Veronika Velez-Zuzulová Súperky si s Vlhovou nevytvárajú silné priateľstvá, ale majú k nej veľký rešpekt

Najväčšie slovenské nádeje sa na zimnej olympiáde spájajú s lyžiarkou Petrou Vlhovou. Pozorne sledovať a hodnotiť jej výkony bude aj bývalá úspešná reprezentantka Veronika Velez-Zuzulová, ktorú po skončení kariéry môžu diváci najčastejšie vidieť s mikrofónom alebo v štúdiu RTVS. 

V rozhovore pre Postoj vysvetľuje, prečo napokon neodcestovala do Pekingu, prečo si myslí, že Vlhová môže získať medailu v každej disciplíne, ako vyzerá práca športovej televíznej expertky a prečo sa obáva o osud slovenského lyžovania.

V rozhovore sa dozviete aj to:

• prečo odmietla ponuku spolukomentovať pre JOJ Šport,
• ako ostatné top lyžiarky vnímajú Vlhovú,
• s ktorou pretekárkou robí rozhovory najradšej,
• ako sa spätne pozerá na nezhody s lyžiarskou asociáciou
• a v ktorom slovenskom lyžiarskom stredisku sa cíti najlepšie.
   

V týchto chvíľach ste mali byť v dejisku olympiády v čínskom Pekingu, napokon ste však ostali v Bratislave. Čo sa udialo?

V utorok som absolvovala posledný test pred odchodom. Bol pozitívny, a tak som musela ostať v karanténe a na cestu do Pekingu zabudnúť.

Tušili ste, že máte covid?

Vôbec nie, nemala som nijaké príznaky. Test som absolvovala aj deň predtým a bol negatívny. V utorok som už bola zbalená a zrazu mi večer prišla správa, že som nakazená.

Ako ste to zobrali?

Do Číny som sa tešila, ale vedela som, že situácia je náročná a nie je stopercentné, že tam pôjdem. Bolo to v rukách osudu a ten rozhodol takto. Vzala som to športovo, neplakala som preto do vankúša. Budem teda súčasťou olympiády prostredníctvom RTVS tu z Bratislavy.

Petru Vlhovú už o pár chvíľ čaká prvý olympijský štart, začína pretekmi v obrovskom slalome. Do olympiády vložila spolu so svojím tímom v tejto sezóne najväčšiu pozornosť a prípravu. Viackrát ste sa už vyjadrili, že na poslednej olympiáde psychicky nezvládla veľký tlak, čo bol hlavný dôvod, pre ktorý nezískala medailu. Teraz je však možno ešte väčší, po výsledkoch vo svetovom pohári od nej všetci očakávajú minimálne jednu medailu. Ako sa s tým vyrovná?

Myslím, že to zvládne. Z rozhovorov a záverov, ktoré som videla, som nemala pocit, že by jej to robilo problémy. Snaží sa čo najviac sústrediť na seba, komunikuje s médiami podstatne menej ako pred štyrmi rokmi.

Najmä sa však za posledné roky udialo veľa vecí. Nabrala množstvo skúseností, výkony pred poslednou olympiádou nemala také jednoznačné ako teraz. Tlak, ktorý zažívala počas minulej sezóny, bol dosť silný a už sa s ním dokáže lepšie vyrovnať.

Môže jej pomôcť jej povaha, vďaka ktorej dokáže stres odbúrať?

O tom to ani tak nie je. Skôr jej môže pomôcť, že mala v posledných mesiacoch veľmi kvalitné výsledky, čo jej isto prináša povzbudenie a pohodu na lyžiach.

Pre portál Šport.sk ste napísali, že šancu na medailu má v každej disciplíne.

V zjazde napokon štartovať nebude, ale čo sa týka superobrovského slalomu, tak si myslím, že šancu má. Ukázalo sa to aj v tom jedinom, ktorý túto sezónu išla. Ak by v ňom nespravila vážnejšiu chybu, mohla pokojne skončiť na pódiu.

Keď sa jej podarí medaila v obrovskom alebo klasickom slalome – čo sú prvé dva preteky –, bude vo väčšej pohode a môže na prvé tri miesta útočiť aj v ďalších disciplínach. Dokonca sa nebojím povedať, že sa môže stať najúspešnejšou športovkyňou týchto hier. Samozrejme, aj Shiffrinová bude útočiť na medaily v každej disciplíne. Môže to byť pekný súboj týchto dvoch pretekárok.

