Boris Jeľcin sa stal pred 30 rokmi prvým prezidentom Ruskej federácie

Do dejín vošiel Boris Jeľcin aj ak ako prvá hlava Ruskej federácie, ktorá vzišla zo všeľudového hlasovania. Od tejto udalosti uplynie dnes (12. júna) 30 rokov. Boris Nikolajevič Jeľcin sa narodil v Sverdlovskej oblasti v dedine Butka 1. februára 1931 – vyštudovaný stavebný inžinier sa však po osemročnej práci na rôznych stavbách takmer celý profesionálny život venoval politike. Do komunistickej strany vstúpil v roku 1961; vystúpil z nej v júli 1990 na XXVIII. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), ktorý sa stal zároveň jej posledným.

O necelý rok neskôr – 12. júna 1991 – bol zvolený za prvého prezidenta Ruskej federácie. Získal 57,3 percenta hlasov voličov, druhý Nikolaj Ryžkov iba 16,8 percenta. Boris Jeľcin sa stal prvým demokraticky zvoleným najvyšším štátnym predstaviteľom v dejinách Ruska. Do úradu nastúpil 10. júla 1991 a zotrval v ňom do 31. decembra 1999.

Na prelome storočí prekvapujúco oznámil odchod z Kremľa, keď si za svojho nástupcu vybral Vladimira Putina, ktorý zastával od 9. augusta 1999 post predsedu ruskej vlády. "Zistil som, že je to spoľahlivý človek, ktorý si je dobre vedomý toho, za čo ponesie zodpovednosť. Som si istý, že zistíte, že je to veľmi fundovaný partner," povedal v septembri 1999 o svojom nástupcovi prezident Jeľcin v telefonickom rozhovore s americkým kolegom Billom Clintonom.  

Boris Jeľcin prežil dva pokusy o štátny prevrat. Prvý bol v auguste 1991, keď sa členovia samozvaného výboru usilovali zosadiť sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova a zabrániť rozpadu Sovietskeho zväzu. Jeľcinovým víťazstvom sa skončil aj súboj s parlamentom a stúpencami prokomunistických hnutí v roku 1993, ktorí sa pokúsili poslednýkrát o návrat starých čias. V Rusku sa tieto udalosti na prelome septembra a októbra nazývajú aj druhá "októbrová" revolúcia. V Moskve došlo počas nej k najkrvavejším pouličným zrážkam od roku 1917. Vyžiadali si viac ako 150 obetí.

Obdobie svojho prezidentovania v rokoch 1991–99 označil Boris Jeľcin za ťažké, pričom za najväčší úspech považoval pád komunistického režimu a vytvorenie nového demokratického štátu. Počas jeho vlády sa formovali ústavné základy politického systému Ruska – ústava bola prijatá v decembri 1993.  

Od roku 1992 sa pokúsil reformovať aj ekonomiku, ale šoková terapia vyvolala nekontrolovateľnú privatizáciu a nevídaný rast cien. Postupne nastával pokles jeho popularity, a to najmä v dôsledku pretrvávajúcich hospodárskych problémov, bujnejúcej korupcie, nebývalého rastu vplyvu oligarchov a vojny v Čečensku. K tomu sa pridružili aj problémy so srdcom a alkoholom. Roky Jeľcinovej vlády sa v Rusku označujú aj výrazom "smuta", čo v preklade znamená obdobie zmätkov a nestability.