Listy z Teheránu Rozhovory s opozíciou Talibanu

Sedíme v kaviarni na úpätí Teheránu. Za oknami začalo snežiť, farebné zástavy zo všetkých kútov sveta vejú v studenom vetre. Americká medzi nimi viditeľne chýba.

Veľká loby hotela je plná, ľudia v kaviarni popíjajú čaj a cappuccino. V televízii bežia správy v perzštine, obrazy ruských tankov strieda hlas moderátorky v bordovej šatke ležérne prehodenej cez tmavú ofinu. Oči sveta sa posledné dni upierajú na napätie na Ukrajine.

V týchto dňoch pripravujú ofenzívu voči Talibanu. Odštartuje tak ďalšiu šnúru partizánskeho odboja na oslobodenie domoviny.Zdieľať

„Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí odsúdila správy o plánoch USA nasadiť tisíce ďalších vojakov v blízkosti ruských hraníc a uviedla, že ,hystéria Bieleho domu sa dnes odhaľuje viac ako kedykoľvek predtým: Anglosasi potrebujú vojnu. Za každú cenu‘,“ uvádzajú veľké noviny Tehran Times rozložené po nízkych stoloch kaviarne.

„Zakharová dodala, že ,valec americkej vojensko-politickej mašinérie je pripravený opäť prejsť životom ľudí. Celý svet sleduje, ako sa odhaľuje militarizmus a imperiálne ambície‘.“

Iste, svet vyzerá z tejto strany odlišne.

Dvere hotela sa náhle otvoria a dovnútra vojde muž v čiernom kabáte. Sprevádza ho ďalší, na sebe má koženú bundu a rifle. Hoci sú vojaci, prišli v civile. Sú to muži afganského generála Rašída Dóstuma, politika, vojenského veliteľa a človeka, ktorý Taliban nenávidí až do takej miery, že stovky jeho členov pozatváral do kovových kontajnerov a nechal upiecť na slnku. Ale k tomu sa ešte dostaneme.

Muži si sadnú do nízkych kresiel a chvíľu si prezerajú obrazy na stenách. Očami prechádzajú cez vysoký strop a piano, ktoré stojí uprostred elegantnej loby.

V Iráne ich je dnes tritisíc. Ďalší sa skrývajú v Tadžikistane, ale i v Afganistane, spiace bunky čakajú v okolí Kábulu i na severe krajiny. V týchto dňoch spoločne pripravujú ofenzívu voči Talibanu. Útok sa má spustiť čoskoro. Odštartuje tak ďalšiu šnúru partizánskeho odboja na oslobodenie domoviny.

Teherán a tlmené okno hotela.

Viedeň

Viedeň, Rakúsko. Priestor pred iránskou ambasádou je plný. Zaplnili ho mladí i starší, pomedzi nich znudene behajú deti a čakajú. Vonku fúka vietor a ľuďom od mrazu červenejú uši. Ľudia však naďalej stoja pred vchodom a čakajú, kým ich meno vyvolá miestny úradík.

Väčšina z nich sú Afganci. Do Iránu smerujú za svojimi rodinami a blízkymi.

Záujem o iránske víza v poslednom období vzrástol. Krajinu Afganci využívajú ako medzipriestor na stretnutie s rodinou, ktorá tam utiekla pred Talibanom. A ktorá sa chce vrátiť domov.

Nenávistné maľby na múre bývalej americkej ambasády.

Teherán

Tmavé oči a hranatá tvár. Muž rozpráva perzštinou s tvrdým uzbeckým prízvukom a káva pred ním pomaly chladne.

Kde sú dnes rozmiestnené opozičné vojská a ako sa koordinujú? Ako funguje vzťah Talibanu a ISIS? A aký to má všetko vplyv na svetovú migráciu? A bezpečnosť?

Jeho myseľ je sústredená do stratégie v hornatom prostredí, kde bude musieť čoskoro čeliť masívnej presile.Zdieľať

Pozorujem ho, jeho ťažký prízvuk a tvrdé oči. Je zjavné, že do priestoru hotela s vysokými stropmi nepatrí, že ho nezaujíma, žije čímsi úplne iným. Keď líči presné počty vojakov a ich rozmiestnenie, napadne mi to naplno, ten fakt, že mu je úplne jedno, že sa rozpráva s médiami. Bežnú zdržanlivosť voči novinárom dnes odložil bokom.

Jeho myseľ je sústredená na stratégiu v hornatom prostredí, kde bude musieť čoskoro čeliť masívnej presile.

Kto dodáva zbrane Talibanu a akú úlohu tu zohráva Pakistan? Otázok je veľa, rozhovor trvá takmer dve hodiny. Bude v inom texte, dlhšom aj s vysvetleniami. Čoskoro sa presúvame do Tadžikistanu, okrem iného chcem spoznať aj ženský odboj, Afganky s kalašnikovom na pleci proti mužom Talibanu, stret svetov, ktorý sme v 21. storočí už akosi nečakali.

Sledujem mužov pred sebou. Keď odchádzajú z hotela, na stole nechajú nedopitú kávu. Svet okolo sa ich nedotýka. Myseľ majú v horách Afganistanu.