„Corinna je na vine. Najprv od neho brala peniaze a potom vyťahovala veci z minulosti, lebo chce byť slávna. Všetko sa jej máli, zlatokopke jednej,“ komentuje situáciu Pilar. Vitálna osemdesiatnička žije vo Valladolide, hlavnom meste Kastílie, povestnom pompéznymi veľkonočnými procesiami, pečeným jahňaťom a konzervatívnymi obyvateľmi. „A bez kráľa by sme čo mali? Republiku? Vyzerala by rovnako. Hentí sa nevedia dohodnúť na ničom, len sa hašteria a osočujú,“ hodnotí španielsku politickú scénu. „Večer o desiatej si prepni na Jednotku, budú dávať film o kráľovi,“ dodáva vznešene.

Veru áno. Po francúzskej premiére v roku 2015 sa dočkali aj Španieli. 6. augusta štátna televízia odvysielala premiéru francúzsko-španielskeho dokumentu „Ja, Juan Carlos I., kráľ Španielska“. Pred rokmi ho stopla vtedajšia vládnuca Ľudová strana, pretože tvorcovia poskytli priestor na vyjadrenie len predstaviteľom Španielskej socialistickej robotníckej strany (španielska skratka PSOE). Úvahy na tému, prečo sa verejnoprávna Jednotka rozhodla odvysielať film štyri dni po tom, čo Juan Carlos I. zanechal synovi, kráľovi Felipemu VI., rozlúčkový list a odcestoval na neznáme miesto, južania zatiaľ obchádzajú.

Skvelé načasovanie zaručilo sledovanosť s ďalším bonusom. Obraz emeritného kráľa predostretý v dokumente ostro kontrastuje s realitou. Vlastná minulosť ho dobieha od roku 2011, keď si počas poľovačky na slony v Botswane zranil bedrový kĺb a verejnosť sa dozvedela o jeho dlhoročnom intímnom vzťahu s nemeckou podnikateľkou Corinnou zu Seyn-Wittgensteinovou. „Je mi to ľúto. Schybil som. Viac sa to nestane,“ s výrazom previnilého chlapčaťa sa zahanbene ospravedlnil Španielom vtedy 74-ročný kráľ.

Popularitu jeho rodiny rok predtým naštrbila séria škandálov spojených so spreneverou a praním špinavých peňazí mladšou dcérou Cristinou a zaťom Iňaki Urdangarinom, ktorý si stále odpykáva trest vo väzení.

Juan Carlos I. abdikoval v júni 2014 v prospech syna Felipeho, no jeho aféry a finančné operácie z minulosti ďalej otriasali krajinou. Na jar bolo potvrdené, že monarcha v roku 2012 previedol na Corinnin švajčiarsky účet 65 miliónov eur. Pochádzali od vtedajšieho saudskoarabského kráľa Abdalláha a boli poukázané ako dar v súlade so saudskoarabskou tradíciou voči monarchiám, písali španielske denníky. Napriek tomu, že majetok Juana Carlosa v rovnakom roku New York Times odhadol na 2 miliardy eur, nejde o zanedbateľnú sumu.

Na Felipeho VI., ktorý po otcovi prevzal korunu v nelichotivom stave, tak plne doľahla ťarcha toxických peňazí z machinácií najbližších členov jeho rozvetvenej rodiny. Rozhodol sa učiniť silné gesto. V marci odobral otcovi apanáž a verejne sa zriekol dedičstva. Hoci španielsky zákon nedovoľuje odmietnuť dedičstvo za života kráľovského predka, palác Zarzuela mu odklepol výnimku. Očistenie povesti kráľovskej rodiny sa ukázalo ako dôležitejšie.

Žolík z rukáva

„Juana Carlosa som chcela poňať ako hrdinu. Počas rozhovoru som ho však musela neraz vyzvať, aby rozprával viac o sebe, lebo príliš vyzdvihoval schopnosti a úspechy iných. Štátnici, s ktorými som dovtedy spolupracovala na podobných projektoch, vždy prišli s jasnou víziou o vlastnej jedinečnosti. Juan Carlos nechcel zo seba robiť legendu a bol maximálne spontánny,“ zaspomínala si pre španielsku televíziu scenáristka dokumentárneho filmu „Ja, Juan Carlos I., kráľ Španielska“ Lawrence Debrayová pár hodín pred premiérou.

Upresnila, že rozhovor s monarchom trval dve popoludnia a Zarzuela nescenzurovala absolútne nič. Výsledok je pôsobivý. Španielsko snáď po prvýkrát v moderných dejinách uvidelo svojho monarchu vypovedať súvisle, v rozvitých vetách a bez čítania neosobného prejavu.

