Znepriatelené strany si v zrýchlenom móde osvojili niektoré z najnovších technológií. Ich zapojenie do vojny ukazuje, aké digitálne nástroje budú čoskoro dominovať, ale aj aké majú slabiny či aké hrozby predstavujú.

Pozrieme sa na tri z nich.

Clearview AI: vracia sa Veľký brat ako súkromná firma?

Krátko po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny do Kyjeva prišiel list s ponukou spolupráce. Jeho autorom bol riaditeľ spoločnosti Clearview AI, ktorá sa zaoberá rozpoznávaním tváre, Hoan Ton-That. Jeho program mal k dispozícii vyše dve miliardy obrázkov z ruskej sociálnej siete VKontakte, takže poľahky mohol identifikovať tváre ruských vojakov. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ton-That a Zelenskyj si tľapli a šesť rôznych ukrajinských organizácií vrátane polície mohlo začať používať tento program na identifikáciu padlých Rusov a Ukrajincov, stíhanie vojnových zločinov a informovanie ruských rodín o tom, že ich deti zahynuli pri invázii.

Stačí odfotiť tvár človeka, nahrať ju do programu, umelá inteligencia ju za krátku chvíľu priradí k ďalším fotkám človeka z databázy Clearview AI. Pretože svoje meno či ďalšie dôležité časti našej identity (ako napríklad bydlisko, zamestnanie) často na internete uvádzame vedľa našich podobizní (napríklad profil na Facebooku), pre program nie je žiadny problém spojiť fotku s identitou.

V databáze sa už dnes nachádza pravdepodobne vysoko viac ako 10 miliárd fotiek. Podľa The Washington Post sa má databáza v najbližšom roku rozšíriť na 100 miliárd obrázkov, čo predstavuje zhruba 14 fotiek každého jedného človeka na zemi. To by znamenalo, že takmer každý bude do pár sekúnd identifikovateľný kdekoľvek na svete, kde je prístup na internet.

Ton-That to prezentuje ako významný krok k bezpečnosti, napríklad pri prenasledovaní zločincov na úteku, ktorí sa už nebudú mať kam skryť. Na druhej strane je možné, že vôbec nikto sa nebude mať kam skryť, nielen zločinci, ale ani disidenti či iní nekonformní občania.

Clearview AI napĺňa svoju databázu z voľne prístupných internetových zdrojov, napríklad zo sociálnych sietí ako Facebook, Twitter či YouTube. Vymenované spoločnosti sa ešte v roku 2020 voči tomu ohradili ako voči ilegálnemu konaniu a požiadali o zmazanie všetkých fotiek získaných z ich stránok (čo je však trochu pokrytecké, keďže tieto technologické giganty zbierajú osobné dáta rovnako usilovne ako Clearview AI).

Ak si chcete vyskúšať, ako asi tento program funguje, môžete si v obmedzenom režime zadarmo vyskúšať jeho alternatívu. Volá sa PimEyes, ak doň nahráte svoju fotku (stránka si ju vraj neuloží), zistíte, koľko vašich ďalších fotiek z rôznych zákutí internetu dokáže program nájsť. Pravdepodobne vás prekvapí jeho presnosť.

Ton-That v rozhovore s portálom The Record vysvetľuje, že v prípade Ukrajiny majú ku Clearview AI prístup len štátni úradníci, ktorí musia prejsť cez dvojfaktorové zabezpečenie a ku každému hľadaniu musia uviesť dôvod. Na prácu úradníkov dohliadajú administrátori, ktorí kontrolujú, či program nezneužívajú.

Spoločnosť Clearview AI síce tvrdí, že svoje služby poskytuje iba legitímnym zákazníkom, ako sú orgány činné v trestnom konaní, napríklad FBI či iné policajné organizácie, ale portál Buzfeed odhalil, že svoju databázu sprístupnila aj súkromným firmám, ako napríklad Walmart.

Tesne pred začiatkom ruskej invázie The Washingon Post napísal, že Clearview AI sa snaží prilákať nových investorov pomocou plánov na rozpoznávanie nielen tváre, ale aj spôsobu chôdze či odtlačkov prstov, čo by malo napríklad firmám pomôcť monitorovať svojich zamestnancov.

Foto: Facebook

Ton-Thatova firma sa zviditeľnila v roku 2019, keď sa prvýkrát prevalilo, že jej služby používajú orgány činné v trestnom konaní. Odvtedy čelila viacerým súdom, zákazom, nariadeniam zmazať databázu či pokutám, napríklad zo strany Kanady či EÚ, čo ju však nezastavilo.

Vojna na Ukrajine je pre túto kontroverznú spoločnosť darom z neba, pretože dostala šancu prekryť svoju zlú publicitu z posledných rokov obrazom veľmi užitočného startupu, ktorý sa postavil na správnu stranu dejín.

