Mexiko udelilo azyl bolívijskému exprezidentovi Evovi Moralesovi

Bývalý bolívijský prezident Evo Morales v pondelok večer oznámil, že odchádza do Mexika, ktoré mu udelilo azyl.

Morales na Twitteri vyjadril vďaku Mexiku za udelenie azylu. "Je bolestivé opúšťať krajinu z politických dôvodov, ale vždy sa budem zaujímať. Vrátim sa čoskoro, s väčšou silou a energiou," uviedol.

Mexický minister zahraničných vecí Marcelo Ebrard podľa agentúry DPA potvrdil, že Morales letí do Mexika vo vládnom lietadle, ktoré Mexiko vyslalo do La Pazu. Ebrard ešte predtým povedal, že Morales požiadal o azyl a mexická ministerka vnútra Olga Sánchezová Corderová "prijala rozhodnutie udeliť mu azyl...z humanitárnych dôvodov ".

Armáda pomôže polícii zabrániť násiliu po rezignácii Moralesa

Bolívijské ozbrojené sily v pondelok oznámili, že podniknú spoločné operácie s políciou s cieľom zabrániť násilnostiam po Moralesovej rezignácii.

Stalo sa tak po tom, ako policajný šéf bolívijskej metropoly La Paz, sídla vlády, vyzval armádu, aby zasiahla a zabránila násilnostiam zo strany prívržencov Moralesa.

Agentúra AFP pripomína, že v pondelok došlo v krajine k podpáleniu a vyplieneniu niekoľkých menších policajných kasární.

Polícia sa cez víkend pridala k demonštrantom požadujúcim Moralesovo odstúpenie. Ten tak aj v nedeľu urobil.

Nahnevaní podporovatelia socialistického lídra zapálili v pondelok barikády, aby zablokovali niektoré cesty vedúce k hlavnému letisku. Moralesovi odporcovia zase blokovali väčšinu ulíc vedúcich k hlavnému námestiu v La Paze, kde je Kongres a prezidentský palác. Polícia vyzvala obyvateľov mesta, aby zostali doma.

Miestne médiá tiež informovali, že Moralesovi stúpenci vyrazili z neďalekého mesta El Alto, Moralesovej bašty, s cieľom preraziť blokády ciest vytvorené jeho odporcami a dostať sa na hlavné námestie v La Paze.

Policajný šéf sa podľa agentúry AP obrátil na ozbrojené sily o pomoc v obavách, že protestujúci majú zbrane a potýčky môžu viesť ku krviprelievaniu.

Odstúpil po trojtýždňových protestoch

Evo Morales bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd mu však udelil v roku 2017 výnimku.

Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a obvinila ho z volebných podvodov.

Morales po troch týždňoch demonštrácií odstúpil zo svojej funkcie. Násilné protesty, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách si vyžiadali troch mŕtvych a viac ako 380 zranených.

Podpredsedníčka bolívijského Senátu Jeanine Áňezová, ktorá sa má podľa ústavy stať po odstúpení Moralesa dočasnou prezidentkou, v pondelok prisľúbila, že vypíše nové voľby v tejto ťažko skúšanej juhoamerickej krajine.

Zákonodarcovia sa majú zísť v utorok a začať proces voľby dočasného prezidenta po odstúpení Moralesa a jeho ministrov, ktorí tak zanechali v krajine mocenské vákuum.