Návrh na zjednotenie správy národných parkov vyvolal pomerne búrlivé emócie. Zväčša však na strane tých, ktorých sa nijako netýka.

O čo ide? Ministerstvo životného prostredia cez poslanecký návrh prichádza so zmenou, ktorá má všetky pozemky v národných parkoch vo vlastníctve štátu presunúť do správy Štátnej ochrany prírody – čo je organizácia podriadená ministerstvu životného prostredia.

Dnes totiž na chránenom území panuje schizofrenický stav – národné parky spravujú štátni ochranári, no pozemky vo vlastníctve štátu na tomto území patria do majetku štátneho podniku Lesy SR – ten je zas podriadenou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva.

Dve rôzne ministerstvá, s rôznou pôsobnosťou a rôznymi cieľmi. To znamená takmer žiadne efektívne riadenie, naopak, množstvo konfliktov. A keďže na značnej časti Národných parkov panujú kompetenčné spory, zabrzdený je aj ich akýkoľvek rozvoj. Najmä (na Slovensku roky omieľaný) cestovného ruchu.

Konflikt z podstaty

Rozpor pri riadení vyplýva už zo samotnej podstaty spomenutých dvoch subjektov, ktoré sa momentálne delia o správu štátnych pozemkov v národných parkoch.

Štátna ochrana prírody je príspevkovou organizáciou ministerstva životného prostredia. Z jej štatútu vyplýva, že je „odbornou organizáciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky s celoslovenskou pôsobnosťou, zameranou najmä na zabezpečovanie úloh na úseku ochrany prírody a krajiny vrátane správy jaskýň (...) a na úseku ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi“.

Naproti tomu Lesy SR sú štátnym podnikom, ktorého prvoradým cieľom je hospodárska činnosť. Jeho „hlavnou úlohou je spravovanie lesného a iného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. V zmysle Obchodného zákonníka je hospodárskou organizáciou s právom trvalej podnikateľskej činnosti, trvalou prevádzkovou výrobou a obchodom. Podnik má oprávnenie na poskytovanie služieb, prác a ďalšej činnosti s cieľom získania trvalého zdroja finančných príjmov. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, je štátnym podnikom na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov, čím získal štatút podniku strategického významu, resp. prirodzeného monopolu v rámci Slovenskej republiky“.

Štátna ochrana prírody by teda porušovala vlastný štatút, ak by jej cieľom bola hospodárska činnosť a zisk, naopak, Lesy SR by svoj štatút porušili, ak by tieto ekonomické ciele nesledovali.

Jediným schodným spôsobom, ako udržať existenciu skutočných národných parkov, je teda zjednotiť ich správu. A ak je dôvodom existencie národného parku udržiavanie a rozvíjanie prirodzeného a pôvodného vzhľadu krajiny, tak je to minimálne v nesúlade s legitímnymi cieľmi lesníkov.

Oprávnenou požiadavkou je na druhej strane aj to, aby si národné parky na svoju činnosť dokázali aspoň čiastočne zarobiť. Okrem bezzásahového pásma nie je na chránenom území vylúčená ani hospodárska činnosť, teda ani ťažba dreva. Tá by podľa ministra životného prostredia Jána Budaja mala smerovať skôr k tomu, aby sa ťažba diala spôsobom bežným pred rozšírením mechanizácie. Teda využívaním konskej sily, výberkovou ťažbou a pod. Od toho si ministerstvo sľubuje aj väčšiu potrebu pracovnej sily a snaží sa tak rozptýliť obavy o to, že lesníci, ktorí dnes pracujú na území národných parkov, prídu o prácu.

Podpora má smerovať aj k domácim spracovateľom dreva. Surovina vyťažená v národných parkoch má byť spracovaná v tom-ktorom regióne. To by takisto malo priniesť pracovné miesta, spolu s ekonomickým zhodnotením suroviny na hotové výrobky.

Zároveň vznikajú príležitosti na rozvoj cestovného ruchu. Ministerstvo životného prostredia však bude uprednostňovať skôr tzv. zážitkový turizmus ako podporu a povoľovanie atrakcií. Tu však treba jedným dychom dodať, že cestovný ruch na Slovensku, nielen v národných parkoch, má viacero problémov.

Tie sa začínajú už pri základnej infraštruktúre. Na mnohých miestach sú cesty v dezolátnom stave, chýbajú kapacity odstavných parkovísk, verejná doprava je sporadická až žiadna. Ideálne nie sú často ani samotné služby a prístup niektorých poskytovateľov je vyslovene postavený na rýchlom zisku, nie kvalite.

