Samosprávy podľa NKÚ pri prevode majetku často nekonajú prezieravo

Samosprávy sa príliš ľahkovážne a nevýhodne zbavujú svojho majetku, a to najmä neuváženým využívaním tzv. osobitného zreteľa, ktorý je dominantnou formou prevodu samosprávneho majetku.

Konštatujú to kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR na základe výsledkov kontroly nakladania s majetkom v samosprávach obcí a miest a tiež vyšších územných celkov v rokoch 2016 - 2021.

"V tomto období viac ako dve tretiny predajov či prenájmov nehnuteľného majetku realizovali formou inštitútu dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by mal byť výnimočným spôsobom použitý v odôvodnených prípadoch. Vzhľadom na nejasný výklad zákona to väčšina obcí a všetky kraje robili nesprávnym spôsobom a namiesto dvojkolového schvaľovania schválili zámer, spôsob predaja i samotný predaj na jednom zasadnutí zastupiteľstva," približuje zistenia predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poukázal zároveň na to, že kým štát ako vlastník nehnuteľného majetku je povinný predávať svoj majetok za primeranú cenu, územná samospráva takúto povinnosť nemá a určenie kúpnej ceny je výlučne na rozhodnutí orgánov samosprávy.

"Pri prevode z dôvodu hodného osobitného zreteľa často chýbalo zdôvodnenie nízkej či doslova symbolickej ceny, len výnimočne kúpna cena zodpovedala trhovým cenám alebo znaleckému posudku, ktorý často ani nebol vypracovaný," upozornil Mitrík.

"Samosprávy sa tak v nedávnej minulosti príliš často a nevýhodne zbavovali majetku, ktorý im dnes chýba na udržateľný rozvoj obce," konštatuje na základe výsledkov zistení šéf národnej autority pre oblasť kontroly.

V prípade pokračovania trendu vyjadril obavu, že v horizonte dvoch desaťročí nebudú samosprávy disponovať žiadnym, z hľadiska hodnoty zaujímavým nehnuteľným majetkom, a budú si musieť na výkon svojich kompetencií prenajímať nehnuteľnosti od súkromných vlastníkov.

Kontrolóri za "kameň úrazu" považujú aj fakt, že súčasné znenie zákona nedostatočne definuje podmienky na uplatnenie inštitútu osobitného zreteľa, ktorý by mal byť použitý len v špecifických prípadoch, ako napríklad vyrovnanie majetku malých rozmerov a nízkej hodnoty či podpora všeobecne akceptovaného verejnoprospešného cieľa.

"Väčšina obcí a všetky samosprávne kraje si vysvetľujú zákon tak, ako keby dôvod hodný osobitného zreteľa bol zjednodušením predaja majetku a využíva sa v čo najširšom rozsahu. Rizikom, ktoré potvrdila kontrola, sú nízka transparentnosť, nedostatočné zdôvodnenie takýchto prevodov a nemožnosť vylúčiť aj možný klientelizmus," upozornil Mitrík.

V tejto súvislosti NKÚ odporúča rezortu financií úpravou zákonov o majetku obcí a o majetku vyšších územných celkov komplexne riešiť problematiku a procesné hľadisko prevodu majetku územnej samosprávy z dôvodu hodného osobitného zreteľa tak, aby pravidlá boli jasné a nespochybniteľné. Zároveň odporúča zaviesť sankciu neplatnosti právneho úkonu pri nedodržaní procesných legislatívnych ustanovení.

V roku 2020 rozpočet územnej samosprávy dosiahol hodnotu viac ako 6,7 miliardy (mld.) eur, z toho rozpočet obcí viac ako 5,2 mld. eur a vyššie územné celky disponovali 1,5 mld. eur.