Slovenská katolícka charita od roku 2012 prevádzkuje Centrum Nepoškvrneného Srdca Panny Márie pre deti s HIV. To, ako centrum funguje a čo Charita v Ugande robí, prezradí jej generálny sekretár Radovan Gumulák.

5a1.jpg

Hneď na začiatku môžeme povedať, kto to vlastne v spomínanom centre našiel svoje nové útočisko?

Do Centra Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ktoré sme otvorili v decembri 2012, sme od januára 2013 prijali dievčatká, ktoré sú, žiaľ, všetky HIV pozitívne a pre zákernú chorobu AIDS prišli o jedného alebo oboch rodičov. Ich rodina sa o ne už viac nedokázala postarať, preto sme im poskytli nové útočisko. Tento mesiac do centra prijmeme ďalšie tri dievčatá. Spolu ich tak bude už 23. Ďalších 53 detí z tých najchudobnejších rodín máme v našej materskej škôlke. Tento rok nasťahujeme do nového domu aj HIV pozitívnych chlapcov.

"V Centre Nepoškvrneného Srdca Panny Márie sme od januára 2013 prijali dievčatká, ktoré sú, žiaľ, všetky HIV pozitívne a pre AIDS prišli o jedného alebo oboch rodičov. Tento mesiac ich bude už 23."

Ako ugandské deti vnímajú návštevu zo Slovenska?

Samozrejme každý beloch je pre nich niečo veľmi exotické. Po prvotnom chvíľkovom „obkukávaní“ sa osmelia a už vás chcú držať za ruku, hlavne tie menšie. Dvadsiatka dievčat nám po príchode predvádzala tradičné ugandské tance. Bez rozpakov či trémy a v dobrej nálade. Napriek ťažkostiam, s ktorými musia zápasiť tieto deti, mi väčšinu času, ktorý som strávil v Ugande, ani nenapadlo, že sú tak vážne choré. Majú radi hudbu a tak v centre často počuť spev, bubnovanie, piskot píšťalky a detský smiech.

Samozrejme sú aj dni, kedy niektoré z detí dostanú vysoké horúčky a zachváti ich malária. Naši zdravotníci im ihneď nasadia antimalariká a príznaky choroby sa za pár dní stratia. Vždy, keď niektoré z našich detí ochorie, cítim určitú bezmocnosť, keď vidím ako trpí. Predsa ich imunita je následkom infekcie HIV oslabená, takže ľahšie podliehajú rôznym infekciám. Väčšine z nich sa však od príchodu do centra výrazne zlepšil ich zdravotný stav. Obavy mám iba o Nancy a Annu, ktoré sú veľmi chudé a chorľavé. Ich príbuzní sa o nich veľmi nestarali a tak deti nedostávali pravidelne jesť a nebrali ani lieky proti HIV. U nás v Centre Nepoškvrneného Srdca Panny Márie sme jedna veľká rodina a je až obdivuhodné ako tie decká spolu dobre vychádzajú a navzájom si pomáhajú. Naše centrum sa vďaka darcom zo Slovenska stalo miestom, kde môžeme urobiť život týchto detí o niečo šťastnejším napriek tomu, že ich život nebol a pre HIV zrejme ani nebude jednoduchý.

Kde konkrétne sa centrum nachádza a čo im v ňom poskytujete?

Slovenská katolícka charita otvorila centrum v dedinke Unna, ktorá leží len pár kilometrov od hraníc s Južným Sudánom. Ide o chudobnú oblasť, kde nepôsobí veľa mimovládnych organizácií zo zahraničia, ktoré by miestnym mohli pomôcť.

"Každý beloch je pre nich niečo veľmi exotické. Po prvotnom chvíľkovom 'obkukávaní' sa osmelia a už vás chcú držať za ruku, hlavne tie menšie."

Deťom poskytujeme ubytovanie, stravu, základnú zdravotnú starostlivosť a o ich denný program sa starajú zamestnanci centra, ale aj dobrovoľníci zo Slovenska. V súčasnosti je tam už po druhýkrát učiteľka angličtiny Janka Čížová a hľadáme dobrovoľníka, ktorý ju od mája nahradí.

