Druckerove zmeny prešli do druhého čítania Poslanci schválili aj kontroverzný návrh o financovaní cirkevných a súkromných škôl

Poslanci parlamentu dnes posunuli do druhého čítania veľký balík zákonov, s ktorým prišiel minister školstva Tomáš Drucker. Podporili ho všetci koaliční poslanci.

Návrhy sa týkajú všetkých úrovní vzdelávania od materských po vysoké školy.

Hlavné zmeny, ktoré zákon obsahuje:

• zmena financovania neštátnych škôl;
• povinné predprimárne vzdelávanie od štyroch a neskôr od troch rokov;
• povinná maturita z matematiky;
• možnosť stať sa riaditeľom školy aj pre nepedagógov;
• možnosť vyučovať deti aj pre bakalárov z pedagogických škôl;
• nový vysokoškolský zákon.

Drucker hovorí o najväčšej reforme za posledných dvadsať rokov, opozícia viaceré zmeny kritizuje.

„Ďakujem poslancom za podporu najzásadnejšej reformy, ktorú školstvo potrebovalo ako soľ. Som presvedčený, že tieto zmeny prinesú deťom kvalitné, dostupné a férové vzdelávanie a zároveň ozdravia školský systém, ktorý dlhodobo trpel, pretože nikto nenabral odvahu ho zmeniť,“ povedal minister školstva s tým, že reforma je nastavená postupne, s dostatočným časom na adaptáciu a jasným harmonogramom.

Rozprava o návrhoch sa minulý týždeň zlúčila, čo minister odôvodňoval tým, že zmeny navzájom súvisia.

Najväčšie kontroverzie vzbudil návrh o financovaní cirkevných a súkromných škôl. Drucker hovorí o zrovnoprávnení, zástupcovia neštátnych škôl tvrdia, že ide o neprimeraný zásah do ich postavenia, a ak sa návrh premietne do reality, môže to byť pre ne likvidačné.

V skratke ide o to, že ak chcú súkromné a cirkevné školy naďalej dostávať plnú štátnu dotáciu na svojich žiakov (normatív), musia prijať nové pravidlá. Zrušiť poplatky, zapojiť sa do školských obvodov, a teda prijímať deti zo svojho okolia alebo preukázať verejný prínos.

Zmeny sa majú týkať materských a základných škôl. Drucker spravil v návrhu niekoľko ústupkov, tie však zástupcovia neštátnych škôl nepovažujú za dostatočné.

V druhom čítaní budú podľa všetkého predložené pozmeňujúce návrhy. Avizovalo ich už opozičné KDH a zrejme pripravia úpravy aj katolícki biskupi. Tí po hlasovaní oznámili, že ostávajú s ministerstvom v rozpore.

Tomáš DruckerPrešiel som si každú jednu cirkevnú školu. Nikoho to neohrozí

Martin HanusAdam Takáč

Čo ešte Druckerovi prešlo:

Povinná škôlka

Drucker chce, aby boli deti povinne vzdelávané od troch rokov. Pôvodne navrhoval, aby bola od roku 2027 materská škola povinná pre všetky deti od štyroch a od roku 2028 pre všetky deti od troch rokov.

Napokon po kritike veľkej časti rodičov aj politickej opozície ustúpil a súčasný návrh znie, že rodičia budú môcť deti vzdelávať aj doma, musia však mať ukončené stredoškolské vzdelanie. V opačnom prípade musia dať dieťa do materskej školy.

Cieľom ministerstva je podľa jeho slov získať pre návrh širokú podporu, keďže predprimárne vzdelávanie je podľa všetkých medzinárodných výskumov najúčinnejšou investíciou, akú môže štát urobiť pre deti aj celý vzdelávací systém.

Napriek Druckerovmu ústupku môže návrh podľa kritikov naraziť na zložitú situáciu v praxi. V súčasnosti je na Slovensku povinná škôlka od piatich rokov a materskú školu navštevujú už viac ako tri štvrtiny trojročných detí. No predprimárne vzdelávanie často chýba práve deťom z chudobných pomerov, ktoré ho najviac potrebujú. Ako pre Postoj uviedli viacerí odborníci a ľudia z praxe, vymáhanie dochádzky u týchto detí je však veľmi zložité a napriek povinnosti ich rodičia do škôlky nedávajú.

Ďalším problémom môžu byť priestorové a personálne kapacity v materských školách, ktoré môžu byť v niektorých lokalitách nedostatočné.

Povinná maturita z matematiky

Matematika je v súčasnosti na slovenských stredných školách voliteľný maturitný predmet, povinná je iba na matematických gymnáziách.

