„Radšej sa ani nepýtaj,“ pokrúti hlavou šesťdesiatnička Marisol, keď sa jej pýtam, čo je nové v Madride. Z návštevy u dcéry sa tentoraz vrátila predčasne. Donedávna sa tešila, že aspoň ju má blízko, ale dnes jej 180-kilometrová vzdialenosť z kastílskeho Valladolidu nepripadá atraktívnejšia než vzdialenosť do Hamburgu, kde žije jej staršia dcéra.

„Madrid upadá. Akoby ani nepatril k Európe. Politici sa oň naťahujú, hľadia si vlastných záujmov a už sa ani nenamáhajú tváriť sa, že tomu tak nie je,“ krúti hlavou. „Nemci sú celkom inde. Vo veciach majú jasno. Buď môžeš alebo nesmieš; keď nerozumieš, máš to na ikonkách. V Madride? Ráno ti povedia jedno, večer druhé; dnes niečo vydajú, zajtra to zrušia. Ako môže vláda schváliť nariadenia, ktoré sudcovia vzápätí odvolajú?“ naráža na skúsenosť z 8. októbra.

Najvyšší súd v Madride rozhodol v prospech regionálnych predstaviteľov a zavedenú čiastočnú karanténu zamietol z dôvodu „porušovania práv a základných slobôd“ takmer piatich miliónov obyvateľov postihnutých opatreniami na zamedzenie nárastu infekcií. Po mimoriadnom zasadnutí 9. októbra vláda Pedra Sáncheza vyhlásila v autonómnom spoločenstve Madrid núdzový stav, ktorý má trvať 14 dní.

Chaos, zmätok, obavy

Opatrenia v deviatich mestách Madridského autonómneho kraja vrátane metropoly zostávajú v platnosti z predchádzajúceho obdobia. Ich obyvatelia môžu vyjsť len s výnimkou pracovných či školských povinností a návštevy lekára.

Kapacita v obchodoch, fitnescentrách, akadémiách, interiéroch barov a reštaurácií bola znížená na 50 percent, na letných terasách na 60 percent. Návšteva kostolov je zredukovaná na tretinu. Bary a reštaurácie môžu byť otvorené do 23.00. Na stretnutiach sa môže zúčastniť maximálne 6 osôb.

Posledné opatrenie zaviedla regionálna vláda pre celý autonómny kraj 21. septembra.

„Po mesiacoch meniacich sa opatrení sme zmätení až zúfalí. Človek ťažko môže fungovať, keď nevie, čo bude zajtra. Bojujeme s pocitom, že s nami zaobchádzajú ako s handrovými bábikami. Netušíme, kedy politické záujmy prevažujú nad zdravotnými. Z každej strany sa na nás valia informácie, priveľa času trávime čítaním správ a diskusiami o oprávnenosti nariadení. Na druhej strane však chápem, že prijať rozhodnutie, ktoré ovplyvní život takmer 7 miliónom ľudí nie je jednoduché,“ hovorí pre Postoj Alexandra Antošová, ktorá od roku 2017 pod značkou Madridčanka sprevádza najmä slovenských a českých turistov po Madride a svoje skúsenosti zdieľa na rovnomennom blogu.

Situáciu v španielskom hlavnom meste hneď na začiatku nášho rozhovoru zhodnotila jedným slovom. Chaos. Pritom opatrenia sa často míňajú účinku.

„V meste ako Madrid je naozaj komplikované držať situáciu pod kontrolou. Aj zatvorenie rizikových štvrtí sa ukázalo ako bezvýznamné. Nemám presné štatistiky, ale povedala by som, že 80 percent ľudí pracuje v inej madridskej štvrti než v tej, v ktorej žije. Hustota obyvateľstva je príliš vysoká, takže vyhýbať sa na ulici jeden druhému je takmer nemožné. Uzatvorenie celého Madridu chápem, ale to je zas zo strany štátu akoby v štýle ,zvládnite si to sami, len nám nenoste vírus do iných oblastí‘. Pritom vďaka ekonomickej aktivite Madridu si nachádza prácu množstvo ľudí z regiónov, kde je neporovnateľne menej pracovných príležitostí.“

Alexandra Antošová. Spolu s manželom vytvorila značku „Your Spanish Friend“, pod ktorou pomáhajú s adaptáciou na novú kultúru, hľadaním práce a vybavovaním dokumentov v Španielsku Zdroj: Archív Alexandry Antošovej

Mnohých obyvateľov Madridu okolnosti motivovali k životnej zmene. Výnimkou nie je ani Alexandra s manželom. „Pre množstvo infikovaných prípadov a celkovú chaotickú situáciu sme sa pred pár dňami presťahovali na malý, idylický, ,covid-free‘ ostrov La Palma, kde pobudneme, minimálne kým všetko prehrmí.“

