa premiéra Donalda Tuska prvým prípadom takéhoto incidentu na území členského štátu NATO. Všetky bezpečnostné postupy podľa neho fungovali tak, ako majú. Povedal to pred mimoriadnym rokovaním vlády, informuje varšavský spravodajca TASR.

„Je to prvýkrát, keď došlo k zostreleniu ruských dronov nad územím štátu NATO, preto všetci naši spojenci berú situáciu veľmi vážne,“ vyhlásil Tusk. Zdôraznil, že všetky bezpečnostné postupy a rozhodovacie procesy fungovali. 

„Postupy fungovali, rozhodovací proces bol bezchybný. Hrozba bola odstránená vďaka rozhodnému postoju veliteľov, našich vojakov, pilotov aj spojencov,“ povedal Tusk. Dodal, že poľskí vojaci aj spojenci tým potvrdili svoju pripravenosť a tento prvý test zvládli úspešne.

Tusk ocenil aj spoluprácu medzi štátnymi inštitúciami. „Chcem zdôrazniť, že spolupráca medzi inštitúciami je vzorová. Som v stálom kontakte s prezidentom aj generálnym tajomníkom NATO,“ uviedol. Oznámil aj koordináciu vyjadrení s prezidentom Karolom Nawrockým, s ktorým sa stretol ráno pred zasadnutím vlády.

Osobitnú pozornosť venoval Tusk hrozbe dezinformácií. „Od prvých minút tohto útoku či provokácie sú Rusi veľmi aktívni na internete a dezinformácie, falošné správy a pokusy o šírenie paniky nás budú určite sprevádzať,“ upozornil. Občanov vyzval, aby sa spoliehali výlučne na oficiálne informácie poľskej armády a vlády a nepodliehali šíreniu falošných správ.

Tusk dodal, že vláda bude počas celého dňa zasadať a reagovať na všetky možné scenáre. „Nie je dôvod na paniku. Život bude pokračovať normálne,“ ubezpečil.

Poľsko aktivuje článok 4 NATO

Poľský premiér Donald Tusk vo vystúpení pred poslancami Sejmu oznámil, že vláda spoločne s prezidentom Karolom Nawrockým rozhodla o podaní návrhu na spustenie konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.

„Rozhodnutiu o aktivovaní článku 4 predchádzali moje konzultácie s prezidentom. Je to naše spoločné odporúčanie a spoločné rozhodnutie,“ uviedol Tusk.

Článok 4 umožňuje členským štátom NATO spoločné konzultácie, ak sa podľa názoru akéhokoľvek člena ohrozí jeho územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť.

„Článok 4 je len úvodom k hlbšej spolupráci na posilnení bezpečnosti nášho neba a našej hranice, ktorá je hranicou NATO. A slová v žiadnom prípade nepostačujú,“ zdôraznil Tusk. Dodal, že Poľsko bude počas konzultácií očakávať od partnerov väčšiu praktickú podporu.

Podľa Tuska sa Poľsko ocitlo v situácii, ktorá je neporovnateľne nebezpečnejšia ako doterajšie incidenty, no krajina nie je vo vojne. Vo vojne nie je len Ukrajina, Rusko sa rozhodlo vyhlásiť konfrontáciu celému slobodnému svetu.

„Budeme mobilizovať našich spojencov, počnúc Washingtonom a končiac najmenšími štátmi NATO,“ povedal Tusk.

Upozornil na riziko dezinformácií a hybridných aktivít, ktoré majú v Poľsku vyvolať paniku, chaos a politické napätie. Vyzval politické strany, médiá i verejnosť na zodpovednosť a využívanie oficiálnych, overených informácií. Jednotná komunikácia a jednotné konanie sú kľúčom k účinnej obrane a odstrašeniu, konštatoval Tusk.

Náčelník generálneho štábu Wiesław Kukuła (v strede). Foto: TASR/AP

Prezident Karol Nawrocki hovorí, že aktivácia článku 4 neznamená okamžité použitie vojenskej sily, ale používa sa ako predstupeň k tvrdším krokom, napríklad k posilneniu obrany. „Diskusia sa týkala aj nevyhnutnosti posilnenia poľskej protivzdušnej obrany proti dronom v kontexte spolupráce Poľska so Severoatlantickou alianciou,“ povedal Nawrocki.

Zdôraznil, že od prvej chvíle bol v kontakte s vojenským velením a navštívil operačné veliteľstvo ozbrojených síl, kde mu jeho náčelník generál Maciej Klisz predstavil situáciu. „Toto je bezprecedentný moment v dejinách Severoatlantickej aliancie, ale aj v dejinách novodobého Poľska,“ vyhlásil prezident. Ozbrojené sily mu majú do 48 hodín dodať podrobnú správu o situácii.

Na Ukrajinu išlo 415 dronov, najmenej osem smerovalo k Poľsku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko vyslalo v noci na stredu na Ukrajinu 415 dronov a 43 rakiet. Najmenej osem dronov smerovalo k Poľsku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Nebol to len jeden (dron) Šáhid, čo by sa dalo označiť za nehodu, ale najmenej osem útočných dronov nasmerovaných na Poľsko,“ napísal Zelenskyj po tom, čo bol počas útokov v noci na stredu narušený vzdušný priestor Poľska. 

