SpaceX Skutočne zažívame míľnik kozmonautiky? Kiežby...

Za normálnych okolností by ste si na tomto mieste prečítali k pondelkovej rannej káve komentár o nejakej víkendovej domácej politike. Napríklad o prieskume volebných preferencií hypotetickej novej strany Petra Pellegriniho. No v Postoji by sme neradi čelili raz výčitke, že keď sa vo vesmíre písala história, my sme nedokázali pozdvihnúť zrak k oblohe od žabomyších sporov v slovenskej politike.

Misia vesmírnej lode Crew Dragon spoločnosti SpaceX, ktorá sa úspešne pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), je prezentovaná ako takáto historická chvíľa. A v niektorých ohľadoch ňou skutočne je.

Američania boli od roku 2011, keď doslúžili raketoplány, závislí pri letoch na ISS od ruských Sojuzov. Po deviatich rokoch sa vracajú do vesmíru na vlastnom stroji. Donald Trump, ktorý sa štartu rakety osobne prizeral, by mohol povedať, že aj toto je jeden zo spôsobov, ako „urobiť Ameriku opäť veľkolepou“.

Navyše, prvýkrát astronautov do vesmíru vyniesla kozmická loď súkromnej firmy. Spoločnosť SpaceX založil v roku 2002 technologický podnikateľ Elon Musk. Jeho vízia siaha až na Mars. Rád by prispel k jeho osídleniu ľuďmi.

Avšak cesta k červenej planéte ešte bude dlhá. Dôležité je, aby rozvoj kozmonautiky nepoháňala len rivalita veľmocí ako počas studenej vojny alebo číra vedecká zvedavosť, ale aby sa tiež lietanie do vesmíru vyplatilo komerčne.

Ľudia ako Elon Musk môžu v kozme rozpoznať ziskové príležitosti a tým urýchliť naše napredovanie ku hviezdam. Doteraz to bolo pre jeho firmu hlavne o vození nákladu na ISS pre NASA.

Ďalším krôčikom bude vozenie platiacich turistov do vesmíru s pomocou Crew Dragon. Spoločnosť SpaceX s tým chce začať koncom budúceho roka.

Vesmírny turizmus, vykonávaný nie ad hoc ako doteraz, ale na systematickej báze, môže spoločnosti SpaceX priniesť nové peniaze a letové skúsenosti. Mnohomiliónové letenky do vesmíru si zatiaľ môžu dovoliť iba tí bohatší. Lenže na úspech priekopníka zrejme čoskoro nadviažu ďalší konkurenti.

Napríklad spoločnosť Blue Origin, ktorú založil šéf Amazonu Jeff Bezos. Alebo Virgin Galactic, založená britským magnátom Richardom Bransonom.

Súťaž miliardárov a tok nových prostriedkov zo súkromného sektora (aj od vesmírnych turistov) by mali postupne znížiť ceny orbitálnych kozmických letov. Ak to s letmi do vesmíru časom dopadne ako s automobilovou alebo leteckou dopravou, čo je dnes luxusnou zábavkou boháčov, sa časom stane cenovo prístupné aj pre strednú vrstvu.

Ďalší spôsob, ako speňažiť lety na obežnú dráhu, by mohol spočívať v ponuke unikátnych podmienok beztiažového stavu pre výskum, trebárs v oblasti liekov. Niečo také predpovedal český publicista a spisovateľ Karel Pacner už v 80. rokoch, keď písal svoje vedecko-popularizačné knihy.

Táto činnosť však na ľudskú prítomnosť nie je odkázaná. Napríklad izraelsko-švajčiarska spoločnosť SpacePharma ponúka malé, diaľkovo riadené laboratóriá, vystreľované na orbitu na účel výskumu nových liečiv v beztiažovom stave.

Samozrejme, pri veľkolepých plánoch súkromných firiem s vesmírom treba tiež rozlišovať medzi bombastickými úmyslami z reklamných prospektov, ktoré majú nalákať investorov, a reálnymi výsledkami. Navyše, zaznieva tiež kritika, že let Crew Dragon sa deje v čase pandémie koronavírusu a rasových nepokojov, kvôli ktorým horia americké mestá.

Je za tým myšlienka, že dosť problémov máme aj tu na Zemi. A tie milióny, použité v kozme, by sa nám hodili na ich riešenie.

Odpovedať na to sa dá, že riešenia niektorých pozemských problémov môžu vzísť práve z našich vesmírnych aktivít. Napríklad v podobe vývoja nových liekov. 

V každom prípade, doterajšia história dobývania vesmíru nás naučila, že pri ohlasovaných „míľnikoch“ je lepšie mať menšie očakávania a radšej sa neskôr tešiť z ich prípadného prekonania ako naopak. Keď sme si minulý rok pripomenuli 50. výročie pristátia na Mesiaci, spomienku na „malý krok pre človeka a veľký krok pre ľudstvo“ trochu kalilo, že vtedajšie veľké sny o budúcnosti vo vesmíre sa napĺňajú iba pomaly, doslova slimačím tempom. A aj niektoré staré dosiahnuté méty sa dnes javia vzdialenejšie, než v minulosti.

Ako to v roku 2012 vyjadril bývalý astronaut Buzz Aldrin: „Sľubovali ste mi kolónie na Marse. Namiesto toho som dostal Facebook.“ Ak sa Crew Dragon bezpečne vráti na Zem, môžeme v dohľadnej budúcnosti realisticky počítať aspoň s pravidelnejšími turistickými letmi na obežnú dráhu.