Komu držať stranu, keď si štát pýta päťročné deti

Ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) predstavila návrh novely zákona, podľa ktorej bude vzdelávanie v materských školách povinné už pre päťročné deti. Netají sa, že „týmto krokom zároveň dosiahneme zaškolenosť najmä u detí z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia“.

Proti návrhu sa postavilo niekoľko organizácií, ktoré tento návrh odmietajú ako neopodstatnený zásah štátu do vzťahu medzi dieťaťom a rodičom.

Komu držať stranu?

Hierarchia toho, čo je dobré pre dieťa, vyzerá asi takto:

Najhoršie je, ak sa deťom nik nevenuje, nemajú dostatok prirodzených stimulov, vzory, a teda ani možnosť sa normálne vyvíjať. Medzi týmito deťmi a deťmi z normálneho prostredia už v troch rokoch badať značné rozdiely v ich kognitívnych schopnostiach. A v šiestich rokoch je už rozdiel taký veľký, že – na výnimočné prípady – už nie je šanca ho zmazať. Inými slovami, šesťročné dieťa so zanedbaným vývojom má už problém na celý život. Toto je aj hlavný dôvod, prečo väčšinu dnes narodených rómskych detí čaká zlý život.

Lepšie sú preto na tom deti, ktoré sa dostanú skôr do inštitucionálnej starostlivosti aspoň na niekoľko hodín denne. Ak sa dieťa, ktoré by čakal osud vo vyššie spomínanej kategórii, dostane do normálnej škôlky, výrazne sa zvýšia jeho šance, že skončí so vzdelaním, ktoré mu umožní sa uplatniť v živote. Pre tieto deti, a ide predovšetkým o rómske deti, je denný pobyt v škôlkach jedinou šancou.

No v hierarchii dobrej starostlivosti o deti ešte nad škôlkami stojí kvalitná rodičovská starostlivosť. Platí to nielen pri škôlkach, ale aj pri školskom vzdelávaní, kde deti vzdelávané doma dosahujú neskôr lepšie výsledky ako priemerné deti zo škôl. Logika je jednoduchá – rodičia, ktorí sú ochotní „piplať“ sa doma s deťmi, hoci by ich mohli dať do inštitucionálneho vzdelávania, investujú do svojich detí viac ako školský systém, ktorý sa nedokáže venovať deťom tak intenzívne ako vlastní rodičia.

No každý rok sa tu narodí aj niekoľko tisíc detí, ktorým ich rodičia vo veku päť rokov zabezpečia oveľa lepšie prostredie, ako sú verejné škôlky. A štát by sa do nich nemal starať.Zdieľať

Predstava, že tieto deti zostávajú zamknuté doma a potom sa z nich stanú asociáli, je nezmysel. Podľa prieskumov na tom vôbec nie sú horšie, často sú na tom dokonca lepšie. Namotivované rodiny väčšinou vytvárajú rozličné spoločenstvá, neformálne miniškoly, resp. miniškôlky.

Ide o trend, ktorý silnie v krajinách Európy, USA i iných bohatých krajinách. S tým, ako pribúda rodičov, ktorí si môžu dovoliť tento typ vzdelávania pre vlastné deti, pribúda aj počet takto vzdelávaných detí. Nejde len o deti, ktoré nikdy do základnej školy neprídu. Často ide o deti, ktoré sa doma naučia čítať, počítať, kresliť a do školy nastupujú napríklad do tretieho či štvrtého ročníka bez akejkoľvek ujmy.

Neexistuje žiaden dobrý dôvod, aby tieto deti boli ukrátené o to, čo sú ich rodičia ochotní do nich investovať. Len preto, že pre úplne iné, zanedbané deti je lepšie, aby do škôlky povinne chodili v mladšom veku.

Každý rok sa na Slovensku narodí niekoľko tisíc detí, ktoré isto skončia v biede, ak sa im v skorom veku nedostane lepšia starostlivosť, než sú sami od seba schopní dať im ich rodičia. Štát by týmto deťom mal vedieť citlivým spôsobom pomôcť.

No každý rok sa tu narodí aj niekoľko tisíc detí, ktorým ich rodičia vo veku päť rokov zabezpečia oveľa lepšie prostredie, ako sú verejné škôlky. A štát by sa do nich nemal starať.