Čo by to mohlo spôsobiť z psychického hľadiska, ak by Vlhová žiadnu medailu nezískala?

V športe treba počítať so všetkými možnosťami. Na minulej olympiáde vkladala v podstate všetko do jej hlavnej disciplíny – slalomu. Teraz však pôjde naplno vo všetkých štyroch a jej sila je v tom, že ak jej jedna jazda nevyjde, pokojne môže súperiť s najlepšími v tej ďalšej.

Jediné, čo ju asi môže zastaviť, je pozitívny test, a preto jej želám, aby ostala negatívna až do konca. (Úsmev.)

Tím vlhovcov si podmienky trate v Pekingu veľmi pochvaľuje. Viackrát spomenuli, že je tam agresívny sneh. Toto spojenie často počúvame aj počas sezóny svetového pohára, ale veľa ľudí nevie, čo to vlastne znamená. Vedeli by ste to vysvetliť?

Ide o čisto technický sneh, ktorý je primrznutý a suchý, pretože v danom stredisku nie je vysoká vlhkosť. Pretekárky sa s takýmito podmienkami stretávajú najmä v Amerike, typické to bolo kedysi napríklad pre stredisko v Aspene, v štáte Colorado.

Petre Vlhovej by to mohlo vyhovovať?

Petra je už skúsená pretekárka, ktorá dokáže kvalitne jazdiť na každom type snehu. Do Pekingu išla so svojím tímom zámerne skôr, aby si trať mohli vyskúšať a doladiť posledné detaily.

V ktorej disciplíne je momentálne najsilnejšia konkurencia?

V súčasnosti sú najmenšie rozdiely určite v obrovskom slalome. Víťazky sa tam často striedajú, zatiaľ čo v slalome dominujú Petra Vlhová s Mikaelou Shiffrinovou.

Vždy je to o generácii pretekárok. V mojich časoch bola konkurencia vyrovnaná asi vo všetkých disciplínach, v posledných rokoch došlo k výmene generácií a napríklad v slalome vidíme rozdiely medzi duom Vlhová, Shiffrinová a zvyškom. Z roka na rok sa to však opäť vyrovnáva, prichádzajú nové mladé lyžiarky.

Ak je súboj vyrovnaný, je to napínavejšie, ale ako divák chcem v prvom rade vidieť kvalitné jazdy.

Ako dlho môže ešte Vlhová jazdiť na top úrovni?

Ťažko povedať, je stále mladá a môže patriť medzi najlepšie ešte niekoľko rokov. Uvidíme, aké budú jej ďalšie ciele a vízie v lyžovaní.

V čom vidíte prínos trénera Maura Piniho, s ktorým je od aktuálnej sezóny?

Je uvoľnenejšia a v tíme majú väčšiu pohodu. Ale od každého trénera si môže niečo zobrať, pretože každý prinesie niečo nové. Vystriedať trénera v lyžovaní je bežná vec a Petre táto zmena určite pomohla.

Počas olympiády vám asi bude chýbať to, že nemôžete byť priamo v dejisku. Aké výhody má pre vás ako športovú televíznu expertku prítomnosť priamo na pretekoch?

Viem lepšie zhodnotiť, aká je trebárs kvalita snehu, v čom je kopec, na ktorom sa preteká, ľahký alebo, naopak, náročný. Teraz teda budem súčasťou televízneho štúdia v Bratislave, kde sa budeme s moderátorkou Oľgou Konečnou rozprávať o pretekoch.

V čom spočíva vaša príprava na rozhovory v štúdiu alebo spolukomentovanie?

Pravdou je, že sa nepripravujem takmer vôbec. Snažím sa sledovať hlavne sociálne siete, z ktorých čerpám aktuálne informácie. Tie mám často aj od manžela, ktorý je trénerom francúzskych lyžiarov. Nič sa však neučím vopred naspamäť alebo niečo podobné.

Musím povedať, že Oľga mi prácu veľmi uľahčuje. Sme už taká zohratá dvojica, že si žiadnu špeciálnu prípravu robiť nemusím. Jediné, čo mi vždy vopred povie, je prvá otázka, ktorú mi položí. Potom už rozhovor plynie prirodzene a reagujem na to, o čom hovorí. Jednoducho je medzi nami akási dobrá chémia, ktorá funguje, a preto ma to aj veľmi baví.

