Odborník na hazard Peter Beňa Peter Beňa hazard

Peter Beňa je hovorca iniciatívy Zastavme hazard. Pracuje ako dátový analytik.

Zákon o hazardných hrách parlament prijal v pozmenenej podobe, podľa ktorej sa bude pri prevzatí kasína Tiposom vyžadovať kladné stanovisko obce. Vnímate to pozitívne?

Bola to novela, ktorou sa snažili potlačiť vôľu Bratislavčanov. Videli sme, že to bolo účelovo nastavené tak, aby sa zachránilo bratislavské kasíno, ktorému sa práve dnes končí licencia.

Čo sa týka pozmeňovacích návrhov, vnímam to tak, že toto kasíno by sa z dlhodobého hľadiska už nemalo dať previesť na Tipos. Na druhej strane, je tu zaujímavá otázka, že ak napriek tomu Tipos urobí dohodu s prevádzkovateľom kasína o prevode licencie, tak hoci vedia, že to nemôžu spraviť, aj tak by sa licencia mala predĺžiť o šesť mesiacov – do troch mesiacov musia žiadosť so všetkými prílohami doručiť Úradu pre reguláciu hazardných hier a ten sa tým následne bude zaoberať, čo bude tiež trvať nejaký čas.

Tým pádom sa vytvorí priestor na to, aby pán minister opäť prišiel s nejakou ďalšou novelou, ktorá by to teoreticky mohla nejako prelomiť.

Ako vládni poslanci prekopali Huliakov hazardNa poslednú chvíľu zafungoval lobing samospráv. Straty popularity sa zľakli aj vládni starostovia a primátori

Erik Potocký

O ktoré bratislavské kasíno vlastne ide?

Malo by to byť posledné kasíno v Bratislave, nachádza sa v petržalskom obchodnom centre Danubia. Kasína platia štátu celkom zaujímavé peniaze, po novom to bude na odvodoch okolo 900-tisíc eur ročne. Sú rôzne odhady, koľko kasíno zarába. Keď sa spomína pätnásť až dvadsať miliónov ročne, tak by som tomu aj veril. Toto kasíno je momentálne druhé najväčšie na Slovensku.

Lenže podľa nového zákona by Tipos mohol prebrať iba kasína, ktoré sú v hoteli. Toho v petržalskom obchodnom centre by sa to teda aj tak netýkalo, nie?

Sú dve možnosti, ako sa to dá obísť. V Bratislave kedysi boli kasína v hoteloch – v Carltone na Hviezdoslavovom námestí a v Crowne Plaza na Hodžovom námestí, rovno oproti pánovi prezidentovi. Bolo by symbolické, keby sa to presťahovalo rovno k nemu, ktorý to rýchlo podpísal. (aktualizuje sa podľa toho, či to podpíše)

Ak by sa kasíno nepresťahovalo do veľkého hotela, je tu aj druhá možnosť. V zákone sa uvádza podmienka, že tento hotel musí mať vlastnú recepciu s nepretržitou prevádzkou, vstupnú halu či izby s vlastnými toaletami. Keď sa pozrieme na spomínané petržalské obchodné centrum, hneď vedľa kasína je pomerne veľký obchod s chovateľskými potrebami.

Keby som bol majiteľom toho kasína, prevzal by som priestor tohto obchodu. Potom už stačí postaviť recepciu, vstupnú halu a pár izieb – v zákone nie je napísané, koľko izieb je potrebných. Následne by stačilo nastaviť nejakú obrovskú sumu za prenocovanie, aby sa v izbe nikto nechcel ubytovať, a mal by som „hotel“, v ktorom môžem prevádzkovať kasíno.

Mali sme rôzne kauzy, keď sa z eurofondov postavili penzióny, kde sa reálne nikto nevie ubytovať, tak prečo by sme vedľa kasína nemohli mať takýto hotel?

Prečo sa podľa vás snažil minister Huliak tento proces tak tlačiť, aby zachránil jedno kasíno?

Každý minister potrebuje na plnenie svojej agendy peniaze. Keď mu ich minister financií z dôvodu konsolidácie nedá, tak si možno povedal, že zvýši príjmy svojho rezortu cez hazard.

Čím je však zaujímavé toto konkrétne kasíno?