Na čo sa musí taký dobrovoľník v Ugande pripraviť?

Dobrovoľník u nás musí byť pripravený na ťažké podmienky, horúčavy, nepohodlie a hlavne nesmie mať strach z HIV pozitívnych detí a malárie. Máme veľa záujemcov o dobrovoľníctvo, najmä z radov mladých ľudí, ktorí sa na to pozerajú trochu idealisticky. Ich predstava je, že budú pomáhať detičkám v Afrike, málo však vedia o tvrdých podmienkach a ťažkom živote v subsaharskej Afrike. Človek nesmie mať strach zo samoty, byť sám so sebou, zvyknúť si na istý stereotyp stravy, neustálu horúčavu, ktorá nás Európanov môže vyčerpávať najmä prvé mesiace pobytu. Tiež musí ísť zavčasu spať lebo nie je elektrina. U nás na Slovensku sme zvyknutí zostať ešte hore, pozerať televízor. Ja som mal najväčší problém s hmyzom. Komárov je tam naozaj požehnane.

1aa.jpg

Dievčatá v centre, ktoré v Ugande postavila SKCH, sa pripravujú do školy a škôlky.

7a.jpg

Napriek tomu, že dievčatá sú HIV pozitívne, v centre sa neustále ozýva smiech.

6a.jpg

Viac ako 50 detí z okolia navštevuje našu škôlku. Fotografia zachytáva hodinu angličtiny.

8a.jpg

Okrem školy a hier majú deti v centre aj svoje povinnosti

Ako vyzerá bežný denný program dievčat?

Dievčatá majú od pondelka do piatku budíček ráno o šiestej, potom nasleduje hygiena a ranná dávka liekov, ktoré pre ne pripravia naši zdravotnícki pracovníci. Potom idú na raňajky a po krátkej modlitbe odchádzajú spoločne do školy, ktorá je tri km od nášho centra. Okolo jednej, pol druhej prichádzajú na obed. Prváci a druháci po obede už ostávajú doma, staršie žiačky idú naspäť do školy a domov sa vracajú až okolo pol šiestej večer. Podvečer majú ešte nejaké menšie povinnosti, aby získali pracovné návyky. Následne dostanú večernú dávku liekov a večeru, po večernej hygiene sa dievčatá pripravia na nasledujúci deň v škole a ide sa spať.

"Život dievčat sa už po pár mesiacoch od prijatia výrazne zmenil a zlepšil sa ich zdravotný stav. Viaceré z nich, keď k nám prišli, mali tuberkulózu, rôzne zápalové a infekčné ochorenia. Vďaka pravidelnej strave a antiretrovirálnej liečbe sa im zlepšila imunita."

Ako deň trávia mladšie deti, ktoré ešte nechodia do školy?

Vďaka centru sme v Ugande postavili aj škôlku, ktorú v súčasnosti navštevuje 53 detí z okolia, prevažne z dedinky Unna. Počas školského roka sa im každý deň venujú dve učiteľky. Okrem hier sa deti učia abecedu, počítať, kresliť a základy angličtiny, ktorá je jedným z úradných jazykov. Ďalším prínosom škôlky je, že rodičia sa môžu venovať práci a nemusia sa strachovať, čo robia ich deti, keďže pred postavením škôlky boli mnohé počas dňa bez dozoru. Tento projekt sa mi veľmi páči, pretože je perfektným prepojením komunity a nášho centra a deťom veľmi veľa dáva.

Čo dievčatá robia cez víkend, keď nejdú do školy?

Program je o niečo voľnejší, dievčatá vstávajú neskôr, ale raňajší rituál s liekmi, raňajkami a modlitbou ostáva zachovaný. Len sa nejde do školy, ale v sobotu si dievčatá perú každá svoje veci a tiež školskú uniformu, pomáhajú v kuchyni, učia sa angličtinu s Jankou, ale majú aj viac voľna.

3a.jpg

Pracovníčka SKCH Margita Kačányiová zodpovedná za stavbu Centra Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a Julia na konci školského roka.

4a.jpg

Dievčatá boli už po pár mesiacoch ako jedna veľká rodina.

