Už dlhšie som rozmýšľala, ako obohatiť moje dni. V práci sa po dlhej dobe tempo trochu spomalilo a ja som sa cítila komfortnejšie, takmer rutinne. Popri pravidelnom behávaní a trávení času so starými kamarátmi si aj intelekt pýtal svoju dávku obživy. Vzťah s Bohom sa taktiež patrilo prehĺbiť. Opäť raz.

p10202681.jpg

Keď som teda našla správu od známej na sociálnej sieti s pozvánkou, vedela som, že toto je to, čo práve potrebujem. Nebola to prvá referencia na SLH. Už som o ich vzdelávaní počula, bolo mi jasné, že to bude náročné, budem musieť veľa čítať a písať, ale rovnako som vedela, že to stojí za to.

Nulté stretnutie bolo plné aktívnych a sebavedomých ľudí, aspoň ja som mala z toho taký pocit. Niektorí už publikovali, blogovali, angažovali sa. Pocítila som miernu paniku: „Ach, čo to ja tu idem robiť medzi takými intelektuálmi?“ :-) Navyše s mojou podozrievavosťou, resp. opatrnosťou voči spoločenstvám kresťanského typu.

A potom prišiel Juraj, pokojný, pravdivý, predstavil nám program, spoločenstvo, čo nás čaká. Panika sa rozplynula a pocítila som slobodu. Nik ma do ničoho nebude nútiť, je to čas pre mňa, môj rast.

Začalo čítanie prvých textov, prvé (ne)podarené eseje, nepochopený Aristoteles a kvalitné hodiny s kvalitnými moderátormi. Spoločné modlitby, natieranie chlebíčkov či maturovanie nad kódovaním dverí. Prvý teambulding a stmeľovanie kolektívu, očarenie spolužiakmi. Ich názory, ich životy, ich životné príbehy. Rôzni a predsa všetci v niečom podobní. Chceli sme hľadať, a tak sme hľadali, ďalej spolu hľadáme. Nech to znie akokoľvek klišéovito, ale pravdu. O živote, o zákonoch, ktoré platia, o spoločnosti, v ktorej žijeme, o sebe samých, o Bohu a jeho plánoch s nami.

Pamätám si na dve výnimočné hodiny, dva výnimočné texty. Tarnasov Kozmos a Psyché a Ratzingerova úvaha Čo znamená veriť. Moderátori odviedli skvelú prácu, diskusie boli fakt dobré. Kládli sa skvelé otázky, išli sme do hĺbky. Kopernikovci to s tou obhajobou heliocentrizmu určite nemali ľahké. Ani my to nebudeme mať ľahké, keď budeme chcieť obhájiť nejakú pravdu, ktorú nám bude dopriate pochopiť? Viedli sme dlhú diskusiu o tom, či je v Boha rozumné veriť. My sme ho zažili, ja som ho zažila. Nielen Jeho Ducha na spomínaných hodinách. Už sa nedá cúvnuť.

p10202641.jpg

Niektoré diskusie boli ťažké, bez uspokojivého záveru alebo finálnych odpovedí na naše, moje otázky. Nehádali sme sa, ale niekedy to pekne vrelo, hlavne keď sme diskutovali o spravodlivej mzde :-) Myslím, že to tak má byť. S hľadaním tých odpovedí je to možno podobné ako s mojím behaním. Pred tréningom prekonávam svoju lenivosť, ale keď cítim, ako mi vzduch prechádza nosom a nohy s pravidelnosťou dopadajú na zem, viem, že bolo dobré obliecť sa a dať si tenisky.

Keď som odbehla Devín Bratislava, dostala som chuť odbehnúť polmaratón. Ak sa mi to podarí, určite to budem chcieť posunúť na maratón. Dnes som synovcovi čítala o Babylonskej veži. Pripomenulo mi to, že pýcha nakoniec spôsobí, že si ľudia prestanú rozumieť. A prestanú aj vidieť Boha. Na toto počas tej cesty hľadania nechcem zabudnúť. Myslím, že v SLH je veľké množstvo ľudí, ktorí mi s tým môžu pomôcť.

Zuzana Floreková
Autorka je absolventka 23. semestra Spoločenstva Ladislava Hanusa.

Spoločenstvo Ladislava Hanusa je partnerskou organizáciou Postoy.sk. Aktuálne otvára svoj 24. semester, do ktorého je možné sa prihlásiť do 21. septembra, redakcia to vrelo odporúča.