Aké sú prvé dojmy po presťahovaní sa z metropoly? „Môžem spomenúť napríklad fajčenie na terasách. V Madride bolo pôvodne zakázané, ale neskôr sudca tento zákon zmietol zo stola a dnes sa praktizuje bežne. Kráčať úzkymi uličkami s rúškom na tvári, zatiaľ čo klienti barov posedávajú na terasách a fajčia, vzhľadom na rastúce prípady a zavádzanie prísnych opatrení, nepôsobí príliš dôveryhodne. Na kanárskom ostrove La Palma je to neprípustné, pritom od vypuknutia pandémie tu bolo celkovo zaregistrovaných len 50 prípadov.“

Madrid, Madrid

Madrid, ktorého zákutia tak svojsky obnažuje režisér Pedro Almodóvar, je multikultúrna metropola s veľkými plusmi aj mnohými mínusmi. Výborná poloha v krajine, prepojenie so svetom, moderné infraštruktúry, slnečná klíma, pracovné príležitosti; na druhej strane – preľudnenosť, rozľahlé periférie, komplikované dochádzanie do práce a nekvalitné byty.

Práve tie mnohým obyvateľom zmenili hodnotový rebríček túto jar, počas siedmich týždňov zákazu vychádzania. S neutíchajúcou hrozbou novej karantény Španieli čoraz intenzívnejšie vnímajú nemilú skutočnosť. Je obrovský rozdiel „nevychádzať“ z bytu, ktorý má balkón, výhľad, možnosť plnohodnotného vetrania; alebo – „nevychádzať“ z kutice takmer bez okien či s jediným výhľadom do vetracej šachty.

Podľa prieskumu realitnej spoločnosti Idealista 8 percent Španielov strávilo karanténu bez možnosti vidieť z bytu exteriér a práve Madrid, paradoxne najslnečnejšie európske hlavné mesto, je španielskym lídrom v počte bytov bez denného svetla. El País na jar pripomenul posledné údaje Národného štatistického úradu (španielska skratka INE) z roku 2011, podľa ktorých bolo na madridskom trhu s realitami v obehu bezmála 14-tisíc bytov s rozlohou menšou ako 30 m². „Boli sme zavretí v minibytoch s nedostatočným prísunom denného svetla a v mnohých prípadoch aj s minimálnou možnosťou vetrania.

Podľa najnovšej správy Eurostatu je Španielsko krajinou Európskej únie s najvyšším percentom obyvateľstva, ktoré žije v apartmánoch. Je to až 66 percent oproti 40-percentnému európskemu priemeru,“ pripomenul španielsky denník ďalší z údajov v júni. Problém nekvalitného bývania v Madride siaha do 50-tych rokov minulého storočia a súvisí s nezvládnutím masového prílevu vidieckeho obyvateľstva.

Práve bytové podmienky, ktoré nespĺňajú kritériá na trávenie dlhej karantény, akú Španielsko zažilo na jar, odborníci spomínajú aj v súvislosti so šírením infekcie. „Pokým prvá vlna zaútočila na seniorov, druhá vlna zomelie ľudí s najnižšími príjmami,“ napísal denník El Confidencial začiatkom októbra s odkazom, že žiadne reštrikcie nedokážu vyriešiť situáciu, ak človek zdieľa malý byt s ďalšími šiestimi osobami a stojí pred rozhodnutím, či si má kúpiť jedlo alebo rúško.

Na túto skutočnosť nadväzuje ďalší problém. Očakávať dodržiavanie karantény od ľudí, ktorí pracujú a prípadne aj bývajú načierno, je rovnako iluzórne ako ich kontrola zo strany preťažených orgánov. „Madrid nemá pôvab Sevilly ani eleganciu Barcelony; a napriek svojim nádherným múzeám, palácom, parkom a stáročným kláštorom nemá ani hĺbku v štýle Santiaga de Compostela alebo Ávily, kde sa minulosť javí živšie ako súčasnosť.

To, čo robí Madrid nezameniteľným, je, že je najotvorenejším a najuniverzálnejším zo španielskych miest; je mestom, ktoré nepatrí nikomu, pretože patrí všetkým – tým, čo sa v ňom narodili a žijú; alebo sú tu dočasne; alebo ním len prechádzajú, aby si posedeli na jednej z jeho nespočetných terás pri pive a rozjímali nad tým fascinujúcim nebom v pohybe, ktoré stále pripomína to, čo zachytávajú Goyove obrazy ako jedna z mála vecí, ktoré sa v Madride za posledné desaťročia nezmenili na nepoznanie,“ začína jeden zo stĺpčekov od Maria Vargas Llosu v El País z marca 2004.

Áno, situácia vtedy bola celkom odlišná. Španielsko prežívalo šok z vlakového teroristického útoku. Madrid však zostal Madridom. Raz slúži ako výkladná skriňa, inokedy sa razom mení na horúci zemiak v rukách politikov. Španieli právom konštatujú, že ich hlavné mesto si takéto zaobchádzanie nezaslúži.

