Z repky ako zaznávanej až nenávidenej plodiny sa v najbližšom čase môže stať surovina, ktorá nám zabezpečí sebestačnosť v dôležitom segmente potravín a potravinárskej výroby – v jedlom rastlinnom oleji.

Práve dnes (v stredu 6. apríla) podpísal minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan Memorandum pre zabezpečenie produkcie surového repkového oleja v potravinárskej kvalite s firmou Poľnoservis, ktorá je významným slovenským spracovateľom repky olejnej a vyše 10 rokov sa zaoberá lisovaním oleja a výrobou kŕmnych surovín. Za firmou Poľnoservis stojí aj podnikateľ Ján Sabol, ktorý je spojený nielen s biznisom biopalív, ale aj s liehovarníctvom či s minerálnymi vodami, angažuje sa aj v solárnej energetike. Ján Sabol patrí medzi najbohatších slovenských podnikateľov s odhadovaným majetkom 100 miliónov eur.

Ministerstvo umožní firme získať všetky povolenia na túto výrobu a zriadenie linky v skrátenom konaní, ktoré by za normálnych okolností trvalo dva roky. Poľnoservis sa na druhej strane zaviazal, že do 4 mesiacov doručí návrh projektu technickej realizovateľnosti ministerstvu.

V ideálnom prípade by tak mohla byť na potravinársky olej spracovaná už tohtoročná úroda.

„Hoci sa na Slovensku ročne vypestuje vyše 400-tisíc ton repky olejnej, nevyrába sa z nej u nás rafinovaný olej potravinárskej kvality. V súčasnosti sa spracováva na technický olej a kŕmnu surovinu a približne polovica sa vyváža do zahraničia. Až 97 percent rastlinného oleja sa dováža zo zahraničia, iba 3 percentá sa lisujú na Slovensku,“ vysvetľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Poľnoservis podľa vlastných údajov spracuje ročne viac ako 230-tisíc ton semena repky, pričom sa vyrobí viac ako 100-tisíc ton oleja a zhruba 130-tisíc ton repkových šrotov.

Poľnoservis v súčasnosti produkuje repkový olej, ktorý sa využíva ako biopalivo, resp. ako prídavok do fosílnych palív. To je takisto dôležité z hľadiska znižovania závislosti od dovozu ropy. Oproti fosílnym palivám produkujú až o 70 percent menej skleníkových plynov.

Klimatické ciele nie sú nedôležité, no zoči-voči nedostatku a vysokým cenám potravín treba uprednostniť využitie poľnohospodárskych produktov na priamu ľudskú konzumáciu.

Zlá repka

Repka olejná nemá u nás vo všeobecnosti dobré meno. Na jednej strane je vnímaná ako jednoduchý spôsob agrobarónov, ako málo robiť a veľa zarobiť. Na druhej strane sa do nej púšťajú ekologickí aktivisti, ktorí ju vnímajú ako škodlivú plodinu z hľadiska erózie a biodiverzity na poliach a v ich okolí.

Toto povedomie k nám do veľkej miery preniká zo susednej Českej republiky. Tam je však problém repky prepojený s celkovým pôsobením skupiny Agrofert bývalého českého premiéra Andreja Babiša, do ktorého portfólia patria aj lisovne repkového oleja.

Strany českej vládnej koalície ešte v opozícii prichádzali s návrhmi, aby sa zníženie cien benzínu a nafty zabezpečilo aj tým, že sa zruší povinnosť primiešavať do nich biozložky, teda aj tie pochádzajúce z repkového oleja.

Milan Kuncíř, šéf spoločnosti Preol, ktorá patrí do portfólia Agrofertu a je jedným z najväčších českých výrobcov biopalív, sa k tomuto návrhu stavia ambivalentne. Hoci je cieľom vlády Petra Fialu okrem zníženia cien palív aj to, aby českí poľnohospodári začali pestovať viac obilia, Milan Kuncíř to považuje za nepravdepodobné.

Jediným výsledkom podľa neho bude to, že repku budú vyvážať do zahraničia a s ohľadom na rastúce ceny, a teda vyšší zisk, možno dokonca zvýšia osevné plochy. Repka na biopalivá sa zároveň nebude spracúvať priamo v Čechách, ale bude sa vyvážať do lisovní v iných krajinách, čo podľa Kuncířa určite k ekológii neprispeje. Po prijatí zákona firma Preol očakáva aj rast vlastného exportu biopalív.

Repka a vojna

Cieľom tohto textu nie je nekritická obhajoba repky ako takej, no motá sa okolo nej niekoľko mýtov, ktoré je dobré si vysvetliť.

