Zákaz bohoslužieb Biskup v Belgicku plánoval zavesiť na katedrálu nápis „obchodný dom“

Už šesť mesiacov sa veľká väčšina belgických katolíkov nemôže zúčastniť na nedeľnej Eucharistii. Vlani v novembri vláda zaviedla úplný zákaz náboženských zhromaždení. V decembri bol na žiadosť židovskej komunity v Antverpách stanovený prah pre 15 osôb bez ohľadu na veľkosť chrámu.

Od 8. mája sú povolené liturgie pod holým nebom pre 50 osôb, ale iba na súkromnom majetku. Nemôžu byť na verejnom mieste, napríklad na námestí pred kostolom. Úrady sa obávajú precedensu, ktorý by mohol priniesť do ulíc modlitby, z ktorých by mali úžitok aj vyznávači iných náboženstiev.

Ako hovorí bruselský biskup Jean Kockerols, vládne nariadenia sú smiešne. Nezohľadňujú veľkosť chrámu. To sú také zvyšky útechy, hovorí pomocný biskup belgického hlavného mesta v rozhovore s Famille Chrétienne. Ubezpečuje, že rozumejú pocitu nespravodlivosti, ktorá vzniká u mnohých belgických katolíkov, keď môžu nakupovať v obchodných domoch a je im v kostole upieraná Eucharistia. Priznáva, že sám chcel na priečelie katedrály vyvesiť ceduľu s nápisom „obchodný dom“.

Podľa správy francúzskeho katolíckeho týždenníka dnes po šiestich mesiacoch drakonických obmedzení pri virtuálnych náboženských praktikách prežili iba tí najhorlivejší katolíci. Na druhej strane Cirkev stratila tých, ktorí kolísajú vo viere. Veľké problémy majú aj rodiny s deťmi. Je ťažké presvedčiť najmenších o čare liturgie, ak ju musíte sledovať na obrazovke šesť mesiacov. „Sme verní, zúčastňujeme sa na nich, ale srdce je inde,“ priznáva jeden z otcov.

Famille Chrétienne odhaľuje, že kvôli postoju vlády v Belgicku, rozvíja sa katolícke podzemie a to aj napriek vysokým trestom, ktoré hrozia za porušenie zákona: 4 000 eur pre kňaza a 250 eur pre každého veriaceho. Jeden z kňazov vyložil pred kostolom rakvu, aby obišiel zákon. Rakva simulovala zádušnú svätú omšu, na ktorej sa mohlo zúčastniť až 50 veriacich. Iní slúžia svätú omšu po domoch. Nezákonné zhromaždenia organizujú aj samotné rodiny, a to aj bez kňaza, na omšu cez internet.

„Vchádzame zadnými dverami a snažíme sa nespievať príliš nahlas, pretože by nás mohli susedia nahlásiť,“ hovorí organizátor takýchto nelegálnych liturgií. Nemôžem odmietnuť veriacich, keď ma požiadajú o omšu, priznáva rehoľník z Antverp. „Sv. Tarzícius, arský farár alebo vojenskí kapláni riskovali svoje životy, aby priniesli veriacim Eucharistiu, nemôžem rezignovať ani z z finančných dôvodov,“ vyznáva jeden z belgických kňazov.