
Parlament vo štvrtok v zlúčenej rozprave rokoval o veľkom balíku školských zákonov. V jednej diskusii riešia poslanci sedem návrhov, s ktorými prišiel minister Tomáš Drucker. Dotýkajú sa všetkých úrovní vzdelávania od materských po vysoké školy.
Opozícia kritizuje, že koalícia takto skrátila diskusiu, Drucker to obhajuje s tým, že návrhy navzájom súvisia, a preto je to v poriadku.
„Toto rokovanie vnímam ako rozhodujúci moment pre budúcnosť školstva. Pred nami je balík siedmich zákonov, ktoré prinášajú najväčšiu reformu vzdelávania za posledných dvadsať rokov. Nie je to súbor nesúvislých zmien, ale premyslený a navzájom prepojený celok, ktorý zásadne posunie školstvo na Slovensku dopredu,“ podotkol minister.
Čo je v školských zákonoch ministra Druckera:
Nový zákon o financovaní škôl prináša rozšírenie okruhu dôvodov na zníženie normatívneho príspevku. Súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, by sa mohol znížiť o 20 percent.
Podľa poslancov z opozičného klubu Hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ je návrh financovania škôl diskriminačný voči rodičom a žiakom a zasahuje do ústavných práv. Chcú sa preto v súvislosti so školskými zákonmi obrátiť na Ústavný súd.
Vyzvali ministra školstva, aby nelikvidoval cirkevné a súkromné školy a stiahol návrhy z parlamentu, aby sa mohli prepracovať. Kritizujú aj zlúčenú rozpravu, keď sa poslanci môžu k siedmim zákonom vyjadrovať len v rámci jednej diskusie.
Poslankyňa Veronika Remišová si myslí, že ak prejde návrh o financovaní, rodičia sa nebudú môcť rozhodovať, ktorá škola je pre ich deti najlepšia, ale budú nútení dať deti do najbližšej školy. Nazvala to sociálnym inžinierstvom. Pripomenula, že návrh prináša krátenie tzv. normatívu pre súkromné a cirkevné školy, ak nebudú spĺňať „v podstate nesplniteľné požiadavky“ ministra školstva.
„Minister školstva chce, aby súkromné a cirkevné školy naplnili svoju kapacitu až do 70 alebo 90 percent žiakov z obvodu. To znamená, že ak má škola nejaké špecifické zameranie, pre ktoré vznikla, napríklad sa orientuje na deti so špeciálnymi potrebami, už sa nebude môcť na tieto deti orientovať, ale bude musieť v prvom rade prijať deti zo svojho obvodu,“ uviedla.

Poslanec Rastislav Krátky pripomenul, že v jednej rozprave je sedem zákonov, čo nemá v parlamente obdobu. Doteraz sa v spoločnej diskusii podľa neho objavili dva či tri príbuzné zákony, no teraz ide o viaceré nové zákony a poslanci sa chceli vyjadriť ku každému z nich a tlmočiť aj pripomienky od ľudí.
Krátky kritizuje aj zmeny v domácom vzdelávaní, podľa ktorých by sa museli študenti na každú skúšku dostaviť do školy osobne. Považuje to za znevýhodnenie. Povinná návšteva pedagóga v rodine podľa neho nie je problémom, rodiny to vítajú, no školy podľa jeho slov nemajú financie na to, aby povinne vysielali do každej rodiny učiteľa.
Poslanec KDH Martin Šmilňák v rozprave uviedol, že minister Tomáš Drucker nemá o školstve ani šajnu.
„Nedokážem sa pozerať na ministra, ktorý hovorí, že cirkevné deti alebo deti z neštátnych škôl majú rovnaké podmienky, ale neplnia si rovnaké povinnosti. Za 35 rokov to neboli rovnaké podmienky a tie povinnosti si plnili ďaleko nad rámec. A dnes tento pán minister ide rozdeliť deti na deti prvej kategórie a druhej kategórie,“ hovorí Šmilňák.
.jpg)
Šmilňák poukázal na to, že návrhy prišli do medzirezortného pripomienkovania na konci júna, keď majú zriaďovatelia úplne iné povinnosti. Odkázal koalícii, že opozičným poslancom v rámci rozpravy zobrala 85 percent času, pretože poslanci boli pripravení na diskusiu o každom zákone zvlášť.
Kritizuje, že diskusia o siedmich zákonoch sa zlúčila do jednej rozpravy. Šmilňák pripomenul, že veľké zákony o zmenách v materských školách, vo vysokých školách, v povinnej maturite, obvodoch či vo financovaní dali do jednej rozpravy. Myslí si, že tak chce koalícia „zalepiť ústa všetkým, ktorí majú k tomu čo povedať“.
Podľa Jána Horeckého z KDH ide o najhoršie školské zákony od roku 1989, sú diskriminačné a delia deti na dve kategórie.
Návrh kritizuje aj Progresívne Slovensko. Tvrdí, že zmeny môžu v praxi priniesť viac rizík ako prospechu. Namieta aj nedostatočnú diskusiu. Zároveň kritizuje, že sa o balíku zákonov rokuje v zlúčenej rozprave.
