Tretie kolo konsolidácie Kamenický presne vie, koľko zoberie nám. Úspory na strane štátu sú zatiaľ neisté

Ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému pripadla nevďačná úloha predstaviť verejnosti v poradí už tretí balík konsolidačných opatrení. Bez premiéra, bez koaličných partnerov.

Na úvod nechýbalo Kamenického vyhováranie sa na vlády Matoviča, Hegera a Ódora. K tomu len pár čísel.

Za rok 2023 (na jeseň toho roku súčasná koalícia prebrala vládu) zodpovedal rozpočtový deficit úrovni 5,2 percenta HDP. Toto bolo dedičstvo, ktoré prevzali.

V roku 2024 mala súčasná vláda deficit na úrovni 5,3 percenta HDP. To už celý rok vládli oni.

A hoci si na tento rok vláda optimisticky naplánovala deficit na úrovni 4,7 percenta HDP, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prognózuje, že rozpočet skončí za rok 2025 v deficite 5,2 percenta!

Čiže minister včera ohlásil už tretie kolo konsolidácie, vláda vybrala od ľudí i firiem už množstvo peňazí v rámci minulých kôl, zdecimovala prorodinné výdavkové opatrenia Matovičovej a Hegerovej vlády (zrušila napríklad Krajniakov rodičovský dôchodok), no deficit je stále viac ako 5 percent HDP!

Tým to však nekončí.

Smer: stagflácia?

Keďže doterajšie kolá konsolidácie stáli predovšetkým na zvyšovaní daní – vrátane mimoriadne škodlivej transakčnej dane – vláda svojou politikou prispela k spomaleniu rastu slovenskej ekonomiky. Prečo je to problém?

Jeden spôsob, ako zmenšiť rozdiel medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami (teda deficit, či po slovensky schodok), je zvýšiť príjmy štátu (cez vyššie dane) a zmraziť alebo zosekať výdavky štátu.

Druhým spôsobom je z dlhov „vyrásť“. Teda ak rastie ekonomika, no výdavky štátu zostávajú rovnaké alebo sa z dôvodu úsporných opatrení dokonca znižujú, štatisticky sa vďaka rastu ekonomiky znižuje deficit i dlh v pomere k HDP.

Dobré konsolidácie kombinujú oba spôsoby. Súčasná vláda však hospodársky rast dusí priveľkým spoliehaním sa na zvyšovanie daní. Výsledkom môže byť, že ekonomika bude stagnovať, inflácia bude rásť (lebo nové dane sa prejavujú vo vyšších cenách) a ani deficit a dlh sa príliš znížiť nepodarí. A ešte nie je vylúčené, že z dôvodu rastu daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré včera ohlásil Ladislav Kamenický v rámci tretieho kola konsolidácie, nám porastie aj nezamestnanosť.

Kombinácii stagnujúcej ekonomiky, stúpajúcej inflácie i nezamestnanosti sa v ekonomických učebniciach hovorí stagflácia. Zdá sa, že presne k nej (S)merujeme...

Zoznam 22 opatrení, ktoré v utorok predstavil minister financií, nájdete tu:

Budúcoročná konsolidáciaVyššie odvody, drahšie sladkosti aj koniec troch voľných dní. Kamenický predstavil 22 úsporných opatrení

Kristína VotrubováMiro Pastorek

Pri týchto opatreniach si treba všimnúť, že niektoré majú len dočasný charakter. Napríklad 6. január a 8. máj nebudú dňami pracovného pokoja len v roku 2026. No odhliadnuc od efektu, ktorý to (ne)prinesie, vláda bude musieť usporiť ďalšie sumy aj v nasledujúcich rokoch. A to sa nám pomaly blížia ďalšie parlamentné voľby, pred ktorými vôľa šetriť zvykne politikov skôr opúšťať.

Na okraj malá poznámka k pracovnému 6. januáru, kedy pravoslávni veriaci slávia Vianoce: nebolo by lepším riešením poslať ľudí do práce na Veľkonočný pondelok? Z kresťanského pohľadu sú z Veľkej noci najdôležitejšie Veľký piatok (Kristovo ukrižovanie) a Veľkonočná nedeľa (Kristovo zmŕtvychvstanie).

Veľkonočný pondelok je skôr o oblievaní a pití. Napríklad Katolícka cirkev ho nemá v kalendári ani ako sviatok či prikázaný sviatok...

Šetrenie na štáte? Uveríme, keď uvidíme 

No späť ku Kamenického zoznamu! Negatívny vplyv zvýšených odvodov a daní na ceny a (ne)zamestnanosť sme už spomenuli.

Lenže možno najväčším problémom tretieho kola konsolidačných opatrení je, že hoci pomerne presne pomenúva, kde chce z ľudí vyžmýkať viac peňazí, je veľmi vágny, pokiaľ ide o úspory na strane štátu.

Včera som si po dlhej dobe pozrel večerné spravodajstvo troch hlavných televízií. Bol som totiž zvedavý, ako budú o treťom konsolidačnom balíku súčasnej vlády informovať.

Televízne noviny verejnoprávnej televízie ako úplne prvú informáciu o Kamenického balíčku uviedli, že „takmer polovicu sumy v rámci konsolidácie by mal ušetriť štát“. Tento motív sa počas reportáže ešte niekoľkokrát zopakoval.

Divák si povie: super, konečne šetrí vláda aj na sebe. Problém však je, že tieto úspory na strane štátu sú zatiaľ len teoretické a aj zo slov ministra financií vyplýva, že na nich ešte v koalícii nie je tak celkom zhoda.

Všimla si to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Zacitujme z jej komentára včera zverejnených opatrení: „RRZ však zo zverejnených informácií zatiaľ nevie vyhodnotiť realistickosť opatrení. Výdavková časť, ktorá by podľa MF SR mala dosiahnuť 1,3 mld. eur, totiž nebola takmer vôbec špecifikovaná.“

Takže Ladislav Kamenický predstavil tretí balík konsolidačných opatrení neskoro (sám ho chcel mať hotový ešte pred prázdninami). A ešte ide aj o nedorobok.

K ambícii vlády šetriť na sebe len toľko: po voľbách v roku 2012, keď Smer zostavil vládu sám bez potreby priberať koaličných partnerov, Robert Kaliňák predstavil program ESO, ktorého cieľom mala byť šíhlejšia, efektívnejšia a úspornejšia verejná správa (ušetriť mala 700 miliónov až miliardu eur).

V roku 2016 začali zaznievať hlasy kritikov, upozorňujúcich, že namiesto znižovania počtov úradníkov ich počet ešte narástol.

V roku 2018 zase Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval, že nedokáže vypátrať ekonomické úspory, ktoré mala reforma priniesť.

Prekvapilo by, keby to teraz dopadlo inak.

Len jedno sa zdá v tomto momente isté: toto nebude posledný konsolidačný balíček.