Čo si z toho zobrať? Častý argument ľudí, ktorí nepovažujú digitálne súkromie za dôležité, znie, že ich dáta aj tak nikoho nezaujímajú, lebo sú len drobnou kvapkou vo veľkom mori. Clearview AI ukazuje, že vďaka umelej inteligencii, ktorá s veľkou rýchlosťou dokáže prehľadávať obrovské a chaotické hory dát, sa už žiadna kvapka v mori neskryje. Pokiaľ sa prístup k informáciám o osobných životoch jednotlivcov stále zjednodušuje, je možné, že porastie aj pokušenie politikov, kriminálnikov, obchodníkov či iných mocných zneužiť ich vo vlastný prospech.

No ako ukázala vojna na Ukrajine, táto technológia, aj keď z nej mrazí, môže byť v niektorých prípadoch veľmi užitočná. Nemusíme ju nutne odmietnuť, treba ju len ako každý iný mocný nástroj držať pevne pod kontrolou.

Deepfake: ako odlíšiť počítačovú manipuláciu od reality?

Ešte v prvých týždňoch vojny v marci sa na sociálnych sieťach začalo šíriť video, v ktorom prezident Zelenskyj vyzýval svoje jednotky, aby zložili zbrane a vzdali sa Rusom. Obraz mal nezvyčajne nízku kvalitu, prezident pôsobil strnulo, jeho tvár bola trochu zvláštna a hlava príliš veľká voči telu, hlas – aj keď sa podobal – znel podivne.

Všetky tieto nedostatky zjemnilo nízke rozlíšenie, takže pokiaľ divák nemal v oku a uchu vystupovanie skutočného Zelenského, mohol videu celkom ľahko uveriť. Posúďte sami:

V skutočnosti išlo o deepfake, čiže počítačovú techniku vytvárania umelého audiovizuálneho média. Zjednodušene povedané, neurónové siete (počítačové systémy inšpirované biologickými neurónovými sieťami zo živočíšnych mozgov) výskumník „nakŕmi“ dátami, v tomto prípade zábermi Zelenského tváre, takže umelá inteligencia si urobí predstavu o tom, ako vyzerá Zelenského mimika, vytvorí akýsi vzorec či esenciu „zelenskosti“, pomocou ktorej dokáže prerobiť akúkoľvek inú tvár na tvár ukrajinského prezidenta.

Deepfake nie je úplná novinka, už pred piatimi rokmi sa začal používať na vytváranie pornografických videí s tvárami celebrít či videí určených na vydieranie, ale aj v konvenčnej kinematografii – napríklad na zachytenie mladších verzií postáv, ktoré hrajú starší herci. No video s ukrajinským prezidentom je predsa len míľnikom. Je to pravdepodobne prvý raz, čo sa deepfake použil vo vojne.

Podľa serveru Wired táto skúsenosť globálnej verejnosti môže pomôcť v boji proti ďalším nebezpečným deepfake videám, ak si zoberieme príklad z ukrajinského riešenia. Tamojšia vláda bola na takéto útoky pripravená, takže Zelenskyj rýchlo natočil odpoveď, v ktorej poprel výzvu na kapituláciu a autentickosť videa. Na to rýchlo zareagovali médiá aj sociálne siete ako Facebook, YouTube či Twitter, takže čas, keď sa falošné video mohlo šíriť bez korekcie, bol minimálny.

Na druhej strane veľký podiel na úspechu protireakcie mala aj Zelenského vysoká publicita. Ak sa by sa to stalo menej prominentnému politikovi, je pravdepodobné, že médiá, sociálne siete či vláda by nezareagovali tak promptne a fakové video by mohlo niekoľko hodín či dokonca dní šíriť chaos.

Deepfake videá môžu v budúcnosti spôsobovať problémy, preto by sa na ne štáty mali pripraviť tak ako Ukrajina. Žiaľ, nie je isté, že ďalšie deepfake útoky budú podobne amatérske, ako tento.

Dobrá správa je, že nemusíme nutne čakať, kým sa zdokonalia spoľahlivé programy na odhaľovanie manipulovaných videí, pretože ani súčasné deepfaky nie sú dostatočne kvalitné a Ukrajina nám ukázala, že existuje spôsob, ako proti nim bojovať.

Kryptomeny: nové zlato?

Vojna priniesla do popredia aj fenomén, ktorý je už viac ako desať rokov výzvou pre konvenčné peniaze. Kryptomeny majú voči bežným menám viaceré výhody, napríklad nepotrebujú sprostredkovateľa, akým je systém SWIFT, väčšinou sú decentralizované, pri posielaní platieb nemusia preskakovať početné byrokratické prekážky, takže z jedného konca sveta na druhý sa platba dostane v priebehu pár minút či dokonca sekúnd.