Majestátna pracovňa, melancholický hudobný podmaz, oči zarosené slzami, odmlky, spomienky už nebohej sestry, infantky Pilar de Borbón, komentáre politikov, mnohé zatiaľ nezverejnené dokumentárne zábery z televízneho archívu, spomienky na detstvo v exile, osamotený život v španielskej zlatej klietke, keď sa 10-ročného princa ujal Franco po tom, čo v roku 1947 obnovil monarchiu, no jeho deda kráľa Alfonsa XIII. a otca Juana de Borbón nechal žiť v exile.

Po pozretí filmu nejeden Španiel bojoval s pocitom, že by Juana Carlosa najradšej vystískal. Mal 31 rokov, keď ho generalísimo určil za svojho posmrtného nástupcu. Po šiestich rokoch sa stal najmladšou hlavou štátu v Európe. Španielsko si svojho panovníka zamilovalo a dodnes ho pokladá za kľúčovú osobnosť pri prechode od diktatúry k demokracii. V tomto príbehu však rezonuje ešte jeden pre Južanov silný, priam románový motív. Mladík zradil otca, aby nastúpil na trón a zachránil Španielsko pred chápadlami diktatúry, ktorú sa naďalej snažili živiť Francovi stúpenci. Princ obetoval lásku k rodine v mene svojej krajiny a ľudu. Juan de Borbón, zavrhnutý legitímny následník trónu synovi ku korunovácii telefonicky zablahoželal, no zradu ani to, že španielska monarchia za svoje pokračovanie vďačí diktátorovi, nikdy neodpustil.

V pavučine diskusií

Španielsko je ekonomicky, národnostne a ideologicky rôznorodou krajinou, kde podľa expertov popri silnej republikánskej tradícii zostáva idea monarchie plne aktuálna.

V súvislosti so zmiznutím emeritného kráľa debatu na tému jej budúcnosti nanovo rozprúdil jeden zo štyroch španielskych vicepremiérov a zároveň jeden z najväčších kritikov tradičnej španielskej inštitúcie Pablo Iglesias, ktorý s radikálnou ľavicovou alianciou Unidas Podemos prekĺzol do koalície po pakte s víťaznou PSOE.

Pre zaujímavosť, pred nástupom do funkcie napriek svojmu silnému republikánskemu presvedčeniu 13. januára 2020 poslušne zložil slávnostnú prísahu pred kráľom Felipem VI. Bez kravaty, aby sa nepovedalo.

Ľavičiarsky líder však momentálne bojuje s nemilým poznaním. Pri spochybňovaní monarchie nemôže naplno počítať so svojím spojencom Pedrom Sánchezom. „V súvislosti s prípadmi údajnej korupcie činiteľov politických strán v tejto krajine neboli súdené inštitúcie, ale osoby,“ vyhlásil španielsky premiér 5. augusta, tri dni po odchode emeritného kráľa z krajiny. Strana PSOE opakovane vyhlásila, že rokovanie o budúcnosti monarchie nie je na programe „dňa“. Čo si však nemožno nevšimnúť, je spokojnosť, vyžarujúca zo Sánchezovej tváre, keď robí vyhlásenia o Zarzuele. Španielska tlač šípi, že o odchode emeritného monarchu vie viac, ako je ochotný pripustiť pred televíznymi kamerami.

Prieskumy (ne)hovoria za všetko

K monarchii zastáva jasný postoj jedna z najpočetnejších a občiansky najaktívnejších skupín španielskeho obyvateľstva. Seniori. Po obrovských stratách na životoch počas pandémie mnohí z nich ťažko prijímajú skutočnosť, že vláda vedie diskusie o štátnom zriadení namiesto toho, aby riešila viacnásobnú krízu v krajine.

Kritika voči kráľovskej rodine však narastá. Až do apríla 2015 spokojnosť s monarchiou pravidelne sondovalo štátne Centrum pre sociologický výskum (španielska skratka CIS) v Madride. Od roku 1994 oslovilo respondentov celkovo 15-krát, aby svoju dôveru monarchii obodovali od 1 do 10. Najhoršie hodnotenie, len 3,68 bodu, inštitúcia získala v roku 2013. Hoci po abdikácii Juana Carlosa hodnotenie podskočilo na 4,34 bodu, výsledok je vzdialený od najvyššej známky 7,5 z roku 1994.

Titulné strany novín s fotografiami bývalého španielskeho kráľa Juana Carlosa I., potom ako oznámil odchod z krajiny. Foto: TASR/AP – Francisco Seco.