Najmä s ohľadom na to, že ide o významný zdroj rastlinného oleja. Je známym faktom, že vojna na Ukrajine má a bude mať veľký vplyv na ceny potravín, keďže Ukrajina aj Rusko patria ku kľúčovým svetovým exportérom obilia. Vojna tento export zastavila a priamo vo vojnových zónach spôsobila aj to, že poľnohospodári túto jar jednoducho nezasiali. Takže obilia bude menej aj po tohtoročnej žatve.

Popri obilí (najmä pšenici) však zostal trochu v úzadí fakt, že tieto dve krajiny patria k dominantným producentom a vývozcom slnečnicového oleja. A rastlinný olej patrí bez debaty k základným potravinám. Je nevyhnutný nielen pri každodennej príprave jedla, nezaobíde sa bez neho ani potravinársky priemysel.

Konvertovať plochy, na ktorých sa osieva repka, na plochy osiate obilím je nápad, pri ktorom sa každý veci znalý poľnohospodár minimálne chytí za hlavu, tí zemitejší vypustia aj zopár ostrejších slov.

Repka je totiž súčasťou osevného cyklu, ktorý poľnohospodári na svojich poliach prevádzkujú. Poľnohospodár Peter Badiar uvádza príklad: „Repka – pšenica – jačmeň – kukurica – pšenica – repka atď. A práve repka je v takomto osevnom postupe ako dvojklíčnolistová plodina jediná rastlina, ktorá vie prerušiť následnosť jednoklíčnych rastlín. Prerušenie postupnosti podobných rastlín je veľmi dôležité z dôvodu eliminácie šírenia chorôb, ale aj burín.“

Navyše, na Slovensku sa dominantne pestuje ozimná repka a tá sa osieva ešte na jeseň. Výsevné plochy jarnej repky (ktoré by sa teoreticky mohli podľa tohto nápadu konvertovať na obilie) sú oproti ozimnej repke minimálne. Podľa údajov, ktoré zhromažďuje Štatistický úrad, tvorila v roku 2021 jarná repka len 2,2 percenta osiatej plochy ozimnej repky (približne 2931 hektárov oproti 133 318 hektárom). Významnejší podiel mala len v Žilinskom kraji, kde zaberala 28 percent rozlohy ozimnej repky. V tomto regióne sa však repka ako taká pestuje len minimálne – v roku 2021 to bolo len na rozlohe necelých 3400 hektárov.

Jarná repka je síce v niektorých ohľadoch lepšia, napríklad má nižší obsah nežiaducich látok, no v našich klimatických podmienkach sa jej príliš nedarí.

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Ale späť k podstate. Konvertovať odrazu plochy, na ktorých je osiata repka, na obilné polia nemá zmysel ani z hľadiska nedostatku či vysokých cien pšenice a iných obilnín, ktoré sú spôsobené vojnou na Ukrajine. V prípade pšenice je totiž Slovensko sebestačné. Teda na upresnenie, sebestačné z hľadiska toho, že vypestujeme viac, ako spracúvame. A z uvedeného súpisu osevných plôch vidíme, že obilie je na Slovensku pestované na násobne väčšej rozlohe ako repka.

Zároveň je zrejmé, že v priebehu niekoľkých rokov sa rozsah územia osiateho repkou nijako drasticky nezvyšuje.

Na druhej strane pri pohľade na hroziaci nedostatok potravinárskeho oleja z ukrajinských a ruských zdrojov slnečníc by bolo veľmi krátkozraké vzdať sa repky ako zdroja oleja.

Zmysel má v tomto prípade jedine konverzia jeho použitia. Teda aby sa veľká časť jeho produkcie nevyužívala ako aditívum do pohonných zmesí pre spaľovacie motory, ale aby sa – ako primárne potravinová plodina – využila na výrobu jedlého oleja.

Navyše, pestovanie repky po sebe zanecháva aj obaly vylisovaných semien. Tie sú vhodné ako krmivo pre dobytok. Rastú na našich poliach a môžu do veľkej miery nahradiť krmivo na báze sóje, ktorá k nám putuje na nákladných lodiach z druhej strany zemegule. To je ďalší fakt, prečo by repka mala byť aj pre ekologistov vítanou plodinou.

Dobrá repka

Ako píše Andrea Lančaričová z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, repkový olej sa používa nielen na varenie a vyprážanie, ale aj na technické účely. Ide napríklad o výrobu hydraulických olejov, fermeží, pracích a kozmetických výrobkov a taktiež nachádza uplatnenie v kožiarskom a gumárenskom priemysle.