Slovenské kasína majú sedemdesiat percent príjmov z herných automatov. V Bratislave ich kedysi bolo tritisícdvesto, momentálne sa to zredukovalo na 189 v tomto jedinom kasíne, ktoré už tým pádom má monopol.

Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis. Nehovoriac o tom, že keď si tam idú zahrať aj dôchodcovia z okolitých obcí v Rakúsku, tak tam môžu doniesť pekné peniaze.

Mať pod sebou hazard je zaujímavé, lebo je to zdroj peňazí, ale druhá strana mince je, kto tie peniaze prehráva. Odhaduje sa, že hráči na Slovensku v tomto roku prehrajú viac ako jeden a pol miliardy eur a podľa výskumov, ktoré som si pozeral, asi pol miliardy tvoria problémoví hráči, ktorí tam hádžu celé výplaty.

To sa týka iba kamenného hazardu alebo aj toho online?

Celkovo hazardu na Slovensku, teda kamenného, online aj číselných lotérií, stávkovania a žrebov.

Zákon však odlišuje medzi klasickým hazardom, teda kasínami a herňami, a ostatnými druhmi hazardu.

Áno, číselné lotérie, stávkovanie a žreby sa nedajú všeobecne záväzným nariadením obce zakázať. Jediné, čo sa dá zakázať, sú herne a kasína.

Aký podiel z tej miliardy a pol ročne tvorí online hazard?

Okolo pol miliardy.

Vnímate ako problém, keby bolo v lukratívnom hoteli kasíno? Predsa len je asi rozdiel medzi tým, keď sú v krčme automaty a tým, keď si bohatší človek ide zahrať ruletu. Prečo to zakazovať?

Ide o to, či zakazovať alebo regulovať. Do kasína teoreticky nemusia pustiť každého. Ak tam príde niekto otrhaný alebo je zapísaný v registri vylúčených osôb, nepustia ho tam. Na druhej strane, nemáme tak nastavený systém, že by hráči museli byť registrovaní s limitmi, koľko môžu prehrať.

To znamená, že ak hráč príde do kasína a chce vsadiť do hry celú výplatu, nikto mu v tom nebude brániť, nanajvýš mu povedia, aby si stanovil limit desať percent z výplaty. No keď to prehrá a povie, že si chce zvýšiť limit na dvadsaťpäť percent, tak mu ho zvýšia. A keď prehrá aj to, tak mu ho budú zvyšovať pokojne aj na sto percent výplaty.

Koncept takzvaného zodpovedného hrania je podľa mňa prekonaný. Keď sa pozrieme napríklad do Nórska, je to tam postavené inak. Je tam stanovený limit na to, čo môže hráč za mesiac prehrať, na dvadsaťtisíc nórskych korún (cca 1 700 eur, pozn. red.), pričom priemerná mzda je tam 56-tisíc korún (cca 4 800 eur, pozn. red.).

Ale pozor, mladý začínajúci hráč môže mesačne prehrať len dvetisíc korún (cca 170 eur, pozn. red.). A potom to majú odstupňované aj podľa toho, či sa hrá napríklad bingo, videohry, živé hry v kasíne a tak ďalej.

Čiže je tam celoštátna databáza, kde sú hráči zaregistrovaní?

V Nórsku sú všetky hry okrem dostihov pod jedným prevádzkovateľom. Je to teda úplne iné, ako keď my máme desiatky prevádzkovateľov a nikto nemá prehľad o tom, kto kde koľko prehral. Tým, že je tam jeden štátny prevádzkovateľ, presne vedia, koľko daný človek prehral dohromady.

Vo vašej tlačovej správe ste uviedli: „Ak chce štát viac peňazí z hazardu a chce prevádzkovať štátne kasína, potom by mal okamžite zastaviť vydávanie licencií pre súkromných prevádzkovateľov hazardných hier a vytvoriť štátny monopol na hazardné hry. Všetky súkromné herne a kasína by mali po uplynutí aktuálne platných licencií skončiť a následne by mohli ostať štátne kasína, na ktorých umiestnení sa národná lotériová spoločnosť dohodne s príslušnými mestami.“ Takýto model by ste považovali za prijateľný?