Vízie ležia v prachu

Konečne to začalo vyzerať sľubne. Po takmer štyroch mesiacoch trvajúceho napätia medzi centrálnou vládou a madridskou autonómiou sa 21. septembra španielsky premiér Pedro Sánchez stretol s prezidentkou Madridu Isabel Díazovou Ayusovou, aby po zložení rúšok z dostatočnej fyzickej vzdialenosti prisľúbili vytvoriť „priestor pre kooperáciu“. Už na tretí deň zhode odzvonilo. Pokým autonómna vláda rozšírila reštrikcie na ďalších osem madridských štvrtí, ministerstvo zdravotníctva navrhovalo dať do čiastočnej karantény celú metropolu. Madridské autority to nazvali vydieračstvom s cieľom položiť mesto na lopatky, pretože autonómnemu kraju i mestu Madrid vládne opozičná Ľudová strana (španielska skratka PP).

Minister zdravotníctva Salvador Illa, ktorému nemalá časť Španielov nevie odpustiť, že si na významný post trúfol po vyštudovaní filozofie, hoci neskôr si dorábal vyššie vzdelanie aj z ekonómie, prehovoril o „trpezlivosti, ktorá má svoje hranice“. Predĺžený víkend s októbrovým štátnym sviatkom si Madridčania nakoniec „užili“ v núdzovom stave, vyhlásenom radou ministrov proti vôli regionálnej premiérky Díazovej Ayusovej.

Mnohé španielske regióny si však vydýchli, lebo ich mátala predstava cestovaniachtivých Madridčanov, čo by im následne ešte viac skomplikovalo epidemiologickú situáciu. Premiér Sánchez so štyrmi vicepremiérmi a šiestimi ministrami však cez víkend vycestoval do zahraničia na základe výnimky podloženej pracovnými povinnosťami. Štátni predstavitelia sa v portugalskom meste Guarda zúčastnili na 31. ročníku španielsko-portugalského summitu.

Španielsky premiér Pedro Sánchez a prezidentka Autonómneho spoločenstva Madrid na stretnutí 21. septembra 2020 v paláci Moncloa, sídle španielskej vlády. Zdroj: lavanguardia.com

U susedov si Pedro Sánchez neodpustil komentár na margo „pasívneho prístupu“ madridskej premiérky a vyslovil, že Moncloa (Palác Moncloa je sídlom španielskej vlády, pozn. red.) nebude „stáť so založenými rukami“, ale za každých okolností uprednostní ochranu svojich obyvateľov. Nie, Isabel Díazová Ayusová Sánchezovi nezostala nič dlžná. V sobotňajšom vydaní denník El Mundo publikoval rozsiahly rozhovor s ňou, spomenula v ňom nekorektný prístup k Madridu zo strany centrály. „Stojíme pred najautoritatívnejšou vládou v dejinách demokracie,“ povedala. Tiež však priznala, že politici sa dopustili veľkej chyby, keď nastolili trend dávať na vážky dve priority ako sú „zdravie“ a „ekonomika“.

Ďalší duel s dátami

Podľa španielskeho ministerstva zdravotníctva je hlavným kritériom na aplikovanie obmedzenia pohybu v mestách prekročenie 500 pozitívne testovaných prípadov na 100 tisíc obyvateľov. Nemusí ale platiť vždy. Ak 90 percent zistených prípadov zodpovedá prenosu v rodinách, ktoré boli identifikované, kontrolované a zadokumentované v Centre urgentných príjmov a zdravotných výstrah pri ministerstve zdravotníctva, mesto nemusí siahnuť po prísnych opatreniach.

Hoci Madrid prekročil hraničných 500 prípadov začiatkom septembra, jeho úrady odmietali obmedzenie pohybu z dôvodu rozdielnosti v počte nakazených v rôznych mestských častiach. Tiež apelovali tvrdením, že región s vyše 6,6 milióna ľudí, z ktorých vyše polovica žije v metropole, nemožno brať ako jednoliaty celok.

Situáciu po vyhlásení núdzového stavu 9. októbra nanovo ozvláštnilo ministerstvo zdravotníctva. Noviny El Mundo vzápätí priniesli informáciu, že kabinet Salvadora Illu použil nezaktualizované dáta o počtoch nakazených zo 4. októbra, čiže nevzal do úvahy zlepšenie čísel za posledné dni.

Ministerstvo námietku uznalo po tom, čo riaditeľ odboru zdravotníctva madridského autonómneho kraja Enrique Ruiz Escudero oznámil, že mesto Madrid malo k 7. októbru 465 pozitívnych na 100 tisíc obyvateľov oproti 666 prípadom zaznamenaným k 4. októbru. Dodal, že podobné zlepšenie nastalo v ďalších piatich mestách autonómie.

V týchto dňoch sa Madrid vytrvalo dovoláva zrušenia núdzového stavu. Jeho predstavitelia argumentujú ekonomickými dôsledkami, ktoré zasiahnu celú krajinu, a tiež dopadom reštrikčných opatrení na duševné zdravie svojich obyvateľov.