V potravinárskom priemysle sa repkový olej využíva ako zložka nátierok, šalátových dresingov, koláčov, pečiva, sušienok a pod. Zvyšky semien po vylisovaní sa využijú ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Veľkou výhodou repkového oleja v týchto odvetviach je neutrálna farba a chuť.

Semeno repky obsahuje 35 až 50 percent oleja. Ten obsahuje esenciálne kyseliny a zároveň má vysoký obsah fytosterolov s priaznivými účinkami na ľudský organizmus (protizápalový, antioxidačný a protirakovinový, v súčasnosti sa však najviac skúma ich vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu v dôsledku znižovania absorpcie cholesterolu v tenkom čreve). Z vitamínov prevažuje vitamín E (účinný antioxidant) a vitamíny skupiny B, má aj vysoký obsah bielkovín (28 až 30 percent) a minerálnych látok – najmä vápnik, fosfor a draslík.

Prezident Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho pred dvoma rokmi písal o tom, ako sa z repky neprávom robí strašiak až takmer stelesnené zlo našich polí.

Argumentoval aj údajmi z Eurostatu za rok 2018, podľa ktorých Slovensko pestovalo repku na 8 percentách výmery poľnohospodárskej pôdy. Nemecko na výmere 7,4 percenta, Česká republika na výmere 11,7 percenta, Maďarsko na 6,2 percenta a Poľsko na výmere 5,8 percenta. Z tohto porovnania sa tak vymyká skôr Česká republika, kde však majú s repkou trochu iné starosti.

„V osevnom postupe má repka olejná svoje nezastupiteľné miesto. V zdravom osevnom postupe by jej malo byť 12,5 – 15 percent. O tom, že je to jedna z najlepších predplodín, asi nemusím presviedčať žiadneho agronóma. O tom, že je repka plodina, ktorá má významné protierózne účinky, a že je na poli 10 až 11 mesiacov, tiež odborníkom nemusím hovoriť. Rovnako ako význam včiel v prírode žiadnemu poctivému poľnohospodárovi netreba pripomínať. Samotná repka je neutrálna poľnohospodárska a významná medonosná plodina, ktorá úhyn včiel nespôsobuje,“ píše Emil Macho.

Ako dodáva, ak včely hynú následkom postrekov plodín, nie je to spôsobené repkou, ale často nekomunikáciou medzi poľnohospodárom a včelárom. Chemicky sa ošetrujú všetky plodiny, a to nielen na poliach, ale aj v ovocných sadoch. Stačí sa jednoducho zladiť a spokojný bude aj farmár, ktorému včely opelia úrodu, aj včelár, ktorý získa med, a aj samotné včely, ktoré nájdu hojný zdroj potravy.

Nesúhlasí ani s argumentom, že poľnohospodári repku pestujú preto, lebo na ňu dostávajú dotácie a prakticky s ňou nemajú žiadnu prácu. Objem prác je totiž rovnaký ako pri akejkoľvek inej plodine obilného typu a dotácie sú takisto rovnaké, či farmár pestuje pšenicu, alebo repku.

Navyše, aj argument o tom, že naše polia slúžia len na pestovanie biopalív, je mierne nadsadený. Ako každý podnik, aj ten poľnohospodársky sa snaží dosiahnuť zisk. A ak ho získa z repky vďaka jej vyššej cene, tak pestuje repku. Nie je jeho chybou ani výmyslom, že sa repkový olej využíva na výrobu biopalív. Repka zároveň nie je jediná plodina, ktorá sa využíva aj na tento účel – podobným zdrojom je kukurica, ale aj pšenica, zemiaky, cukrová repa. Voči nim sa však kritické hlasy neozývajú.

Päťročný priemer výnosov repky je zhruba 3 tony na hektár. To pri uvedenom priemernom obsahu oleja 35 až 50 percent znamená, že z hektára môžeme priemerne získať okolo 1200 litrov repkového oleja. Zvyšok sú spomínané výlisky, ktoré slúžia ako krmivo pre dobytok.

Cena repky v ostatných týždňoch prudko stúpa. Na parížskej burze, ktorá je hlavným európskym komoditným trhom pre poľnohospodárske produkty, sa dnes dostala na úroveň 961,25 eura za tonu. Kontinuálny rast ceny so sporadickými dennými poklesmi je badateľný od vypuknutia vojny na Ukrajine. Ešte v polovici februára bola pod 700 eurami za tonu.