Pán minister Huliak tvrdil, že má záujem o päť štátnych kasín. Keby prišiel s tým, že sa zakazuje všetkých existujúcich 46 súkromných kasín a 576 herní v momente, keď im uplynú licencie, a miesto toho bude na celom Slovensku iba päť štátnych kasín – teda to by bol všetok kamenný hazard –, viem si predstaviť podporu takého zákona. Miesto dvanásťtisíc automatov, ktoré máme teraz, by sme ich mali na Slovensku pár stovák.

V Maďarsku to spravili v roku 2012 a dokonca Viktor Orbán bol pre to ochotný ísť aj do medzinárodných žalôb. Povedal, že im to stojí za to.

Bolo tam veľké haló, že koľko ľudí príde o prácu a aký to bude problém. V skutočnosti im následne klesla nezamestnanosť, firmám sa lepšie darilo a vzrástlo im HDP. Zrazu sa totiž množstvo šikovných ľudí uvoľnilo na trh práce a obrovské peniaze, ktoré končili v hazarde, sa pustili do ekonomiky.

Veľký fenomén je online hazard. Dá sa toto vôbec štátom regulovať?

Je to náročné, ale v zásade všetky krajiny blokujú nelegálnych prevádzkovateľov. Keď sa rušil štátny monopol na online hazard, sľubovalo sa, ako sa všetci nelegálni prevádzkovatelia zaregistrujú a urobia si online licenciu. Samozrejme, nikto to nespravil, teda okrem tých, ktorí mali aj herne, kasína a kurzové stávky.

Jedinou cestou je ich blokovať a blokovať. A blokovať nielen stránky, ale aj na účty. Vždy je však problém v tom, že kým budú z hazardu odvody, dovtedy bude nelegálny hazard existovať.

Záleží tiež na tom, do akej miery sa tomu kto venuje. Či je to zakaždým iný tím alebo je iba jeden, ktorý intenzívne vyhľadáva všetky tie webové stránky, možno má na tých nelegálnych zaregistrované nejaké hráčske účty a tak dostáva informáciu o tom, kam sa presťahovali a okamžite rieši, aby sa blokovali ďalšie domény. Je to beh na dlhú trať, ale robí sa to všade.

Ide však o to, ako rýchlo sa to robí. Napríklad či sú na to vyhradení nejakí sudcovia alebo prokurátori a v momente, ako im z úradu príde zoznam nových stránok, ide to na súd a v priebehu pár hodín je vynesené rozhodnutie o zablokovaní.

Keď som si pozeral jednu štúdiu, kde sa pýtali hráčov, prečo hrajú na nelegálnych serveroch, argumentovali výškami výhier či zaujímavosťou tých hier. Ide teda o to, aby štát dokázal hráčom poskytnúť zaujímavú hru, no aby oni súčasne neprepadli závislosti. A tiež o to, aby sa eliminoval efekt súkromníkov, ktorí na to idú hlava-nehlava, len aby na tom zarobili čo najviac.

Stáva sa, že človek ide na poštu niečo vybaviť a poštárka mu ponúkne žreb. Ako vnímate, že štátna spoločnosť ľuďom núka takúto formu hazardu?

Sám som bol svedkom toho, ako si dôchodkyňa na pošte prišla po dôchodok a hneď jej tam núkali žreby. Na tejto forme hazardu nie je až tak veľa ľudí závislých, ale stále to môže byť problém najmä tam, kde sú sociálne vylúčené komunity.

Vytlačili sme z legálneho hazardu určitých hráčov kvôli tomu, že napríklad žijú v hmotnej núdzi alebo majú exekúcie, no žreby sme im nechali a ešte sme dovolili, aby štátny monopol v podobe Slovenskej pošty ich aktívne oslovoval a im to ponúkal. Nedáva to zmysel a malo by to skončiť. Keď si niekto chce žreb kúpiť, nech si ho kúpi trebárs v stávkovej kancelárii, ale nie tak, že idem na poštu niečo poslať a zrazu ma tam prehovárajú, aby som si kúpil žreb.

Ako dlho sa venujete boju proti hazardu a ako ste sa k tomu dostali?

Už desať rokov. Vtedy sme to riešili v Bratislave a ako Bratislavčan som vnímal, že to je problém. Keď som išiel z práce domov, napočítal som po ceste štrnásť herní.