Pandemické obdobie nám prinieslo aj väčšiu mieru dovoleniek na Slovensku. Mnohí tak mohli porovnávať. Nielen minulé zážitky zo zahraničia, ale aj rozdiely v prístupe jednotlivých poskytovateľov služieb na Slovensku.

Je preto krátkozraké rozprávať o tom, že ľudí žijúcich v národných parkoch zachráni cestovný ruch. Dlhodobé živobytie zabezpečí len kvalita za rozumnú cenu. A tá je spojená s tým, aby prostredie, ktoré turistov láka, zostalo zachované.

Divoká diskusia

Ministerstvo životného prostredia môže byť oprávnene terčom kritiky, že správu národných parkov mení cez poslanecký návrh. Na druhej strane, ministerstvu slúži ku cti, že sa jeho čelní predstavitelia osobne dostavili do regiónov, v ktorých národné parky sú, a absolvovali verejné debaty s občanmi.

Niektoré stretnutia sa síce zvrhli, najmä však pod vplyvom mylných informácií, že štát sa chystá vyvlastniť pozemky súkromných vlastníkov na území národných parkov.

O čo teda nejde? Novela zákona prináša presun kompetencií v správe štátneho vlastníctva a súkromného sa nijako nedotýka. Naopak, podľa plánov majú po presune správy vzniknúť národné parky so samostatnou právnou subjektivitou. Zároveň by sa na ich budúcej správe mali podieľať nielen štátni ochranári, ale aj združenia vlastníkov, podnikatelia v cestovnom ruchu na území parku, samosprávy a možnosť zapojiť sa by mala byť otvorená aj občianskym združeniam.

Niektorí však upozorňujú na problematické reštitúcie. Mnohí vlastníci sa k svojim pozemkom zatiaľ nedostali, tie sú tak stále vo vlastníctve štátu. A tak hoci súkromní vlastníci v zásade nemajú problém s presunom správy pozemkov pod Štátnu ochranu prírody, upozorňujú na to, že viaceré pozemky nie sú vysporiadané a z hľadiska ministerstva životného prostredia ide len o snahu získať čo najväčšiu výmeru pre využitie európskych fondov určených pre ochranu prírody v národných parkoch.

Na dostatočne neprediskutované a nevyargumentované vplyvy na sociálne a ekonomické prostredie v regiónoch národných parkov upozornili pre portál poľnoinfo niektorí lesníci, ale aj ministerstvo pôdohospodárstva.

Agrorezort však ujasnenie vzťahov v národných parkoch podporuje. Z pohľadu ochrany prírody dáva dôraz aj na jej hospodársky prospech. „Ak nezmeníme spôsob obhospodarovania krajiny, budeme mať problém s vodou. Ak vodu nezačneme zadržiavať v lesoch, tak sa nám môže stať, že nebudeme vedieť naplniť ani závlahy,“ povedal štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Milan Kyseľ.

V pripomienkach k návrhu sa za stiahnutie materiálu vyslovilo Združenie miest a obcí, ktorému chýba jednak ekonomická dopadová štúdia, ale kritizuje aj očakávaný výpadok daní z nehnuteľností, keďže pod správu ochranárov majú prejsť budovy na území parkov.

Zásadne s ňou tiež nesúhlasí Slovenská poľovnícka komora, ktorá namieta, že novela nijako neupravuje prevod poľnohospodárskych pozemkov, ktoré tak podľa nej zostanú vo „vzduchoprázdne“.

Samotné Lesy SR, ktoré majú prísť o „majetok“, namietajú, že ak je deklarovaným cieľom ochrana prírody, nie je nutné meniť vlastníctvo infraštruktúry, ktorá na ochranu pôdy neslúži – napríklad sklady či lesné škôlky. Navyše, ide o stavby, do ktorých Lesy investovali.

Slovenská lesnícka komora napríklad namieta, že presunom pozemkov vo vlastníctve štátu sa problém jednotnej správy národných parkov nevyrieši, keďže vo vlastníctve štátu je od 11 do 79 percent územia parkov. Lesy SR pritom zostanú správcom pozemkov neznámych vlastníkov a pozemkov, ktoré neboli prevedené známym vlastníkom.

Celkovo prišlo k návrhu 132 jednotlivých pripomienok a dve hromadné. Definitívne by parlament mal o novele rozhodovať na najbližšej riadnej schôdzi.