Keď ste s tým pred pár rokmi začínali, dostali ste nejaké školenie?

Nič také, hodili ma priamo do vody a snažila som sa prispôsobiť.

Vnímali sme vás však skôr ako introvertku. Nebolo pre vás nekomfortné zrazu sa pravidelne postaviť pred kameru a rozprávať?

Netvrdím, že som hneď zo začiatku vedela, čo a ako mám robiť. Ale celé sa to nejako prirodzene podarilo nastaviť. Počúvala som aj konštruktívnu kritiku od ľudí a snažila sa zlepšiť to, čo sa im nepáčilo.

Viaceré preteky od aktuálnej sezóny vysiela aj komerčná televízia JOJ Šport. Štýl, akým sa zhovárajú v štúdiu, aj samotné komentovanie sú však dosť odlišné. Niekedy sme mali dokonca dojem, že to, čo zaznieva, úplne nekorešponduje s tým, čo sa deje na trati.

Priznám sa, že som ani raz nesledovala preteky na tejto stanici, pretože moji rodičia ju nemajú a sledujeme to na Eurosporte. (Úsmev) Ale úprimne to neriešim. Možno je v niečom fajn, že to majú ľudia možnosť porovnať a vidia, aký kus práce sa nám v posledných rokoch podarilo v RTVS v prenosoch lyžovania dosiahnuť. Som vďačná za tú príležitosť, lebo vidím, že to má zmysel.

Jojka ma oslovila s ponukou na spolukomentovanie, ale povedala som si, že by to bolo nefér voči RTVS. Tá mi dala šancu ako prvá a vďaka nej som sa mohla vypracovať. Neviem si navyše predstaviť, že by som do toho išla bez Oľgy. Raz som už štúdio robila bez nej a hneď som pocítila ten rozdiel. Máme pozitívne ohlasy, no vôbec to nie je iba o mne, ale práve o našej súhre, ktorá skvelo funguje.

Priamo z dejiska pretekov často hovoríte viacero zákulisných informácií. Ako ich získavate?

Poznám celý lyžiarsky „cirkus“, či už pretekárky, alebo ich trénerov, takže je to len o tom, že sa stretneme a porozprávame sa ako priatelia. Nie je to tak, že by som všetkých obiehala a zháňala informácie. Tie rozhovory s nimi sú prirodzené, keďže sa poznáme a majú voči mne rešpekt.

S ktorou pretekárkou robíte rozhovory najradšej?

Jednoznačne s Mikaelou Shiffrinovou. To, že je výborná športovkyňa, vidí každý, no je zároveň veľmi inteligentná žena. Môžete sa spýtať nielen na preteky, ale aj na globálne otepľovanie a vždy dostanete kvalitnú odpoveď. Je zážitok robiť s ňou rozhovor, lebo je to vždy zaujímavé. Ale človek sa niekedy aj zamyslí, či nezohráva rolu aj fakt, že je Američanka a to ovplyvňuje jej vystupovanie.

Baví ma zhovárať sa aj s Taliankou Fredericou Brignoneovou, pretože rozpráva rada, veľmi dobre ovláda jazyky, či už angličtinu, alebo francúzštinu, a nedostávam od nej iba jednovetné odpovede.

Kto, naopak, nie je dobrý respondent?

Nemám žiadnu nepríjemnú skúsenosť a nepamätám si, že by ma niekto vyslovene odmietol. Oproti bežným novinárom mám výhodu, že ma poznajú, a rozhovory vďaka tomu nie sú strojené, ale cítiť v nich aj úprimné emócie. Spočiatku sme rozhovory so zahraničnými pretekárkami nerobili, lebo sme nevedeli, či by to ľudí vôbec zaujímalo. Petru už silno vnímajú a poznajú ju, ale interview s niektorou z jej súperiek je vždy spestrenie.

Ktorá z top lyžiarok je medzi ostatnými obľúbená?

Určite Švajčiarka Michelle Gisinová. Takisto patrí medzi tie, ktoré veľmi pekne komunikujú aj s novinármi. Potom môžem rovnako spomenúť aj Švédky Saru Hectorovú či Annu Swennovú-Larssonovú. Myslím však, že všetky z tých najlepších si v podstate rozumejú.

