Debata v redakcii Rusko šteká pred bránami NATO

Minister financií Ladislav Kamenický predstavil konsolidačné opatrenia na budúci rok. Celkovo ide o 22 opatrení v hodnote 2,7 miliardy eur. Veľká časť konsolidácie sa týka zvyšovania daní a odvodov z práce, veľkú sumu má tiež priniesť zrušenie troch dní pracovného pokoja: 17. november by sa mal zrušiť natrvalo, 6. január a 8. máj by mali byť zrušené iba v budúcom roku.

Vyššia DPH sa dotkne vybraných potravín so zvýšeným obsahom cukru a soli. Kamenický vyhlásil, že vláda chce šetriť aj na výdavkoch štátu.

Lukáš Krivošík hovorí o dôvodoch, prečo vyhováranie sa Kamenického a premiéra Roberta Fica na predošlé vlády prestáva byť dôveryhodné.

„Doteraz sa pri tej konsolidácii spoliehali najmä na zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia. Vieme, akú sme tu mali pred rokom diskusiu o veľmi nešťastnej transakčnej dani. Teraz zase idú zvyšovať dane a odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby. Problém je, že keď konsolidujete takto silno na strane daní, tak brzdíte hospodársky rast a tie vysoké dane sa potom prelievajú do rastu cien. Môže sa stať, že po tomto kole zvyšovaní daňovo-odvodového zaťaženia nám možno začne na budúci rok rásť nezamestnanosť,“ vysvetľuje Krivošík.

Nevyvážená konsolidácia, ktorú robí Ficova vláda, podľa neho smeruje k takzvanej stagflácii, teda situácii, keď stagnuje ekonomický rast, rastie inflácia a súčasne nezamestnanosť.

Tretie kolo konsolidácieKamenický presne vie, koľko zoberie nám. Úspory na strane štátu sú zatiaľ neisté

Lukáš Krivošík

Krivošík neverí Kamenického vyjadreniam o tom, že štát ide šetriť aj na sebe. Kroky, ktoré vláda v uplynulom období urobila, svedčia skôr o opaku.

Michal Magušin poznamenal, že v rámci viac ako dvadsiatky konsolidačných opatrení sú aj správne kroky, ako napríklad zvýšenie dane z hazardu. Problémom je, že tieto pozitívne opatrenia prinesú do rozpočtu iba pár desiatok miliónov.

Racionálnym riešením by podľa neho bolo škrtať niektoré z vecí, ktoré boli pre súčasnú vládu marketingovým nástrojom na získavanie voličov, ako napríklad trináste dôchodky. 

„Tejto vlajkovej lode sa však nechcú vzdať. Odmietajú sa vzdať tohto obrovského výdavku, lebo je to strašne nepopulárne. No bez toho, aby sa zmenilo toto mentálne nastavenie politikov a dokázali aspoň do nejakej miery okresať tieto populistické veci, sa neposunieme. V niektorých dejinných momentoch sa jednoducho musia politici rozhodnúť robiť nepopulárne kroky. Ťažko sa to robí v dnešnej politike, ktorá je založená hlavne na fanúšikovských táboroch a na dojmovej sympatii voličov voči politikom. Už je to menej ako v minulosti o ideových politikách. Je to oveľa viac o osobnej sympatii tých-ktorých politikov. A keď tá politika funguje na tomto princípe, tak potom sa ťažko robí to, že zrazu musíš svojim voličom hovoriť: prepáčte, ale budete sa mať horšie.“

Za ďalšie negatívum Krivošík a Magušin považujú to, že napriek konsolidácii nevidieť perspektívu ekonomického zlepšenia.

Dronové nálety na Poľsko boli testom

V noci z utorka na stredu narušila poľský vzdušný priestor približne dvadsiatka ruských dronov. Išlo o najväčšiu eskaláciu proti krajine NATO od začiatku vojny proti Ukrajine. Poľská armáda to označila za akt agresie.

Rusi nepopierali, že išlo o ich drony, tvrdia však, že nechceli v Poľsku zasiahnuť žiadne ciele. Poľsko aktivovalo článok 4 zmluvy o NATO, ktorý umožňuje spoločné konzultácie, ak je ohrozená bezpečnosť niektorého z členov. Európski lídri nálety odsúdili a hovoria o vyššej ochrane východných hraníc NATO.

Magušin kritizuje premiéra Fica, ktorý svojimi spochybňujúcimi výrokmi v reakcii na tento incident nahráva konšpiračným debatám.

„Podľa mňa je táto udalosť hlavne zdvihnutý varovný prst pre všetkých tých ľudí, ktorí sú hlboko presvedčení, že ruská agresia sa začína a končí na Ukrajine.“

Krivošík označil dronové nálety za „štekanie Ruska pred bránami NATO“. „Je to jasná provokácia, ktorá mala otestovať reakčnú schopnosť Aliancie a tiež politickú reakciu.“

Reaguje aj na tvrdenia o tom, že Slovensko by v prípade podobného útoku nebolo chránené, a vysvetľuje, prečo to nie je pravda.

Komentátori hovoria v redakčnej debate aj o týchto témach:

• ako vidia konflikt v SaS a aká je budúcnosť strany;
• či je Igor Matovič zodpovedný za to, že novela ústavy nebude schválená;
• čoho prejavom je vražda amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.