Počas vládnutia Felipeho VI. sa CIS pýtalo priamo na monarchiu len jediný raz. V júlovom prieskume ju respondenti mohli označiť len ako jeden z najpálčivejších problémov v krajine a po koronavíruse, extrémizme a dôsledkoch vypnutej ekonomiky prekáža len 0,5 % opýtaných. 14. júla skupina 16 nezávislých médií zaslala CIS písomnú výzvu, aby ako verejná inštitúcia zodpovedná za demografické štúdie zvážila možnosť vykonania monografického prieskumu o súčasnej úlohe monarchie. O názore južanov na jej budúcnosť však vypovedajú prieskumy z dielní niektorých mienkotvorných denníkov.

Ešte pred rokom El Confidencial prišiel s informáciou, že Španieli naďalej dávajú prednosť modelu konštitučnej monarchie. 50,8 % z opýtaných k nej zaujalo kladný postoj, pokým 46,1 % sa vyslovilo za republiku. Výsledky však potvrdili, že s vekom klesajú aj sympatie ku kráľovstvu. Podľa tohto prieskumu až 70 % opýtaných v skupine 18 – 24 rokov uprednostňuje republiku a trend obľúbenosti monarchie u Španielov začína narastať až po dovŕšení 45 rokov. Denník El Público nedávno zverejnil výsledky makroekonomického prieskumu, ktorý uskutočnil demoskopický kabinet Sináptica na prelome apríla a mája 2020. Pre budúcnosť koruny označuje výsledky za „ničivé“. Až 51,6 % z opýtaných si želá, aby Španielsko bolo vyhlásené za republiku, a len približne tretina uviedla, že chce žiť v monarchii ako doteraz.

Masová dehonorifikácia

Španielska tlač pripomína, že po sérii škandálov spojených s finančnými machináciami sa odchod Juana Carlosa citeľne odráža na náladách spoločnosti. „Tá sa za 39 rokov, počas ktorých bol najvyšším predstaviteľom krajiny, k nemu správala nanajvýš zhovievavo, čomu je, zdá sa, koniec,“ napísal El Confidencial. Podľa Španielskeho národného štatistického úradu (španielska skratka INE) sa v krajine nachádza 637 ulíc, námestí, alejí, parkov a iných objektov pomenovaných na počesť Juana Carlosa I. Najviac z nich sme ešte donedávna mohli nájsť v autonómnych krajoch Andalúzia a Castilla-La Mancha.

Mestá práve masovo vyhlasujú, že názvy najemblematickejších zón a objektov nie sú kompatibilné s osobnosťou, o ktorej morálnych kvalitách sa neustále vedú diskusie. Silnému tlaku na premenovanie odoláva Univerzita Juana Carlosa v Madride. Už vyše 50-tisíc študentov podpísalo petíciu, aby prestížna španielska inštitúcia odstránila zo svojho názvu meno emeritného monarchu „z dôvodu neprestajných škandálov kráľovskej rodiny“. Hoci univerzita zmenu názvu zatiaľ neplánuje, študenti intenzívne pokračujú vo výzvach, aby rektorát spustil opatrenia potrebné na premenovanie poprednej vzdelávacej a výskumnej inštitúcie.

Kráľov príbeh sa nekončí

Nebezpečné známosti a finančné aktivity monarchu, ktoré vyústili do jeho odchodu z krajiny, španielsku korunu postrčili na okraj priepasti. Viaceré médiá sa prikláňajú k názoru, že opustením Španielska Juan Carlos I. ohrozil syna na tróne viac ako všetkými doterajšími škandálmi.

Felipe VI. momentálne vyvíja všemožné úsilie, aby monarchii vydobyl aspoň časť voľakedajšej dôvery. Na druhej strane by bolo nezvyčajné, ak by Juan Carlos I. strávil zvyšok života v Španielsku, keď niekoľko predošlých generácií kráľovskej rodiny žilo v exile. Aj takéto názory zaznievajú v tunajších médiách. Emeritný monarcha však sám oveľa drsnejšie načrtol epilóg svojho 39-ročného vládnutia. „Mladší ako 40 rokov si ma budú pamätať iba ako toho, čo bol s Corinnou, poľoval na slony a chodil s kufríkom,“ povedal jednému zo svojich priateľov.

Dobrodružstvá španielskeho emeritného kráľa sa ešte zďaleka nekončia. V čase našej uzávierky, týždeň po jeho odchode z krajiny, stále nebolo známe, kde sa nachádza. Špekulovalo sa o Dominikánskej republike, portugalskom Estorile, kde žil jeho otec v exile, aj o Novom Zélande, kde sú vraj výborné podmienky na poľovačku. Na zatiaľ jedinej fotografii po opustení Španielska bol zachytený v Abú Zabí.