Keď sme založili iniciatívu Zastavme hazard, boli tam aj dobrovoľníci, ktorí s tým mali osobné skúsenosti z rodiny, jeden z koordinátorov hovoril, že jeho spolužiak na škole hrával, nezvládol to a zabil sa.

Prvá petícia v Bratislave sa robila v roku 2016 počas parlamentných volieb, keď dobrovoľníci oslovovali voličov pred volebnými miestnosťami. Vyzbieral sa dostatočný počet podpisov, ale potom časť hárkov zmizla. Ako to vlastne bolo?

Odovzdalo sa 8 018 hárkov, na ktorých bolo vyše 136-tisíc podpisov. Zákon vtedy vyžadoval, aby pod petíciou bolo aspoň tridsať percent obyvateľov.

Zrazu sa však zistilo, že 2 300 hárkov, teda vyše päťdesiattisíc podpisov, zmizlo. Mali sme kópie, chýbajúce hárky sme vytlačili, ale aj tak bolo zaujímavé, keď sa zistilo, že zrazu v rôznych škatuliach chýbali hárky a čísla nejdú za sebou, ako by mali.

Zistilo sa, čo sa vlastne stalo?

Pokiaľ viem, nikdy sa nič nezistilo. Bol tam iba taký pokus o vyvinenie sa zamestnancov magistrátu, že keď sme to odovzdávali, každá škatuľa bola inak ťažká, no v skutočnosti v siedmich škatuliach bolo po tisíc hárkov a v ôsmej ich bolo tisícosemnásť.

Boli tie škatule niekde zamknuté?

Nemám takú informáciu, skôr sa mi zdá, že to bolo niekde pod stolom a ktosi sa skrátka dostal do danej kancelárie. Určite tie hárky nebolo zabezpečené tak, aby sa k nim nikto nemohol dostať.

Potom na mestskom zastupiteľstve to všeobecne záväzné nariadenie neprešlo.

Keď sa hlasovalo o tom VZN, vyzeralo to, že to prejde tesne o jeden hlas. No vytvoril sa taký chaos, že sa vyše hodiny čakalo, ako a o čom sa vlastne bude hlasovať. Následne prišiel jeden poslanec, ktorý zdvihol kvórum a návrh neprešiel.

Je to zaujímavé aj v kontexte terajšieho hlasovania v parlamente. Opozícia odišla zrejme s nádejou, že koalícia tam nesedí celá a nemajú dosť hlasov, aby dosiahli povinné kvórum 76 poslancov, ale zároveň tým znížila kvórum. Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis.

Myslíte si, že opozícia spravila chybu?

To je ťažké posúdiť. Chápem ich dobrý zámer.

V Bratislave sa o tom VZN potom hlasovalo ešte raz a prešlo to.

Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis. Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis. Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis.

Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis.

Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis. Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis.

Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis. Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis. Keď je to jediné takéto zariadenie v Bratislave, je to lukratívny biznis. Všetky hárky šli do trezorov a zastupiteľstvo VZN schválilo.

Koľko slovenských miest a obcí prijalo VZN zakazujúce hazard?

Dvestodeväť zakázalo hazard úplne, potom ešte niekoľko ďalších zakázalo herne, ale nie kasína. Potom sú obce, ktoré stanovujú zákaz v blízkosti škôl alebo také, ktoré stanovujú zákaz hazardu len počas dvanástich dní v roku.

Aká je situácia v našich krajských mestách?

Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, Trenčín a Prešov zakázali hazard úplne. Trnava zakázala iba herne a Žilina s Košicami hazard všeobecne záväzným nariadením neupravujú.

Čím to je, že Košice a Žilina hazard nezakázali?

Myslím, že na tom nebola zhoda a boli tam aj silné tlaky. Nebola tam ochota na to, aby si s tým poradilo zastupiteľstvo a ani sa nepodarilo zorganizovať petíciu.

Očakávate ešte nejaké ďalšie turbulencie v hazardovej legislatíve?

Myslím si, že zákon, ktorý parlament schválil, bude účinný. Uvidíme však, ako sa podľa neho bude postupovať. Končiť budú ďalšie licencie, síce až za ďalšej vlády, to však neznamená, že táto vláda ešte nebude chcieť opäť upravovať tie podmienky.