Aký majú ostatné pretekárky vzťah s Petrou Vlhovou?

To je asi skôr otázka na ne, nevidím až tak dovnútra. Ale určite oceňujú, že si ide za svojím cieľom. Vždy keď sa na ňu opýtam, tak cítim, že nejde o žiadne veľké priateľstvá, ale zároveň majú voči Petre obrovský rešpekt.

Súčasťou vašej práce ako športovej expertky je v mieste dejiska pretekov aj prehliadka trate, počas ktorej máte kameru na prilbe a divákom predstavujete rozloženie bránok a celkové podmienky na kopci. V čom je to náročné?

Vždy mám na to vyhradených pätnásť minút. Takýchto prehliadok som však už absolvovala veľmi veľa, takže moje rozprávanie je prirodzené.

Nie je ťažké lyžovať a zároveň sa prihovárať divákom?

To nie je problém, nejdem ju ako pretekár, ale skôr sa len zosúvam po svahu a niekedy aj zastanem, aby som upozornila na určitý úsek. Stačí sa pozerať pred seba a hovoriť o tom, čo vidím.

Keď sledujeme preteky, ako bežní diváci si dokážeme všimnúť výrazné chyby, ktoré pretekárka urobí, no jazdu vieme posúdiť iba podľa medzičasov. Na čo sa máme zamerať, aby sme mohli posúdiť, či ide pretekárka dobre?

Je úplne normálne a v poriadku, ak sa aj komentátor riadi len medzičasmi, pretože nie vždy musíte spozorovať technické detaily jazdy. Ľudia majú niekedy pocit, že komentátor to musí vedieť posúdiť aj bez medzičasov. No to je dosť zradné a jeho dojem z jazdy môže byť mylný. Samozrejme, divák si môže všímať, či neodskakujú lyže a podobne, ale na tejto top úrovni je to naozaj už len o malých chybách, ktoré je často ťažké zaregistrovať.

Kariéru ste ukončili pred štyrmi rokmi. Okrem úspechov ju poznačili aj nezhody so Slovenskou lyžiarskou asociáciou, ktorá vám výrazne komplikovala fungovanie. Ako sa spätne pozeráte na tie udalosti?

Už je to pre mňa uzavretá kapitola. Pravdupovediac, nechce sa mi o tom rozprávať, lebo ide o časť kariéry, na ktorú chcem zabudnúť. V autobiografii, ktorú chystám, sa k tomu naposledy vrátim detailnejšie. Niekto si to jednoducho asi musel zliznúť a vyšliapať ten nepríjemný chodník. Bola som to ja, ale teraz som hrdá, že napriek neľahkým podmienkam som si dokázala vybudovať vo svetovom lyžovaní rešpekt. Občas som mala pocit, že medzi ľuďmi zo zahraničia je väčší ako tu na Slovensku.

Mrzí vás to?

Asi nie, v niečom je vďaka tomu môj príbeh zaujímavejší a verím, že aj v mojej knihe sa verejnosť dozvie, aké boli niektoré veci v skutočnosti. Tie ťažkosti ma posunuli vpred nielen ako pretekárku, ale aj ako človeka.

Chcem však dodať, že možno aj vďaka spolupráci s RTVS ma dnes mnohí spoznávajú takú, aká naozaj som. Nemôžem sa sťažovať, ak ma teraz ľudia stretnú, mnohokrát mi vravia veľmi milé a úprimné slová, ktoré ma potešia.

Vedenie slovenského lyžovania paralyzujú spory, Slovenská lyžiarska asociácia prakticky nefunguje a nový Zväz slovenského lyžovania by chcel vziať lyžovanie pod patronát. Bude táto zmena nejako citeľná?

Zatiaľ sa k tomu nechcem vyjadrovať. Chýba tu nejaký think-tank, ktorý tu vlastne ani nikdy nebol. Dúfam, že jedného dňa vychová úspešného lyžiara aj Slovensko, nielen rodičia.

Vy ste to skúšali aj cez vašu lyžiarsku akadémiu. Čo je s ňou dnes?

Museli sme to časom ukončiť. Tatino, ktorý sa tomu venoval najviac, mal zdravotné problémy s kolenami a neumožňovali mu pokračovať. No i tak som videla, že to nikam nevedie. Dievčatá a rodičia do toho dávali maximum, no bez nejakého zväzu, ktorý by sa ich potom ujal, mohli iba ťažko pokračovať. Finančne to pre nich bolo nemožné.