Badať zmeny na životoch dievčat odkedy bývajú vo vašom centre?

Ako som už spomínal, život dievčat sa už po pár mesiacoch od prijatia výrazne zmenil a zlepšil sa ich zdravotný stav. Viaceré z nich, keď k nám prišli, mali tuberkulózu, rôzne zápalové a infekčné ochorenia. Vďaka pravidelnej strave a antiretrovirálnej liečbe sa im zlepšila imunita. O ich zdravie sa starajú dvaja zdravotníci. Každé tri mesiace chodia na krvné testy, aby sme vedeli ako sú na tom s počtom imunitných buniek. Ak im prudko klesnú, vieme, že je zle. Uganda poskytuje lieky na HIV zadarmo, čo je úžasné, lebo nie všade je to tak a liečba je veľmi drahá.

"Sú to siroty, doma boli odstrkované a nie vždy sa k nim príbuzní správali prívetivo. Občas zažívajú krušné chvíle aj od svojich spolužiakov, ktorí sa im posmievajú kvôli tomu, že sú HIV pozitívne."

Decká sa výrazne zlepšili aj v škole. Kým žili u príbuzných, mnohé z nich ani nechodili do školy. Jedna z nich, Cecília, sa dostala prvý krát do školy ako 12-ročná. Samozrejme musela ísť do prvého ročníka. Sú to siroty, doma boli odstrkované a nie vždy sa k nim príbuzní správali prívetivo. Občas zažívajú krušné chvíle aj od svojich spolužiakov, ktorí sa im posmievajú kvôli tomu, že sú HIV pozitívne. Sú ešte malé a nechápu úplne všetko, čo s tým súvisí. Snažíme sa im to postupne vysvetľovať a pripravovať ich na život s istými obmedzeniami, ktoré súvisia s týmto ochorením. Je to zložité najmä pre tie, ktoré sú momentálne v puberte. Stále sa nám nedarí nájsť dobrého psychológa, ktorý by sa im pravidelne venoval v ich rodnom jazyku. Problémom je, že anglicky vedia len základy a psychológ musí ovládať kmeňový jazyk.

Financovať takéto centrum určite nie je jednoduché. Odkiaľ na to čerpáte finančné prostriedky?

Všetka naša pomoc Ugande je iba vďaka štedrosti slovenských darcov, keďže naše Ministerstvo zahraničných vecí nezaradilo Ugandu medzi krajiny, ktorým poskytuje Slovenská republika rozvojovú pomoc. Preto sme aj tento rok našu kampaň „Pôstna krabička pre Afriku“ zamerali na naše projekty v Ugande. Našťastie sa ukázalo, že ľuďom na Slovensku osud tých, ktorých trápi hlad, chudoba či choroby, nie je ľahostajný, o čom nás presviedča ich záujem o našu prácu a ochota pomôcť. Keď sme robili „Pôstnu krabičku pre Afriku“ prvý krát, mali sme obavy, ako to celé dopadne. Teraz s odstupom 3 rokov môžem povedať, že vidím v tom istú prozreteľnosť, že sa to dielo celé podarilo a že práve Slováci pomáhajú týmto chorým deťom na severe Ugandy.

"Keď sme robili Pôstnu krabičku pre Afriku prvý krát, mali sme obavy. S odstupom 3 rokov v tom vidím istú prozreteľnosť, že sa to dielo celé podarilo a že práve Slováci pomáhajú týmto chorým deťom na severe Ugandy."

Ak sa nemýlim, výnos zo zbierky Pôstna krabička smeroval do Ugandy aj minulý rok. Kde sa vďaka nej podarilo za ten čas centrum posunúť?

SKCH vďaka kampani minulý rok postavila jedáleň, kaplnku, začala budovať dom pre chlapcov a pre deti z okolia zriadila škôlku. Navyše sme s Úradom vlády SR zriadili počítačovú učebňu na základnej škole v dedinke Unna, neďaleko centra. Najdôležitejšie však je, že do centra prišli prvé deti a počas minulého roka tak naplnilo svoju podstatu a stalo sa novým domovom detí s HIV. Takže to bol naozaj pestrý rok a našim darcom ďakujem, že nám to všetko umožnili.