„Mimoriadne nebezpečný precedens pre Európu. Či budú nasledovať ďalšie kroky, závisí výlučne od koordinácie a rozhodnosti reakcie. Rusi musia pocítiť následky. Rusko musí pochopiť, že túto vojnu nemôže rozširovať a že ju bude musieť ukončiť,“ dodal ukrajinský prezident. 

Ruské sily podľa Zelenského zaútočili v noci na 15 ukrajinských oblastí. V Chmeľnyckej oblasti ruská raketa zasiahla krajčírsku dielňu, zranenia utrpeli tri osoby. Pri útoku v Žytomyrskej oblasti zahynula jedna osoba.

Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu ruský prezident Vladimir Putin eskaluje vojnu na Ukrajine a skúša Západ.

„Putin pokračuje v stupňovaní a rozširovaní svojej vojny a skúša Západ. Čím dlhšie nebude čeliť dôraznej reakcii, tým agresívnejší bude,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X. „Slabá reakcia teraz ešte viac vyprovokuje Rusko a potom ruské rakety a drony budú lietať ešte ďalej do Európy,“ vyhlásil.

Sybiha vo svojom príspevku na X uviedol, že išlo o ruské drony, ktoré do Poľska vleteli počas rozsiahleho útoku na Ukrajinu. Tento incident podľa neho ukazuje, že „Putinov pocit beztrestnosti stále rastie, pretože nebol primerane potrestaný za svoje predchádzajúce zločiny“.

„Táto situácia ukazuje, že je konečne potrebné prijať rozhodnutie umožniť využívanie protivzdušnej obrany partnerov v susedných krajinách na zachytávanie dronov a rakiet v ukrajinskom vzdušnom priestore vrátane tých, ktoré sa približujú k hraniciam NATO,“ vyhlásil ukrajinský minister. 

Dodal, že je naliehavo potrebné posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu a sprísniť sankcie voči Rusku. Ruský prezident sa podľa Sybihu začne vážne zaoberať mierovými rokovaniami až vtedy, keď bude vystavený vážnemu transatlantickému tlaku. 

Kallasová: Narušenie poľského vzdušného priestoru Ruskom bolo zrejme úmyselné

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová tvrdí, že Rusko narušilo poľský vzdušný priestor zrejme úmyselne. Incident odsúdili aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

„Minulú noc sme v Poľsku videli najzávažnejšie narušenie európskeho vzdušného priestoru zo strany Ruska od začiatku vojny a existujú náznaky, že to bolo úmyselné, nie náhodné,“ napísala šéfka diplomacie eurobloku na sociálnej sieti X. 

Kallasová uviedla, že je v kontakte s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a poľským ministrom zahraničných vecí Radosławom Sikorským. 

„Ruská vojna eskaluje, nekončí sa,“ konštatovala Kallasová, podľa ktorej je potrebné posilniť podporu Ukrajiny a investovať do obrany Európy. „EÚ zohráva významnú úlohu a podporíme iniciatívy, ako je (poľská iniciatíva) Eastern Border Shield,“ uzavrela Kallasová. 

K incidentu sa na X vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej išlo o „bezohľadné a bezprecedentné narušenie poľského a európskeho vzdušného priestoru“. 

Predseda Európskej rady António Costa tvrdí, že udalosti z noci sú „jasným pripomenutím, že bezpečnosť jedného je bezpečnosťou všetkých“. „Pokračujúca agresia Ruska voči Ukrajine a bezohľadné narúšanie vzdušného priestoru členských štátov EÚ predstavujú priamu hrozbu pre bezpečnosť všetkých Európanov a pre kritickú infraštruktúru na našom kontinente,“ napísal na X.

Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker uviedol, že USA stoja pri Poľsku. „Budeme brániť každý kúsok územia štátov NATO,“ napísal na sieti X.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že spojenci v Aliancii vyjadrili Poľsku solidaritu a odsúdili „bezohľadné správanie Ruska“. Podľa neho nejde o ojedinelý incident, momentálne prebieha jeho komplexné posúdenie.

Severoatlantická rada podľa neho ráno diskutovala o situácii v súvislosti so žiadosťou Varšavy o konzultácie na základe článku číslo 4 Washingtonskej zmluvy. Ten zakotvuje povinnosť spojencov konzultovať vždy, keď je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek členského štátu.

Rutte tvrdí, že bez ohľadu na to, či bolo narušenie vzdušného priestoru Poľska úmyselné alebo nie, ide o „absolútnu bezohľadnosť“.

„Zastavte vojnu na Ukrajine. Zastavte jej eskaláciu. Zastavte narušovanie vzdušného priestoru spojencov. Vedzte, že sme pripravení, ostražití a budeme brániť každý kúsok územia NATO,“ odkázal šéf NATO ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Rutte taktiež vyzdvihol tých, ktorí sa podieľali na „veľmi úspešnej“ operácii na ochranu poľského vzdušného priestoru a zneškodnili narušiteľské drony. Podľa jeho slov sa na akcii zúčastnili poľské a holandské stíhačky, talianske lietadlá včasnej výstrahy AWACS, lietadlo NATO určené na dopĺňanie paliva vo vzduchu a systémy protivzdušnej obrany Patriot poskytnuté Nemeckom.