Preto hoci sa na prvý pohľad zdá, že kryptomeny by sa mohli stať útočiskom pre ruských oligarchov, nie je to tak. Zatiaľ čo SWIFT-om denne pretečú viac ako 4 bilióny dolárov, denný objem transakcií kryptomien tento rok prekročí ešte len pol miliardy. Alternatívne meny skrátka nemajú dostatok likvidity, aby ruským oligarchom umožnili presúvať veľké množstvo peňazí.

Okrem toho veľa krajín, ktoré sú potenciálnymi obchodnými partnermi Ruska a majú veľké kryptofondy, s Ruskom obchodovať pre sankcie nebude, zatiaľ čo iné krajiny kryptomeny explicitne zakázali.

Ukrajinská vláda ešte pred vojnou kryptomeny legalizovala, v celosvetovom rebríčku ich osvojenia je štvrtá. Aj vďaka tomu len za marec Ukrajina dostala pomoc vyše 100 miliónov dolárov v kryptomenách. Väčšina darcov boli súkromné osoby. Ukrajinská vláda za ne nakúpila vojenské vybavenie, väčšinu kryptomien vymenila za doláre a eurá, ale až 40 percent dodávateľov bolo ochotných prijať platbu za vojenský materiál priamo v kryptopeniazoch.

Jednou z najväčších predností bitcoinu a ďalších alt-coinov (teda alternatívy voči bitcoinu) je ich potenciál držať si hodnotu podobne ako zlato. Bitcoinu je podobne ako zlata iba obmedzené (konečné) množstvo, takže žiadna entita nemôže umelo zvyšovať jeho množstvo v obehu, čím by klesla jeho hodnota, tak ako to robí Európska centrálna banka s eurom.

Aby niekto získal bitcoin, musí si ho kúpiť alebo vyťažiť (pomocou výpočetnej sily počítača) – podobne ako zlato –, a čím viac bitcoinu je v obehu, tým ťažšie je vyťažiť ďalší, čo má opäť prispieť k jeho stabilite. Aby však mali kryptomeny stabilnú hodnotu, museli by sa naplno udomácniť na globálnom trhu a stať sa široko používanými, inak ich pohyby na menovej burze môžu poriadne rozkývať.

Pretože počas vojen zvyčajne prudko kolíšu domáce meny, ľudia sa snažia uchovať hodnotu svojich peňažných úspor napríklad nákupom zlata. V rusko-ukrajinskej vojne sa týmto „bezpečným útočiskom“ mohli prvý raz stať kryptomeny, ale ukazuje sa, že tak ďaleko ešte vôbec nie sú.

Aj keď po začiatku vojny bitcoin trochu rástol, v porovnaní s 24. februárom je dnes na polovičnej hodnote (veľký podiel na tom má isto aj globálna inflácia). Posilňuje to pochybnosti, či kryptomeny vôbec niekedy dokážu naplniť úlohu „digitálneho zlata“. Na druhej strane hodnotiť vitálnosť akéhokoľvek projektu po zlyhaní v prvej veľkej skúške môže byť zradné.

Kurz bitcoinu voči americkému doláru. Zdroj: Yahoo! Finance

Akademik William Luther, ktorý sa zaoberá menovými alternatívami, pred šiestimi rokmi tvrdil, že kryptomeny sa vyvinú na relatívne stabilný doplnok mainstreamových peňazí, používať vo veľkom ich budú len nadšenci („kryptokomunity“) a naplno ovládnu len tie oblasti, v ktorých je používať centralizované peniaze veľmi nepríjemné alebo nemožné. Pre svet zajtrajška majú byť kryptomeny len „niche-monies“, okrajové peniaze vypĺňajúce medzery na trhu.

Luther vychádza z faktu, že konvenčné peniaze sú prepletené s každodenným životom bežných ľudí, pre ktorý sú úplne dostačujúce, na ich strane stoja štáty, úrady aj firmy a dlhá a široká história ich používania im prepožičiava „auru dôveryhodnosti“. Preto aby kryptomeny otriasli hegemóniou centralizovaných peňazí, musela by nastať významná spoločenská zmena.

I keď dianie okolo Ukrajiny ukazuje, že medzinárodné krízy, ako napríklad vojna, môžu dôveryhodnosti a spoločenskej prijateľnosti kryptomien pomôcť, zdá sa, že Luther má pravdu, keď tvrdí, že svet, v ktorom dominujú alternatívne peniaze, je v nedohľadne.

Hoci nie je realistické očakávať, že o pár rokov budeme všetci platiť bitcoinom a vyhneme sa tak štátnej regulácii či inflácii, je možné, že v menových politikách nás čakajú zaujímavé zmeny. Podstatný vplyv na to bude mať geopolitický vývoj a budúce krízy.