To by sa malo čoskoro zmeniť a týkať sa to bude prvákov, ktorí nastúpia na strednú školu v roku 2027.

V roku 2031 z nej budú musieť absolvovať záverečnú skúšku žiaci na týchto školách:

• gymnáziá,
• stredné priemyselné školy,
• stredné školy odborného zamerania.

Maturita z matematiky však bude mať na gymnáziách dve úrovne. Nižšia základná úroveň sa má týkať tretieho ročníka. Vyššiu úroveň by absolvovali vo štvrtom ročníku len vybraní žiaci.

Skúška z matematiky nebude povinná na konzervatóriách, športových školách či obchodných akadémiách.

Čo sú hlavné dôvody, pre ktoré sa Drucker rozhodol zaviesť z matematiky povinnú maturitu?

Ak mladí ľudia nebudú rozumieť základom logického myslenia, dát a počtov, nebudú podľa neho pripravení na svet, ktorý sa opiera o technológie, umelú inteligenciu a dátovú ekonomiku.

„Musíme sa postarať o to, aby matematika nebola strašiakom, ale užitočným nástrojom. Takým nástrojom, ktorému žiaci a študenti rozumejú a ktorý dokážu použiť. Preto dnes ministerstvo predstavilo jednu z najzásadnejších zmien v obsahu, ale najmä forme vzdelávania v matematike za posledné desaťročia,“ povedal Drucker.

Tento rok si maturitu z matematiky zvolilo iba dvanásť percent študentov, najviac ich bolo na gymnáziách.

Maturita z matematiky je povinná napríklad v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku, Francúzsku, v Slovinsku či Chorvátsku.

Po ľuďoch s kvalitnými matematickými vedomosťami volajú aj zamestnávatelia.

Iba štvrtina absolventov našich stredných škôl si vyberá technicky zamerané vysoké školy. Priemysel pritom ponúka 70-tisíc neobsadených pracovných miest.

Riaditeľ neučiteľ

Ďalším návrhom, s ktorým prichádza minister školstva Tomáš Drucker v rámci veľkého balíka zmien, je zámer umožniť stať sa riaditeľom školy aj nepedagógom.

Súčasný zákon prikazuje riaditeľom škôl povinné pedagogické vzdelanie. Drucker chce školy otvoriť aj pre ľudí z iných oblastí. „Ani nemocnicu nemusí riadiť lekár a to neznamená, že sa tam správne nelieči. Má svojich zástupcov, medicínskych riaditeľov,“ obhajuje minister svoj plán.

V nových pravidlách však chce ponechať poistku. Ak by školu viedol manažér nepedagóg, jeho zástupca by pedagogické vzdelanie musel mať.

Minister tvrdí, že táto zmena môže pomôcť napríklad veľkým stredným školám.

Napokon pri tomto návrhu Drucker urobil zmenu. Riaditeľom sa bude môcť stať človek bez pedagogického vzdelania iba na spojenej škole (napríklad keď sú spojené základná a stredná škola), na strednej škole a na podnikovej škole.

Kritici upozorňujú na riziko absencie pedagogického vzdelania, ktoré môže riaditeľovi chýbať. 

Učitelia kandidáti

Slovenské školy dlhodobo trpia nedostatkom učiteľov a podľa prognóz by sa tento stav mohol v nasledujúcich rokoch zhoršovať. Minister školstva Tomáš Drucker prišiel v rámci najnovšieho balíka zmien s nápadom umožniť študujúcim pedagógom vyučovať na školách už po získaní bakalárskeho titulu. Išlo by o tzv. učiteľov kandidátov.

Školy potrebujú podľa ministerstva viac učiteľov, ktorí zvládnu reálne podmienky v triedach. Ich príprava sa preto musí vo väčšej miere prepojiť s praxou. Ministerstvo chce znížiť rozdiel medzi tým, čo sa učí na fakultách, a tým, čo učiteľ naozaj potrebuje, keď nastúpi do školy.

Drucker chce pomôcť učiteľom v najkritickejších regiónoch a spoločne s fakultami nastaviť flexibilné vzdelávacie programy, ktoré umožnia rýchlejšiu kvalifikáciu v predmetoch, kde je najväčší nedostatok pedagógov. Ako najkrízovejšie sa už dlhší čas spomínajú najmä matematika, informatika či chémia.

Učitelia kandidáti by popri štúdiu na magisterskom stupni mali na školách výhody zamestnanca.

V súčasnosti absolvujú študenti učiteľstva v rámci prípravy pedagogickú prax na školách. Podľa mnohých však nie je dostatočná a nepripraví ich na reálne situácie, s ktorými sa ako čerství učitelia v triedach stretávajú.