Minulý rok sa v Ugande podarilo rozbehnúť aj projekt Adopcia na diaľku®.

Hoci sa školné v Ugande nepohybuje v závratných výškach, stále je množstvo rodín, ktoré si z rôznych, najčastejšie z finančných, dôvodov jednoducho takýto „luxus“ ako je pre nich poslať deti do školy, nemôžu dovoliť. Preto sme veľmi radi, že centrum sa stalo partnerom dlhoročného projektu Adopcia na diaľku®, vďaka čomu adoptívni rodičia zo Slovenska prispievajú 100 deťom z najchudobnejších rodín, aby mohli študovať.

Približne koľkým deťom SKCH vďaka svojim projektom v Ugande pomáha?

Dnes vďaka centru, Adopcii na diaľku a škôlke pomáhame už 176 deťom. Pracujeme na tom, aby sme mohli čo najskôr do centra prijať aj chlapcov a hľadáme spôsob, ako našu pomoc ešte zintenzívniť.

krabicka.png

Jedným zo symbolov pôstneho obdobia sa pomaly stáva aj spomínaná malá pôstna krabička. Mohli by ste túto aktivitu ešte viac priblížiť?

Pôstna krabička pre Afriku je verejná zbierka Slovenskej katolíckej charity, ktorou sa snaží upozorniť na problémy v subsaharskej Afrike, aktuálne najmä v Ugande, a prispieť k ich riešeniu. Aby Charita mohla vo svojej práci efektívne pokračovať, do viac ako 600 farností rozposlala 40-tisíc malých pôstnych krabičiek s informáciami o svojich aktivitách. Krabička informuje, ale ja zároveň pokladničkou na pôstne obdobie, počas ktorého do nej ľudia môžu zbierať svoje pôstne dary. Tie nám následne pošlú a mi ich premeníme na konkrétnu pomoc deťom, o ktorej som doteraz hovoril.

"Prispieť sa dá aj online prostredníctvom našej stránky www.postnakrabicka.sk alebo aj zaslaním darcovskej sms v tvare DMS medzera CHARITA na číslo 877. Jej cena je 2 eurá."

A čo dievčatko, ktoré sa na nás z Pôstnej krabičky usmieva tento rok?

Tvárou kampane je len šesť ročná Jamila, ktorá do Centra Nepoškvrneného Srdca Panny Márie prišla v máji 2013 veľmi zoslabnutá. Okrem vírusu HIV ju trápil aj chronický kašeľ. Lekári okamžite nasadili ARV liečbu a lieky proti TBC. Jamila žila len s babičkou, tá má však vyše 80 rokov, a preto sa o ňu nedokázala dobre postarať a pravidelne s ňou chodiť k lekárovi. Dnes Jamila chodí do škôlky a patrí k jedným z najživších dievčat v centre. Babičku navštevuje pravidelne cez prázdniny a pomaly sa pripravuje na nástup do školy.

Ako sa ľudia môžu do zbierky zapojiť?

Ako som už spomínal, počas pôstu si do pôstnej krabičky môžu odkladať pôstne dary a na konci pôstu ich poslať na náš účet 4008058424/7500 v ČSOB, v.s. 174. Prispieť sa dá aj online prostredníctvom našej stránky www.postnakrabicka.sk alebo aj zaslaním darcovskej sms v tvare DMS medzera CHARITA na číslo 877. Jej cena je 2 eurá. Určite si pozrite našu stránku, nájdete tam všetky potrebné informácie.

Rád by som využil možnosť a všetkým ľuďom, ktorí sa zapojili do našej kampane v minulosti, alebo sa zapoja počas tohoročného pôstneho obdobia zo srdca vyjadril veľkú vďaku. Naše centrum sa vďaka vám stalo miestom naplneným radosťou detí a vaše modlitby, obety a finančné dary menia ich životy.

Lukáš Melicher

Foto: Slovenská katolícka charita

Postoy.sk je mediálnym partnerom projektu Pôstna krabička pre Afriku.