Keď som ešte pretekala, verila som, že situácia v slovenskom lyžovaní sa časom zlepší. Mrzí ma však, že stále nevidím nijakú víziu na zmenu. Neviem, čo tu ostane, keď skončí generácia Petry Vlhovej či bratov Žampovcov.

Keď sme nedávno robili rozhovor s mladou lyžiarkou Petrou Hromcovou, vravela nám, že práve váš príbeh, ako aj Petry Vlhovej ju motivoval, aby napriek slabej podpore zo strany štátu s lyžovaním neskončila. Rovnako ako u vás boli dlho jej jedinými „sponzormi“ rodičia.

Áno, ja sama som mala šťastie, že mojím trénerom bol otec, tým som vlastne veľmi veľa ušetrila. Nemyslím, že by dnes bol niekto takým bláznom ako my, keď sme kvôli lyžovaniu cestovali tisícky kilometrov a prespávali v autách či stanoch na parkovisku alebo v kempe. Nie všetci sú ochotní obetovať tomu toľko a podstúpiť také riziko.

Ale možno niečo podobné budeme s manželom zažívať s naším malým synom, lebo sme si kúpili karavan a cez leto plánujeme ísť aj niekam na ľadovec. (Úsmev.)

Lyžiarka Petra Hromcová Chcem pokračovať, ale mám vek, keď by už rodičia nemali financovať moju kariéru

Zuzana Hanusová Adam Takáč

Rozhovor s mladou slovenskou lyžiarkou, ktorá bude na zimných olympijských hrách pretekať medzi svetovou elitou.

V jednom rozhovore ste sa vyjadrili, že máte zlú skúsenosť s lyžiarskymi strediskami na Slovensku. Prečo?

Akurát nedávno som ostala šokovaná, keď som v jednom nemenovanom stredisku musela zaplatiť lístok aj pre trojročného syna, s ktorým som lyžovala na stometrovom kopci. Porovnávala som to s Francúzskom, kde má dieťa do päť rokov celodenný lístok zadarmo a môžem s ním lyžovať po celom stredisku. Trochu ma zabolelo, ako môže šport na Slovensku vyzerať, keď si už trojročné dieťa musí kupovať lístok.

Kde na Slovensku chodievate rada lyžovať?

Moje obľúbené stredisko je Drozdovo neďaleko Novej Bane. Prevádzkuje ho rodina, ktorá to robí naozaj s láskou k športu a nejde im o biznis. Cítim sa tam najlepšie. Je to menšie stredisko, vhodné aj pre deti. Syn navyše nemusí platiť za lístok. (Smiech.)

Váš manžel je trénerom mužskej francúzskej reprezentácie. Keďže počas zimných mesiacov cestuje s lyžiarmi a vy často spolukomentujete na Slovensku alebo v dejisku pretekov, pravdepodobne sa v tomto období vídavate zriedka.

Keď sa nám narodil Jules, tak na rok prestal trénovať a pôsobil iba v klube, aby sme mohli byť spolu. Potom sa k reprezentácii vrátil, je to práca, ktorá ho napĺňa.

Áno, v zimnom období sme spolu menej a často čakáme jeden na druhého, ale vieme, že to nebude trvať večne. Cez leto po sezóne si to potom vynahradíme.

Pre mňa je príjemné sledovať manžela, ktorému sa darí, a som na neho hrdá. Niekoľko rokov pracoval on pre mňa a ja som bola tým stredobodom. Teším sa, že teraz mu túto podporu môžem vrátiť.

Vo Francúzsku prevádzkujete spoločnú reštauráciu. Ako vás zasiahla pandémia počas uplynulých dvoch rokov?

Našťastie nie negatívne. Vo Francúzsku bola podpora od štátu pre gastrosektor výborná, nemôžeme sa na nič sťažovať.

Zvykli ste vraj vypomáhať ako čašníčka.

Áno, to stále platí. Je príjemné, keď môžem vymeniť lyžiarske oblečenie za iné.

Spoznávajú vás zákazníci?

Máme klientov, ktorí k nám chodia najmä preto, aby nás stretli a porozprávali sa s nami. Sú to milé momenty.

Foto: TASR, Instagram