Pellegrini upozorňuje na to, že Slovensko nemá protivzdušnú obranu

Slovenský prezident Peter Pellegrini označil narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi za veľmi nebezpečnú záležitosť a vyzval na deeskaláciu napätia. V tejto súvislosti upozornil na absenciu protivzdušnej obrany na Slovensku. Ide podľa neho o hazard s bezpečnosťou krajiny.

„Chcel by som poukázať na to, čo hovorím veľmi často, v akom veľmi nebezpečnom postavení sa dnes nachádza SR, ktorá nemá a nedisponuje žiadnym prostriedkom protivzdušnej ochrany,“ uviedla hlava štátu. Pokiaľ by k podobnej situácii došlo na Slovensku, tak by podľa prezidenta mohli ľudia iba dúfať, že drony nepadnú na obývanú oblasť.

Absencia protivzdušnej obrany je podľa Pellegriniho hazardom s bezpečnosťou, takže je potrebné urobiť všetko pre to, aby Slovensko takýto systém zabezpečilo. Situáciu, ktorá nastala v Poľsku, označil za „veľké memento a zdvihnutý prst“.

Prezident podľa vlastných slov v súčasnosti nemá informácie o riziku cieleného útoku na SR. Obáva sa však technických zlyhaní, ktoré môžu spôsobiť, že dron alebo raketa útočiaca na ciele v blízkosti slovenských hraníc sa odkloní od svojej dráhy a zasiahne nezamýšľaný cieľ. „Slovensko je dnes holé a bosé a nie je schopné okamžite reagovať v prípade, že by náš vzdušný priestor narušil dron, tak ako ho narušil v Poľsku,“ deklaroval.

Fico chce vedieť, či išlo o úmysel alebo náhodu

Premiér Robert Fico na sociálnej sieti uviedol, že narušenie vzdušného priestoru Poľska je vážny incident, ktorý môže viesť k ďalekosiahlym dôsledkom. „Preto je životne nevyhnutné objektívne ustáliť, či išlo o úmysel alebo náhodu a pod koho kontrolou boli použité drony. Vyjadrujem Poľsku solidaritu a ponúkam súčinnosť pri hľadaní všetkých potrebných odpovedí," napísal v príspevku, v ktorom sa nezmienil o Rusku.

„Nenechám sa vyprovokovať politickými hrami, ani protivládnymi a protislovenskými médiami. Informácie zásadne čerpám z relevantných zdrojov. Tie mi v tomto okamihu umožňujú zaujať len vyššie uvedené stanovisko. Ak na to bude dôvod, moje stanovisko zmením alebo doplním, pričom budem dôsledne vychádzať zo zásady dodržiavať princípy medzinárodného práva," hovorí slovenský premiér. 

Fico zároveň kritizuje to, že Slovensko odovzdalo protivzdušnú obranu Ukrajine. 

Minister Robert Kaliňák po rokovaní vlády v odpovedi na novinársku otázku odsúdil, že ruské drony prešli do Poľska. Podľa neho je dôležité zistiť, prečo tam prešli. „Ak to bolo úmyselné, tak je to veľmi závažné. Dokonca by som použil tvrdšie slová ako provokácia. Jednoznačne by to bol útok,“ hovorí.

Dodáva však, že ani Poľsko zatiaľ nevie, či to bol cielený útok. Minister obrany tvrdí, že sa musí zistiť, či išlo napríklad o výsledok ovplyvnenia navádzacích systémov alebo zámernú provokáciu.

Minister zahraničia Juraj Blanár označil incident za vážne zhoršenie a eskaláciu situácie. „Vyjadrujeme absolútnu solidaritu a zároveň aj podporujeme konzultácie, ktoré poľská strana otvorila podľa článku 4 Severoatlantickej aliancie,“ povedal Blanár. Verí, že sa tento incident vysvetlí. 

Šéf slovenskej diplomacie apeluje na mierové rokovania, ktoré začal americký prezident Donald Trump, a nastolenie mieru. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou nemá podľa neho vojenské riešenie, ale diplomatické. 

„Chcem veriť tomu, že drony, ktoré prenikli na poľské územie, boli drony, ktoré tam šli nie s cieľom útočiť na Poľsko, ale že mali skončiť na ukrajinskom území,“ poznamenal Blanár. Tvrdí, že Slovensko podporuje Poľsko, aby využilo všetky možnosti na vyhodnotenie situácie. 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok si chce v tejto súvislosti počkať na komplexné informácie. Pripomenul, že pred nejakým časom bola informácia o dopade ruskej rakety na poľské územie a neskôr Poliaci priznali, že šlo o ukrajinskú raketu.

„Odsudzujem akékoľvek akty agresie a je jedno, ktorá krajina takýto akt vykoná, či Rusko alebo hocikto iný,“ podotkol Šutaj Eštok. Želá si, aby v Európe nastal čím skôr mier a nerobili sa akty provokácie.