Horecký nesúhlasí s tým, že by zákon riešil férovosť financovania a dostupnosť vzdelávania. „Už aj tak pre štát najlacnejší žiaci, čo sú žiaci na cirkevných a súkromných školách, dostanú podľa tohto návrhu zákona o pätinu menej peňazí na vzdelávanie, ak ich škola nebude zaradená do školského obvodu a nebude prijímať 70 až 90 percent detí žiakov z tohto obvodu, pričom nesmie vyberať žiadne školné,“ skonštatoval.
Podľa podpredsedu parlamentného školského výboru Jozefa Habánika (Smer) je diskusia o návrhoch vecná, konštruktívna aj kritická. Myslí si, že rezort školstva viedol a vedie trpezlivú diskusiu so všetkými zapojenými aktérmi. Balík siedmich zákonov sa podľa neho navzájom prelína.
„Každý zriaďovateľ musí dbať o to, že školu a školské zariadenie, ktoré bolo vložené do siete, preberá do plnohodnotnej starostlivosti, a musí si ekonomický aj sociálny model nastaviť tak, aby škola mohla poskytovať požadovanú úroveň kvality vzdelávania, a to bez ohľadu na to, o aký typ zriaďovateľa ide,“ povedal Habánik počas diskusie v pléne.
Poslanec si myslí, že ministerstvo školstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania rokovalo so socioekonomickými partnermi a trpezlivo diskutovalo o zásadných pripomienkach. „Skúsme sa pozrieť na tento balík, ktorý je na seba nadväzujúci, prelínajúci sa, integrujúci a ktorého cieľom je zlepšiť stav nášho školstva. Ruka v ruke musí ísť s tým aj financovanie,“ povedal Habánik.
Drucker odmieta tvrdenia o tom, že by sa o balíku školských zákonov nebolo komunikovalo s partnermi. Pripomenul dátumy viacerých stretnutí. Uviedol to v pléne parlamentu na konci diskusie o daných návrhoch. Avizoval tiež detailnejšiu diskusiu k bodom na parlamentnom školskom výbore.
„Zákony vraj neboli komunikované s partnermi. To nie je pravda, to je lož,“ vyhlásil Drucker. Odmietol viaceré námietky opozičných predstaviteľov. Upozornil na to, že zvýšenie školného nehrozí školám, ktoré budú ochotné mať aspoň čiastočné povinnosti ako verejné školy.
Myslí si, že mnohým kritikom prekáža elitárstvo. „Že zrazu sa nám sem niekto dostane do školy,“ podotkol.
V tejto súvislosti sa oprel napríklad o dokument s názvom Identita katolíckych škôl pre kultúru a dialóg, ktorý podľa neho hovorí o tom, že dané zariadenia by nemali žiadať tvrdú príslušnosť k viere, ale mali by participovať na evanjelizačnej misii. Argumentoval, že návrh zákona je s týmto v súlade a rovnako aj s odporúčaniami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
O niektorej kritike opozície je minister pripravený diskutovať. Narážal tým napríklad na návrh, podľa ktorého by mala kmeňová škola aspoň raz za školský rok skontrolovať plnenie podmienok, na základe ktorých bolo povolené individuálne vzdelávanie. „Poďme o tom debatovať, ja som otvorený,“ dodal.
Viaceré súkromné školy po celom Slovensku vo štvrtok v rámci protestnej akcie poslali rodičom fiktívne faktúry. Majú byť akýmsi mementom, že takéto faktúry sa môžu stať skutočnosťou. Školy ich spolu so sprievodným listom dostali od Asociácie súkromných škôl a školských zariadení. Informovala o tom prezidentka asociácie Eva Ohraďanová.
Kritizovala najmä navrhované zmeny na zníženie normatívneho príspevku pre súkromné či cirkevné školy, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania. V prípade prijatia zmien nevylúčila štrajk.
„Súkromné školy na Slovensku dnes rozposielajú svojim rodičom cez svoje informačné kanály fiktívne faktúry na sumu, ktorú štát im plánuje zobrať. Na základných školách je to 600 eur ročne, na materských školách je to 700 eur ročne,“ uviedla Ohraďanová.
Faktúry podľa nej obsahujú neexistujúci účet a symbolickú splatnosť 1. septembra 2027, keď majú vstúpiť do platnosti viaceré zmeny zákonov. Podotkla, že rozposlané boli s cieľom informovať rodičov o možných dôsledkoch zmien. Ohraďanová zároveň kritizovala, že rozprava k predloženým zákonom bola zúžená do jednej diskusie.
Apelovala na rodičov, aby vyjadrili nesúhlas s pripravovanými zmenami v školstve, najmä so zmenou financovania škôl. Urobiť tak podľa nej môžu aj podpísaním petície občianskej iniciatívy s názvom Takto nie! „Len občiansky tlak môže naozaj upozorniť poslancov na to, aby tieto naše riziká brali vážne v úvahu,“ vyzvala.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.