Novinky pre vysokoškolákov a sabatikal pre pedagógov

Vláda schválila aj nový zákon o vysokých školách, ktorý má priniesť možnosť kombinovať rôzne formy vzdelávania, uznávanie kreditov aj z iných foriem vzdelávania. 

Pre študentov sa má zaviesť aj možnosť voľby medzi absolvovaním záverečnej stáže alebo písaním záverečnej práce. O forme záverečnej práce by rozhodla vysoká škola, ktorá by zohľadňovala špecifiká príslušného študijného odboru. 

Pre vysokoškolských učiteľov sa má zaviesť sabatikal.

Prehľad zmien (spracované podľa TASR):

• Žiadateľovi sa má umožniť uznať kredity získané nielen absolvovaním predmetov na iných vysokých školách alebo opätovným zápisom do študijného programu, ale aj prostredníctvom iných vzdelávacích foriem, ako sú časti vyššieho odborného vzdelávania, krátke študijné programy, mikroosvedčenia alebo neformálne a informálne vzdelávanie. „Tým sa rozširujú možnosti uznávania relevantných vedomostí a zručností, čo zodpovedá moderným trendom celoživotného učenia sa a dosahovaniu potrebných vzdelávacích výstupov,“ doplnil rezort. Zároveň sa zavádzajú jasné limity na maximálny počet kreditov, ktoré je možné z týchto alternatívnych foriem vzdelávania uznať.
• Pri voľbe absolvovania záverečnej stáže namiesto záverečnej práce má byť vysoká škola povinná jasne definovať náležitosti a požiadavky tak, aby táto aktivita umožnila študentovi preukázať schopnosť aplikovať získané vedomosti, zručnosti a kompetencie v pracovnom prostredí. „Tento prístup posilňuje prepojenie akademického vzdelávania s potrebami trhu práce a zároveň podporuje rozvoj praktických kompetencií nevyhnutných na výkon povolania,“ zdôraznil rezort.
• Pre vysokoškolských učiteľov sa majú zaviesť opatrenia s cieľom zvýšiť atraktivitu tejto profesie. Ide o uzatvorenie zmluvy po deviatich rokoch na funkčnom mieste vysokoškolského učiteľa až po dosiahnutie 70 rokov veku a úprava tvorivého voľna, tzv. sabatikalu, raz za sedem rokov na šesť mesiacov s možnosťou venovať sa vedeckej alebo umeleckej práci či zvyšovaniu svojej kvalifikácie.
• S cieľom debyrokratizácie sa má znížiť počet obligatórne predpísaných vzorov dokumentov a ich formálnych náležitostí, zavádzajú sa elektronické nástroje na doručovanie rozhodnutí a posilňuje sa postavenie jednotnej elektronickej prihlášky. Zdôraznenie elektronizácie je premietnuté aj do možnosti elektronických volieb do akademických senátov a vydávania elektronických dokladov o štúdiu.
• Nový zákon má vytvoriť podmienky aj na poskytovanie krátkych študijných programov. Na zvýšenie úrovne vedomostí, zručností a kompetencií študentov študijných programov tretieho stupňa sa zavádzajú povinné doktorandské školy zamerané na akademické, pedagogické a vedeckovýskumné kompetencie, povinné praktické vyučovanie v profesijných, učiteľských a zdravotníckych odboroch, definovanie inštitútu fakultných škôl a zapojenie odborníkov z praxe do výučby prostredníctvom funkčného miesta profesijného lektora. Podporuje sa zodpovedné a transparentné využívanie umelej inteligencie ako nástroja vo vzdelávaní a v tvorivej činnosti, pričom študenti budú povinní uvádzať jej použitie.
• V oblasti bezpečnosti a podpory študentov sa má posilniť ochrana akademickej pôdy, výslovne sa zakotvuje možnosť vylúčiť študenta zo štúdia v prípade ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti a iných závažných porušení disciplinárneho poriadku. Podporuje sa združovanie študentov a aktívna činnosť študentov sa zohľadňuje napríklad pri prideľovaní internátov alebo kreditov. Vysoké školy budú povinné poskytovať poradenské a podporné služby pre študentov a zamestnancov, pričom sa zavádza systém mentoringu a tútorstva („buddy systém“) na uľahčenie integrácie nových študentov do vysokoškolského prostredia.
• Dôjsť má aj k zmene v spôsobe obsadzovania členov výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Nominácie sa majú nahradiť výberovým konaním, rovnako ako je to v súčasnosti v prípade predsedu výkonnej rady. Členmi výkonnej rady majú byť v súlade s odporúčaniami EQAR dvaja študenti.